Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/24/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2013, v trestnej veci obž. J. S. pre pokračujúci zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 18. marca 2013 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 18.03.2013 bol obžalovaný J. S. podľa oslobodený spod obžaloby pre skutky kvalifikované ako pokračujúci zločin sexuálneho násilia podľa , Tr. zákona a pokračujúci zločin vydierania podľa , Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistený deň koncom mesiaca november 2009 v presne nezistenom čase vo večerných hodinách na chodbe a schodisku na X. poschodí bytovej jednotky č. X na ulici Y. K. v S. J., pod vplyvom alkoholu nútil ml. J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. K.. XX, S. J., aby si dal dolu nohavice, keď to odmietol, opakovane ho udrel po tvári, následne mu stiahol nohavice a spodné prádlo pod kolená, prikázal mu ľahnúť si na podlahu, kde si ľahol za neho a naslinenými prstami sa snažil vniknúť do jeho konečníka a keď sa mu to nepodarilo, zasunul svoj pohlavný úd zozadu medzi nohy v oblasti genitálií a takto sa pohlavne uspokojil a následne nútil ml. J. K., aby to nikomu nepovedal a keď to tento odmietol, vyhrážal sa mu, že ak ho pôjde udať, že zavolá kamarátov z E. a tí ho zlikvidujú,

- v presne nezistený deň, nasledujúceho dňa po prvom skutku, v presne nezistenom čase vo večerných hodinách na chodbe a schodisku na X. poschodí bytovej jednotky č. X na ulici Y. K. v S. J. pod vplyvom alkoholu nútil ml. J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. K.. XX, S. J., aby si dal dolu nohavice, keď to odmietol, opakovane ho udrel po tvári, následne mu stiahol nohavice a spodné prádlo pod kolená, prikázal mu ľahnúť si na podlahu, kde si ľahol za neho a naslinenými prstami sa snažil vniknúť do jeho konečníka a keď sa mu to nepodarilo, zasunul mu svoj pohlavný úd zozadu medzi nohy v oblasti genitálií a takto sa pohlavne uspokojil a následne vydieral ml. J. K., že ak ho udá, tak mu zabije celú rodinu,

- asi týždeň po prvých dvoch skutkoch, v nočných hodinách z 4. na 5. decembra 2009 na chodbe a schodisku na X. poschodí bytovej jednotky č. X na ulici Y. K. v S. J., pod vplyvom alkoholu nútil ml. J. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. K.. XX, S. J., aby si dal dolu nohavice, keď to odmietol, opakovane ho udrel po tvári, následne mu stiahol nohavice a spodné prádlo pod kolená, sám sa pohlavne ukájal, keď sa neukojil, chytal ml. J. K. za jeho pohlavný orgán a snažil sa ho pohlavne ukojiť trením jeho pohlavného údu rukou a vkladaním jeho pohlavného údu do svojich úst, čo sa mu však nepodarilo a následne ml. J. K. vydieral, že ak o tom, niekomu povie, že ho zabije,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil mimo iného aj tým, že hodnotenie dôkazov súdom nebolo vykonané v súlade s ust. . Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom v predmetnej veci sú výpovede poškodeného J. K., ktorý pri svojich výsluchoch, konfrontácii a vyšetrovacom pokuse vypovedal rovnako a jednoznačne usvedčoval obžalovaného zo spáchania skutkov kladených mu za vinu. Aj keď poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 27.09.2010 uviedol, že doterajšie výpovede neboli pravdivé a pod tlakom polície, v zmysle rozhodnutia krajského súdu zo dňa 28.07.2011 jednoznačne vyplýva, že tento výsluch je z dôvodu absencie zákonných poučení svedka a nezloženia prísahy nepoužiteľný v trestnom konaní. Výpoveď poškodeného ako jediný priamy usvedčujúci dôkaz je zároveň podložený ďalšími nepriamymi dôkazmi, a to znaleckými posudkami odvetvia psychiatria a sexuológia a odboru psychológia, pričom tento znalec skonštatoval, že poškodený je schopný vnímať jednotlivé okolnosti v základnej dejovej osnove, ktoré dokáže reprodukovať s nepresnosťami. Vierohodnosť jeho výpovede je dostačujúca. Je síce pravdou, že znalec PhDr. D. pri svojom výsluchu dňa 18.03.2013 uviedol, že poškodený zo psychologického hľadiska nie je dôveryhodný, avšak súd neprihliadal na podstatnú skutočnosť, ktorou je, že znalec v prvom rade zotrval na podanom znaleckom posudku. Na druhej starne u obžalovaného bola zistená nízka vierohodnosť jeho výpovede a opakovaný výskyt patognomického zvýšenia L-skóre. Rozoberá aj zásadu in dubio pro reo aplikovanú okresným súdom. Odchýlky vo výpovediach poškodeného boli vysvetlené tak ním, ako aj závermi znaleckého posudku a nemôžu zakladať použitie vyššie uvedenej zásady. Záverom navrhol vypočuť svedka O. O., keďže tento uviedol pri svojom výsluchu v inej trestnej veci nové skutočnosti o tomto prípade. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude nevyhnutné vypočuť svedka O. O..

K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol, že sú veľké pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodeného. Tento ani v jednej výpovedi nepodal taký popis udalostí, ktorý by nevzbudzoval oprávnené pochybnosti, ako ku skutku došlo. Nevedel určiť ani len deň, kedy malo ku skutku dôjsť. Skutok bol oznámený po takom dlhom čase, kedy už nemohli byť zaistené biologické, trasologické, ani daktyloskopické stopy. Zo správania poškodeného pri stretnutiach s obžalovaným v pohostinstve pri štadióne jednoznačne vyplýva, že z obvineného nemal strach, ani sa pred ním neskrýval. Z výpovedí poškodeného je známe akurát to, že sa „ niekedy malo niečo stať, niekde sa niečo stalo, s niekým sa niečo stalo“ a toto nejasné a neurčité označovanie je stále pozmeňované. Svedok O. sa už v minulosti, a to aj písomne, mal vyhrážať obžalovanému, pretože ho podozrieva z prezradenia jeho trestných činov, pričom vo svojich listoch potvrdzuje vedomosť, že ku skutku nedošlo. Navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v danej trestnej veci už predtým viackrát konal, pričom z dôvodu predovšetkým procesných nedostatkov boli predchádzajúce rozsudky prvostupňového súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Z predloženého trestného spisu je zrejmé, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora. Vo vzťahu ku skutkom boli vykonané dôkazy (doplnené aj na základe návrhu prokurátora pred odvolacím súdom) v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania, s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje.

Okresný súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, odôvodnil predovšetkým tým, že s poukazom na výpoveď samotného poškodeného a dopočutých svedkov a znalca nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa žalované skutky stali, čomu jednoznačne nasvedčovalo aj to, že poškodený v prípravnom konaní tvrdil to, čo sa nepotvrdilo a čo priznal, že si vymyslel. Prvostupňový súd potom v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je trestne stíhaný. K tomuto záveru súd dospel aj napriek tomu, že obžalovaný bol už v minulosti trestne stíhaný za trestnú činnosť toho istého charakteru, pričom o tejto skutočnosti mal poškodený tiež vedomosť.

Krajský súd na verejnom zasadnutí na základe návrhu okresného prokurátora doplnil dokazovanie, a to výsluchom svedka O. O., ktorý uviedol, že tak poškodený, ako aj obžalovaný sú jeho kamaráti, pričom spoločne požívali alkohol. Asi vo februári 2012 prišiel k obžalovanému a išli predať nejaký mobil. Potom si niekde sadli a vtedy sa mu obžalovaný priznal, že znásilnil poškodeného K. a žiadal od neho, aby sa išiel porozprávať s poškodeným. Mal povedať poškodenému to, aby to zvalil na toho policajta, ktorý ho vypočúval, aby nebol aj on trestne stíhaný. Na bližšie podrobnosti sa nepýtal. Nezaskočilo ho to, od začiatku trestného stíhania si myslel o tom svoje. Nepýtal sa ani na frekvenciu, resp. ako často sa to stalo. Predtým to neuviedol z dôvodu, pretože pred súdom vypovedal ešte skôr, ako sa mu obžalovaný ku skutku priznal. Svedok zároveň potvrdil, že je pravdou, že písal obžalovanému listy a aj to, čo tam uviedol. Nevedel však uviesť, či v nich písal aj o tom, že mu poškodený povedal, že si to všetko vymyslel. Taktiež vypovedal, že bol aj chvíľu nazlostený na obžalovaného. S poškodeným sa rozprával niekoľkokrát, pričom prvýkrát mu povedal, že sa to nestalo, ale následne, keď poškodenému povedal, že sa mu nebude smiať, tak mu potvrdil, že sa to udialo. Uviedol aj to, že obžalovaného sa nenápadne pýtal, či došlo k tomu znásilneniu, ktorý mu to potvrdil. Na druhej strane svedok pri svojom výsluchu vypovedal, že bol za matkou obžalovaného v tej súvislosti, že poškodený mu povedal, že chce stiahnuť trestné stíhanie, ale sa bojí, aby aj on nebol trestne stíhaný.

Krajský súd na základe súhlasu obžalovaného oboznámil aj podstatnú časť korešpondencie medzi ním a svedkom O. O., kde svedok O. okrem iného napísal (list zo dňa 10.2.2013), že sa rozprával so S. ( t.j. poškodeným K.) o obžalovanom a opýtal sa, prečo ho nabonzoval a vymýšľal si na neho, tento sa len usmial a povedal, že by šiel sedieť tak či tak. V ďalšom o poškodenom taktiež uviedol, že je falošná spodina. V inom liste sa svedok ospravedlňoval obžalovanému za predchádzajúci list, že tam písal hlúposti, pretože mal nervy, lebo sa dozvedel, že ho obžalovaný ohováral a sa vysmieval z toho, že ich nabonzoval s novinovým stánkom.

V ďalšom je potrebné poukázať na to, že v danom prípade oproti sebe stoja dve protichodné verzie žalovanej trestnej činnosti. Na jednej strane sú výpovede poškodeného J. K., v ktorých tvrdí, že došlo ku spáchaniu skutkov uvedených v obžalobe a na druhej strane výsluchy obžalovaného, ktorý v celom rozsahu popiera pravdivosť týchto tvrdení. Pokiaľ ide o jednotlivé výpovede samotného poškodeného, u týchto je nevyhnutné konštatovať viaceré zásadné rozpory medzi jednotlivými výsluchmi týkajúce sa najmä času, kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutkov - prvýkrát sa mal skutok odohrať v čase okolo A., t.j. v decembri 2009 (výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania zo dňa 26.7.2010), pričom v prípravnom konaní tvrdil, že prvý skutok sa mal odohrať asi koncom novembra 2009 a naposledy medzi piatkom a sobotou pred Mikulášom (výsluch zo dňa 11.1.2010). Poškodený vypovedá aj rozporne o spôsobe vykonania skutku, pričom v prípravnom konaní tvrdil, že poslednýkrát si obžalovaný vzal jeho pohlavný úd do úst, avšak na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že obžalovaný do neho vnikol a potom sa odbavil. Poškodený zároveň vypovedal pri prvom skutku, že obžalovaný ho mal opakovane udierať po tvári a následne na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že pri prvom skutku mu dal obžalovaný jednu facku a na druhý deň pri ďalšom skutku mu dal dve facky. Bez povšimnutia nemôže ostať ani tá skutočnosť, že poškodený J. K. v prípravnom konaní (pri podávaní trestného oznámenia dňa 4.1.2010, výsluchu dňa 11.1.2010) okrem iného tvrdil, že k ďalšiemu nedobrovoľnému pohlavnému styku s obžalovaným malo dôjsť aj v byte rodičov obžalovaného v nočnej dobe zo 4. na 5. 12.2009, za čo bolo obžalovanému aj dňa 11.01.2010 vznesené obvinenie. Poškodený pri svojom výsluchu dňa 12.1.2010 dokonca popisuje byt, koľko má izieb a zariadenie, avšak pri rekognícii bytu dňa 10.3.2010 a následnom výsluchu toho istého dňa už uviedol, že byt nevie opoznať, lebo v ňom nikdy nebol a vypovedal tak preto, aby obžalovanému priťažil, aby ho zavreli zato, že ho zneužil. Okresný súd v zmysle pokynov krajského súdu na ostatnom hlavnom pojednávaní sa snažil odstrániť rozpory v týchto výpovediach poškodeného, pričom poškodený uviedol, že je z toho mimo. Taktiež sa nepotvrdilo ani tvrdenie poškodeného o tom, že počas eskorty na okresný súd sa mu mal obžalovaný vyhrážať. Uvedené jednoznačne vylúčili vtedy tam prítomní príslušníci zboru väzenskej a justičnej stráže.

Z výsluchu znalca PhDr. D. z odboru psychológia tiež vyplynulo, že osobnosť poškodeného je nezrelá, submisívna, duševne zaostalá, emocionálne labilná, sociabilne poruchová so sklonom k afektívnej impulzivite s psychopatickými črtami. Trpí pocitmi nedostatočnosti a latentnej agresivity. Prezentované lži skóre bolo u poškodeného v norme, avšak človek s vysokým lži skóre môže hovoriť pravdu a opačne, človek s nízkym lži skóre môže za istých okolností klamať. Z psychologického hľadiska nie je poškodený dôveryhodný.

Taktiež svedecká výpoveď svedka O. O. obsahuje množstvo rozporov a nejasností, ktoré svedok nevedel dôveryhodným spôsobom ozrejmiť. Svedok sám potvrdil, že to, čo písal obžalovanému do väzby, je pravdou, teda že poškodený klame, pričom pri svojom výsluchu na verejnom zasadnutí naopak tvrdil, že nielen poškodený, ale aj obžalovaný sa mu mali zdôveriť o znásilnení, a teda, že ku skutku došlo. Na druhej strane tvrdil to, že bol za matkou obžalovaného, ktorej mal uviesť, že poškodený chce stiahnuť trestné oznámenie. Svedok pri svojom výsluchu na súde prvého stupňa dňa 26.7.2010 vypovedal, že v minulosti sa nikdy nestalo, aby obžalovaný mal voči nemu alebo iným osobám sexuálne narážky a ani samotný poškodený sa nesťažoval na to a neskôr sa vyjadril, že by to aj stiahol späť, ale má strach, ako by za to bol postihnutý on. Z uvedených dôvodov preto krajský súd vyhodnotil túto výpoveď svedka ako nehodnovernú a skutočnosti ním uvádzané ako nepresvedčivé, nevierohodné a nepreukázateľné inými dôkazmi.

Svedok B. D. pred súdom (čl. 350) okrem iného vypovedal, že raz, keď sa stretol s poškodeným J. K. a opýtal sa ho, kde je obžalovaný, tento mu povedal, že je vo väzbe, že ho tam dostal on, iba tak, lebo chcel vyskúšať, ako sa dá dostať do väzby. Poškodený sa tiež vyjadril, že keby sa prišlo, že klamal, jemu sa nič nestane, lebo má papiere od hlavy.

W. O. a J. B. pri svojich výsluchoch uviedli, že v kritickom čase prebiehala na poschodí bytového domu, kde malo dôjsť k spáchaniu skutkov, rekonštrukcia bytu, a preto tam bol aj zvýšený pohyb osôb, pričom obžalovaný tam s kamarátmi pil a fajčil, na čo boli upozornení, ale nič iné podozrivé nezaregistrovali.

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali, aby obžalovaný mal s poškodeným nedobrovoľný sexuálny styk. O tomto závere svedčia predovšetkým rozporuplné výpovede samotného poškodeného. Vyhodnotením aj týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti s dôkazmi vykonanými prvostupňovým súdom dospel nadriadený súd k záveru, že v danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že sa stali skutky kladené obžalovanému za vinu.

Aj krajský súd je toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

Odvolací súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/ uzavrieť, že sa stali skutky, ktoré sú predmetom obžalobného návrhu. Z popísanej dôkaznej situácie vyplýva, že na jednej strane stojí výpoveď poškodeného a na druhej strane výpoveď obžalovaného, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Záverom krajský súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Obžalovanému v prípade uznania viny hrozí pomerne vysoký trest, preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok (prim. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2010).

Poškodený, aj keď stále trval na tom, že mal nedobrovoľný sexuálny styk s obžalovaným, svoje výpovede, pokiaľ ide o čas, miesto, spôsob uskutočnenia styku a za akých okolností malo k nemu dôjsť, neskôr viackrát menil. Uvedené rozpory vo výpovediach poškodeného aj so záverom znalca z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, vzbudili odôvodnenú pochybnosť o ich hodnovernosti a dôveryhodnosti

K jednotlivým odvolacím námietkam okresného prokurátora, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Aj keď znalec z odvetia psychológie znižuje dôveryhodnosť výpovedí obžalovaného, na druhej strane uviedol, že čo sa týka dosiahnutého lži skóre, to neznamená, že vyšetrovaná osoba pri znaleckom skúmaní klamala. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením prokurátora o dostatočnej vierohodnosti výpovede poškodeného z hore rozvedených dôvodov. Výrok o vine obžalovaného musí byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí o to viac, ak vierohodnosť výpovede jediného svedka je pochybná.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie zamietol postupom podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.