Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/160/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou, v právnej veci navrhovateľky v 1.rade : C. P., bytom I., S. 5, navrhovateľky v 2.rade : A. U., bytom I., K. XX, navrhovateľky v 3.rade : B. I., bytom I. - X., Z. 60, navrhovateľa vo 4.rade : U. P., bytom I., M. 8, a navrhovateľky v 5.rade : W. I., bytom K. P., Z. cesta XXX, všetci zastúpení JUDr. Janou Uhrinovou, advokátkou, Bezručova 1, Bratislava, proti odporcovi v 1.rade M. D., bytom I., Z. 8, odporcovi v 2. rade : A. D., bytom I., Z. 8, odporcovi v 3.rade : P. P., bytom I., D. XX, odporkyni vo 4.rade : S. P., bytom I., D. XX, všetci zastpení advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva, takto

rozhodol:

Určuje sa, že M. P., nar. XX.XX.XXXX, bola v deň svojej smrti dňa XX.XX.XXXX vlastníčkou nehnuteľností a to bytu číslo X na prízemí bytového domu na Q. ulici číslo XX v I., súpisné číslo XXXX, postavený na parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/ XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/ XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/XX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku v celkovej výmere XXXX mX o veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú vedené na LV č. XXXX Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pre katastrálne územie Ružinov, obec Bratislava- Mestská časť Ružinov, Okres Bratislava II.

II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 30.11.2010, sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 6.2.2008, ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľností a to bytu č.X na prízemí bytového domu na Q. ulici č.XX I., so súpisným číslom XXXX, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXXX, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č.XXXX Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorá bola uzatvorená medzi M. P., ako predávajúcou a odporcami ako kupujúcimi, vklad vlastníckeho práva bol povolený pod číslom V- XXXX/XX zo dňa 21.2.2008, je neplatná. Svoj návrh odôvodnili tým, že predávajúca, M. P., trpela duševnou chorobou, ktorá ju činila nespôsobilou k takémuto právnemu úkonu. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy sa odporcovia v 1. až 4. rade stali vlastníkmi nehnuteľností, predávajúcou bola ich matka, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia

uviedli, že ich matka približne od februára 2007 začala trpieť duševnou chorobou, od augusta 2007 v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, musela byť umiestnená v dennom Centre Memory, kde bola pod sústavným dohľadom lekárov. Jej stav bol vážnym až natoľko, že začiatkom roku 2008 nedokázala rozoznávať vlastné deti.

Odporcovia sa k návrhu písomne vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu a žiadali, aby súd návrh zamietol. Ďalej uviedli, že majú oprávnené pochybnosti o naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení. Navrhovatelia sa rozhodli napadnúť právny úkon po viac ako dvoch rokoch od jeho uskutočnenia a to až v čase, keď došlo k úmrtiu poručiteľky, čím značne sťažili dokazovanie. Nedostatok naliehavosti právneho záujmu preukazuje aj list právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 19.8.2010, z ktorého je zrejmé, že navrhovatelia vtedy nevedeli identifikovať právny dôvod ich domnelého nároku, pričom neplatnosť zmluvy pre údajnú nespôsobilosť namietajú až v návrhu na začatie konania. Podľa názoru odporcov rozhodnutím o návrhu nebude odstránená spornosť žalobcovho práva a preto žiadajú žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Ďalej uviedli, že zmluva o prevode nehnuteľností uzavretá dňa 21.2.2008 bola spísaná riadne, podpis predávajúcej bol notársky overený, zmluva má všetky zákonom predpísané náležitosti. Vzhľadom na skutočnosť, že pani P. nebola súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony, požiadavku navrhovateľa na vykonanie znaleckého dokazovania považujú za nehospodárnu a preto navrhujú žalobu zamietnuť. Poukázali na záver Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý v rozsudku spis. zn. skonštatoval, že pri posudzovaní spôsobilosti už zomrelých osôb k jednotlivému právnemu aktu je úloha znalca podstatne znížená.

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.07.2011, navrhovatelia požiadali o rozšírenie petitu, o ktorom súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 5.8.2011, s tým, že pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovatelia sa dožadovali nielen určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ale zároveň určenia, že M. P. bola v deň svojej smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to časťou zdravotnej dokumentácie M. P., listom vlastníctva č. XXXX, spisom Okresného súdu Bratislava II spisová značka , listom zo dňa 19.8.2010 adresovanom P. Lukovicsovi, znaleckým posudkom č. 33/2013 zo dňa 27.6.2013, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov A.. A. R., X. G., X. X., K. U., A.. K. K. a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo spisu Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu číslo V-4702/08 súd zistil, že dňa 19.2.2008 bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva, prílohou, ktorého bola kúpna zmluva zo dňa 6.2.2008. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníctva k bytu č. X na prízemí bytového domu súpisné číslo XXXX na Q. ulici č. XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X.. Predávajúca M. P. previedla X nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov P. P. a manželky S. a druhú polovicu nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov M. D. a jej manžela A.. Predmetom prevodu bol aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadenia bytu a spoluvlastnícky podiel na pozemku vo výške XXXX/XXXXXX. Kúpna cena bola stanovená dohodou a predstavovala sumu 3.500.000 Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie, že kúpna cena bola vyplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, čo predávajúca svojim podpisom výslovne potvrdila. Podpis predávajúcej bol notársky overený dňa 6.2.2008.

Gabriela P., narodená dňa X.XX.XXXX, zomrela dňa XX.XX.XXXX. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa z 19.2.2009, č.k. zastavil konanie vo veci dedičstva a nepatrný majetok vydal poručiteľke C. P..

Listom zo dňa 19.8.2010 sa advokátka navrhovateľov obrátila na P. P. s návrhom vypracovať zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej si dohodnú podmienky a finančné náležitosti vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti pri plánovanom predaji.

Navrhovateľka v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že skutočnosť, že matka nie je vlastníčkou bytu zistila na internete v roku 2008, vtedy aj telefonovala bratovi P.. S matkou bývala v byte do októbra 2005. Neskôr ju chodievala navštevovať skoro každý deň, lebo sa presťahovala do susedstva. Sestra B. sa starala o domácnosť, upratovala, prala, žehlila aj varila. Matka sama od seba prestala vykonávať činnosti

v domácnosti štyri roky pred jej smrťou. Niekedy v roku 2006 prestala rozpoznávať svoj byt, hovorila, že to nie je jej byt a že jej tam niekto nasťahoval veci. Nevedela z bytu vyjsť, nevedela nájsť dvere. Viac začala zabúdať asi v roku 2006, vedeli, že má schizofréniu a to, že má Alzheimerovu chorobu lekári zistili až neskôr, v roku 2007. V roku 2007 matka nespoznala napríklad bratovu manželku. Podľa nej od roku 2004 sa s matkou nedali viesť rozhovory, ktoré by vyžadovali logické operácie. Od roku 2003 si matka nič nekupovala, odvtedy sa ona starala o jej financie. Do stacionáru matka chodievala približne od roku augusta 2007. Matkine financie spravovala až do doby, kedy si ju nezobral brat Ladislav.

Navrhovateľka v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že o existencii predmetnej zmluvy nevedela, dozvedela sa to až keď chcela zmeniť trvalý pobyt a na úrade jej oznámili, že z bytu matky je dávno odhlásená. Po smrti matky jej sestra M. povedala, že každý bude mať z bytu podiel, pretože brat P. si zoberie pôžičku a všetkých vyplatí. Matka išla do invalidného dôchodku v rokoch 1996 - 1997 z dôvodu, že bola liečená na schizofréniou, predtým bola opakovane hospitalizovaná. Ďalej uviedla, že matka približne tri roky pred smrťou nevykonávala žiadne činnosti, povedala, že už aj zabudla variť, starali sa o ňu. Matku sprchovala, nevedela trafiť na záchod. Celý rok 2007 za pri opatere striedali, v roku 2008 strávila veľa času v nemocnici, ak nebola v nemocnici bola u brata P. alebo sestry M.. Sestra B. sa z matkinho bytu odsťahovala v novembri 2007. Matka začala zabúdať približne od roku 2005, niekedy sa u nej choroba prejavila tak, že počula hlasy, bavila sa s osobami, ktoré ostatní nevideli, čakala na mŕtveho otca, keď mala schizofrenické ataky, bola hospitalizovaná. Posledné dva roky si nechodila ani sama pre dôchodok na poštu, vždy chodila s niekým, bolo jej potrebné ukázať, kde sa má podpísať. Sama nenakladala ani s finančnými prostriedkami, peniaze dávala Dáši, ktorá jej ich odkladala. Posledný rok, keď bývala u brata, nevie ako to bolo s finančnými prostriedkami. V auguste alebo septembri roku 2007 bola umiestnená v stacionári, pričom ráno okolo ôsmej ju prišiel zobrať taxík a večer okolo štvrtej, piatej hodiny ju taxík priviezol, pričom taxíky platila zo svojich prostriedkov. Od augusta 2008 ju dali do domova dôchodcov, kde odmietala prijímať stravu, odtiaľ ju odviezli do nemocnice kde zomrela. Návrh na pozbavenie svojprávnosti chcela podať sestra M., niekedy v roku 2005, avšak ostatní boli proti, zdalo sa im to neúctivé k matke.

Navrhovateľka v 3.rade vypovedala, že sa o zmluve dozvedela asi pol roka po maminej smrti od súrodencov. Posledné tri roky pred smrťou sa už matka nestarala o domácnosť, ani nevarila. Keď mala atak nerobila vôbec nič. V predmetnom byte od roku 2000 bývala s manželom a dcérou ako aj so sestrou C., s ktorou sa starala o domácnosť. Pokiaľ ide o zabúdanie, výraznejšie začala zabúdať tri roky pred smrťou. Jedného dňa prišla a povedala, že nevie, kde je záchod. Nemala záujem komunikovať s cudzími ľuďmi, nevedela aké lieky berie, ani ich dávkovanie. Nenakladala s finančnými prostriedkami odvtedy ako išla na invalidný dôchodok čo bolo 3 - 4 roky pred smrťou. Keď sa z bytu odsťahovala v októbri 2007 tak matke vozili stravu, potom začala byť agresívna neotvárala dvere a riešila to sestra A.. Neskôr začala chodievať do stacionáru. O tom, že matka bola v domove dôchodcov nevedela, dozvedela sa to, až neskôr. Z bytu sa presťahovala preto, alebo brat sa jej opakovane vyhrážal a dlhodobo sa snažil o získanie bytu. Ďalej uviedla, že sestra po havárii prišla o vlasy, čo bola udalosť, ktorú by si matka mala všimnúť a ona na to žiadnym spôsobom nereagovala, čo bolo asi päť rokov pred jej smrťou.

Navrhovateľ vo 4.rade uviedol, že o zmluve sa dozvedel od sestry C. asi dva mesiace pred podaním návrhu na začatie konania. Podľa jeho názoru matka posledných 5-6 rokov nebola schopná vykonávať nijaké činnosti v domácnosti, so všetkým pomáhali jeho súrodenci.

Navrhovateľka v 5.rade uviedla, že s matkou bola v kontakte každý víkend, pričom raz ich spoznala, raz nie. O zmluve sa dozvedela až od navrhovateľky v 2.rade, ktorá jej volala, že majú všetci zrušený trvalý pobyt. Potrebovala vtedy peniaze, chcela, aby jej boli vyplatené, oslovila odporcu v 1rade, ktorý jej povedal, že to ide a potom to nešlo. Chcela, aby jej vyplatil 200.000 Sk. Keď mama zomrela a všetci sa stretli, bolo povedané, že si zoberie pôžičku a ak niekto bude potrebovať, tak ho vyplatí.

Odporkyňa v 1.rade uviedla, že predmetný byt bol štátny, kúpu financovala ona, zaplatila 13.000 Sk za nedoplatky za užívanie bytu a 20.000 Sk ako kúpnu cenu za byt, pričom jej matka navrhla, aby sa byt previedol na ňu, ona to však nechcela. Potom sa o predaj bytu bavili v roku 2007 a začiatkom roku 2008 kontaktovali realitnú kanceláriu. S realitným maklérom sa bavila aj matka, pýtal sa jej, či súhlasí s predajom a či súhlasí aj s kúpnou cenou. K výške kúpnej ceny dospeli na základe rozhovoru s realitným maklérom. Pri podpisovaní zmluvy brat priviezol matku z Centra Memory, potom odpočítali peniaze, dali ich do obálky a matke odovzdali. Boli v jednej miestnosti s notárkou, ktorá videla odovzdávanie peňazí,

matka si dala bankovky v obálkach do kabelky. Nepýtala sa, čo s nimi bude robiť, ani brata, kam s mamou a s peniazmi pôjde. Po čase sa mama rozhodla peniaze dať bratovi P.i a jej. Povedala, že ich chce darovať, nevidela dôvod, prečo peniaze neprijať a preto došlo aj k odovzdaniu peňazí od matky. Podľa jej názoru matka do mája 2008 nemala problémy so samostatným fungovaním, pomáhala jej aj s deťmi. S mamou bežne komunikovala, pričom komunikácia prebiehala úplne v poriadku. Potvrdila, že peniaze spravovala sestra. Na internete zistila, že zariadenie Memory je pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Všimla si, že mama občas zabúda, bola tiež roztržitá nepozorná. V domove dôchodkov bola približne mesiac, pričom išlo o dočasné zariadenie, ktoré poskytovalo aj zdravotné služby, bola tam preto, lebo jej zdravotný stav si to vyžadoval. Okrem srdca mala problémy so žalúdkom, nemohla prijať stravu a preto bola následne hospitalizovaná.

Odporca v 3.rade uviedol, že za ním prišla matka na jeseň roku 2007, doviezla ju sestra a napriek tomu, že on bol na služobnej ceste, ju nechala v dome jeho svokry. S mamou sa začali baviť o tom, čo s bytom, lebo byt bol prázdny a keďže vedel, že byt odkupovala sestra M. a vedel aj o tom, že matka chcela byt dať jej tak sa dohodli, že byt odkúpia a matka peniaze použije na vlastnú potrebu. Bol u sestry M., kde bol aj realitný maklér, prečítal zmluvu a niekedy vo februári sa to zrealizovalo. Vtedy byt odkúpili do osobného vlastníctva. Nevidel dôvod, prečo by sa mal s ostatnými súrodencami vyrovnať, pretože oni mali rovnakú možnosť byt odkúpiť. Nikto zo súrodencov nemal záujem o to, aby si zobral mamu, alebo s ňou býval. Navrhovateľka v 1.rade mu dala občiansky preukaz matky. Peniaze matka dostala u notára, pričom si ich vložila do kabelky a odišla domov, kde ich mala uložené vo svojej izbe skrini. Asi za mesiac sa rozhodla, že tieto peniaze daruje sestre a jemu, vzhľadom k tomu, že u neho bývala. Darovala mu ich v plnej výške, pričom on ich prijal a nemal dôvod ich neprijať.

Svedkyňa A.iečebný pedagóg pôsobiaci Centre Memory, v tom čase vedúca denného pobytu, uviedla, že pani P. bola klientkou ich centra od roku 2007 do roku 2008. Mala diagnózu Alzheimerova choroba a jej deti ju vozili do zariadenia na denný pobyt a odvážali si ju potom domov. Keď k nim prišla, bola v dosť zlom hygienickom stave, spoznávala však blízke osoby a bola zapájaná do programu, ktorý pozostával prevažne z programu zameraného na motoriku. Mávala aj úzkostné stavy, ktoré boli riešené odporúčaním na farmakoterapiu, neskôr ustali, prešli však do pohodovej nálady a občas mávala návaly smiechu, ktoré však neboli primerané k podnetu. Demenciu delia na tri štádiá, pričom podľa jej názoru pani P. patrila do druhej fázy dezorientácie, čo znamená, že bola dezorientovaná miestom, časom aj situačne.

Svedok X. uviedol, že matku účastníkov konania pozná od detstva, od roku 2005 do roku 2009 pracoval v pohostinstve na Q. a matku sporadicky vídaval. Občas si bola kúpiť cigarety pred dcéru. Niekedy prišla raz za týždeň, niekedy 2 krát do mesiaca. Ohľadom pojednávania ho kontaktoval odporca v 3.rade.

Svedok X., uviedol, že pozná odporkyňu v 1.rade a jej manžela. Matka účastníkov konania bola jeho klientka, je majiteľom realitnej kancelárii, ktorá vypracovávala kúpnu zmluvu. Niekedy v roku 2008 bol pozrieť byt na Uránovej ulici, aby vedel, čo bude predmetom prevodu a následne bola vyhotovená zmluva. Na vyhotovenie zmluvy ho oslovila pani Krištofičová pri stretnutí bola aj pani Lukovicsová s tým, že on jej zmluvu prečítal, povedal základné veci, kto predáva, komu, za akých podmienok, pýtal sa, či chce peniaze v hotovosti. Pri vyplatení kúpnej ceny nebol. Podľa svedka predávajúca jednoznačne rozumela celej zmluve.

Svedok A. vo svojej výpovedi uviedol, že pani P. bola pacientkou od decembra 2007 a z prvýkrát sa s ňou stretol v Memory Centre. Na pojednávanie si priniesol aj jej zdravotnú dokumentáciu, z ktorej okrem iného vedel, že posledný krát bola u neho 15.8.2008. Pacientka bola dlhé roky liečená, pričom z dokumentácie, ktorá je súčasťou chorobopisu vyplýva, že bola liečená na schyzoformnú poruchu F232 a pre suspektný atrofický proces mozgu. Lekárska karta bola vedená od roku 2001 pričom, keď prišla k nim, vykonali kompletné vyšetrenie a zobrazovacie techniky ukázali, že ide o kôrovú atrofiu mozgu. Boli vykonané psychologické vyšetrenia a CT vyšetrenie, táto dokumentácia je z roku 2007, pričom bolo jednoznačné, že ide o Alzheimerovou chorobu, o ťažké postihnutie a okrem toho o reziduálnu schizofréniu, pre ktorú sa dlhodobo liečila. Pacientka bola podľa jeho názoru trvale dezorientovaná, trpela poruchami vnímania, mala halucinácie. Išlo o tretie štádium Alzcheimerovej choroby, okrem toho mala poruchy poznávacie, poruchy správania a poruchy emotivity. U nej prijali záver, že nie je schopná existovať sama bez pomoci iných osôb, tento záver spísali preto, lebo dostali informáciu, že pacientka pôjde do domova a takýto záver je uvedený aj v lekárskej dokumentácii. Jej diagnózu potvrdili všetky

pracoviská, na ktorý bola hospitalizovaná. Robili sa opakovane vyšetrenia, pacientka podstúpila 6 alebo 7 vyšetrení CT mozgu, pričom vždy bol záver jasný. Vyšetrenie Alzheimerovej choroby sa vykonáva iba na ich pracovisku, na Slovensku sú jediné pracovisko, ktoré sa tým zaoberá. Vyšetrenie sa vykonáva tak, že k nemu patrí základné neurologické vyšetrenie, psychologické vyšetrenie, zobrazovacie techniky a kompletná biochémia. U pani Lukovicsová to bolo jednoduché, bola x-krát hospitalizovaná a vždy jej boli vyšetrenia vykonané. Svedok potvrdil, že pacientka, 58 -ročná, bola liečená na Alzheimera ťažšieho stupňa. U pacientky išlo o ťažkú formu Alzheimerovej choroby, zmiešanú so schizofréniou a takéto stanovisko zaujali, keď prišla do centra v roku 2007.

Svedkyňa K. svokra navrhovateľky v 2.rade uviedla, že nevesta chodila v období roku 2003, 2004 so svojou matkou k lekárovi, chodila aj pre lieky, navštevovala ju.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia. Ustanovená znalkyňa A., znalkyňa z odvetvia psychiatria, po preštudovaní poskytnutého spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie nebohej M. v posudku uviedla, že dostupná zdravotná dokumentácia svedčí pre to, že v čase vykonávania právneho úkonu, kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2008, nebola nebohá M. schopná si uvedomiť v plnom rozsahu význam, dosah a následky tohto právneho úkonu. Posudzovaná pre trvalú a ťažkú duševnú poruchu, demenciu Alzheimerovho typu, nebola schopná zodpovedne a cieľavedome obhajovať svoje záležitosti, v podstate nebola schopná k žiadnym právnym úkonom, nebola schopná sa sama obhajovať, nebola schopná sa vyznať situácii, rozpoznať podstatné od nepodstatného. Na základe zo zdravotnej dokumentácie zistenej psychopatológie, možno usudzovať na prítomnosť poruchy nielen poznávacích a exekutívnych funkcií intelektu, ktoré v kontexte s poruchami ostatných psychických funkcií boli dôvodom tejto neschopnosti. Nebohá pani P. asi nebola schopná ani uvedomiť následky svojho konania pre seba, nedisponovala psychickým potenciálom potrebným k tomu, aby si po tomto úkone zabezpečila zlepšenie kvality svojho života.

V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Predpokladom úspešnosti žaloby podľa ustanovenia je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu, je daný naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. O naliehavý právny záujem môže ísť zásadne iba vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Žaloba o určenie podľa ustanovenia nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho právny vzťah významný pre právne pomery účastníkov ešte nevyplýva ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu (napr. vlastníctva), nie je spravidla daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné žalovať priamo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Preto súd návrh navrhovateľov na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol.

Keďže navrhovatelia sa zároveň domáhali aj určenia, že poručiteľka bola v deň smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, súd môže posudzovať platnosť predmetnej kúpnej zmluvy ako otázku predbežnú.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je právny úkon neplatný, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony.

Súd vykonaným dokazovaním, jednak svedeckými výpoveďami ale predovšetkým výsledkom znaleckého dokazovania, považoval za preukázané, že M. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 6.2.2008 trpela závažnou duševnom poruchou, demenciou Alzheimerovho typu ťažkého stupňa a táto duševná porucha jej v plnom rozsahu znemožnila správne rozpoznať význam a následky svojho konania, ani svoje konanie ovládať. Preto súd posúdil tento právny úkon, kúpnu zmluvu, ktorú pani P. podpísala dňa 6.2.2008, ako absolútne neplatný právny úkon.

Právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Súd preto vo výrokovej časti rozsudku vyslovil, že M. bola v čase smrti vlastníčkou predmetných nehnuteľností.

Odporcovia odmietali, že by došlo k naplneniu , že by bola kúpna zmluva urobená v duševnej poruche. Poukazovali na lekárske správy konkrétne zo dňa 05.03.2007 a dňa 29.07.2007, kde sa uvádzalo, že vnímanie sa javí neporušené, porušená je hlavne novo pamäť. Poukazovali na výpovede svedkov, ktorí osobne prišli do styku s pani Lukovicsovou, pričom svedok G. uvádzal, že si bola kúpiť cigarety, vždy prišla, spýtala sa ako sa má, zaplatila a odišla, čo potvrdzuje, že Z. si uvedomovala obsah kúpnopredajnej zmluvy. Aj svedok Rischer uviedol, že rozumela celej zmluve. Podľa odporcov hodnotiť schopnosti k právnemu úkonu možno komplexne, nielen podľa znaleckého posudzovania, ale podľa všetkých vykonaných dôkazov, nakoľko znalecké posudzovanie zdravotného stavu zomrelej osoby nie je skutočným znaleckým posudkom jej zdravotného stavu, ale zdravotným posudkom jej zdravotnej dokumentácie. Pričom zdravotná dokumentácia je záznamom o stavoch kedy bol zdravotný stav zomrelej osoby v horšej fáze, nie však o stavoch, kedy sa osoba cítila dobre. K argumentom odporcov treba uviesť, že súd rozhodoval za základe vykonaného dokazovania, pričom dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ). Preto treba uviesť aj to, že svedeckými výpoveďami svedkov MM., ktorá pôsobila ako vedúca denného pobytu v Centre Memory, pričom toto centrum je zamerané na starostlivosť o pacientov s Alzeimerovou chorobou, kde bola umiestnená aj M., vo výpovedi potvrdila, že pani P. mala diagnózu Alzheimerova choroba, bola dezorientovaná miestom, časom aj situačne. Svedok A. vo svojej výpovedi, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie svojej pacientky, uviedol, že pani P. bola jeho pacientkou od decembra 2007, pričom od začiatku bolo jednoznačné, že ide o Alzheimerovou chorobu, o ťažké postihnutie. Bola trvale dezorientovaná, trpela poruchami vnímania, mala halucinácie, poruchy poznávacie, poruchy správania a poruchy emotivity, preto prijali záver, že nie je schopná existovať sama bez pomoci iných osôb. To, že svedok Haško, či X. mali pocit, že pani M. niečomu porozumela, alebo iba nekládla otázky, prípadne bola schopná kúpiť cigarety, ešte nevypovedá o tom, že v čase podpisu zmluvy netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon neschopnou. Práve vypočutý lekár a znalec z príslušného odboru dospeli k jednoznačnému záveru, že Alzheimerova choroba v čase podpisu zmluvy spôsobila stav, že pani P.ebola schopná žiadnych právnych úkonov, nebola schopná si uvedomiť následky svojho konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Keďže navrhovatelia žiadali jednak vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, pričom tento návrh súd zamietol, boli v konaní čiastočne úspešní, úspech mali v časti určenia vlastníctva, súd preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.