Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/104/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľa: Y. W., bytom R. - D. XXX, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie M. XX/XX, R. U., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ochranu osobnosti - náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 3.320,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -112 zo dňa 30. novembra 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.320,- Eur, vo výroku o trovách konania účastníkov a vo výroku o trovách konania štátu, p o t v r d z u j e .

Výroku o čiastočnom zastavení konania sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 166,72 Eur na účet JUDr. Ondreja Poláka, vedený vo T., a.s., č. účtu: XXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.320,- Eur a titulom náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia sumu 818,34 Eur. Konanie o nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.320,- Eur od 1.10.2009 do zaplatenia zastavil. Náhradu trov konania štátu nepriznal. Pri rozhodovaní prihliadal na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení, ktorým bol jeho v poradí prvý rozsudok vydaný v prejednávanej veci zrušený. Na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci uplatňovanú navrhovateľom aplikoval ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v spojení s ustanoveniami .

Vychádzal zo zistenia, že voči navrhovateľovi bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie, následne bol súdom spod obžaloby oslobodený. Konštatoval, že právoplatné oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby má tie isté dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, účinky ktorých takýmto právoplatným skončením trestného konania zanikajú. Na základe toho dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky ust. a a ustanovenia cit. zákona, čím je daný základ uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi z titulu jeho objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy vychádzal z kritérií uvedených v ,

3 cit. zákona. Ustálil, že navrhovateľ bol nútený čeliť trestnému stíhaniu najneskôr odo dňa oznámenia uznesenia policajného orgánu o vznesení obvinenia až do vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku so všetkými súvisiacimi nepriaznivými dôsledkami prejavujúcimi sa v jeho nemajetkovej (osobnostnej) sfére. V trestnom konaní sa zúčastnil množstva procesných úkonov, nezákonné stíhanie trvalo dlhšie časové obdobie. Zobral do úvahy, že navrhovateľ ako príslušník mestskej polície musí byť bezúhonný čo by bolo nezlučiteľné s jeho prípadným právoplatným odsúdením v trestnom konaní. Prihliadal na jeho verejnoprospešnú a športovú činnosť týkajúcu sa detí a mládeže (prednášková činnosť v rámci preventívnovýchovného programu pre mládež, tréner mládeže v džude), pre ktoré by mal byť morálnym a výchovným vzorom. Neopomenul ani jeho zárobkovú činnosť a konštatoval, že ako živnostník v odbore stavebných prác, musí mať dôveru vlastníka objektu, v ktorom má stavebné práce vykonávať. Táto mohla byť oslabená, keďže bol v súvislosti s výkonom týchto prác nezákonne obvinený zo spáchania trestného činu, ktorého sa mal dopustiť na ujmu ich objednávateľa. Ďalej zohľadnil, že navrhovateľ ako manžel a otec, v kritickom období ešte maloletých detí, žil v malomestskom prostredí, ktoré výrazne znižuje možnosť zachovania anonymity.

Obranu odporcu, ktorý namietal nedostatok pasívnej legitimácie nepovažoval za dôvodnú. Nárok navrhovateľa smeroval voči konkrétne označenému subjektu, ktorým je Slovenská republika, teda štát, za ktorý v občianskom súdnom konaní v zmysle ust. koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými právnymi predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Vo vzťahu k predmetu sporu v tejto veci osobitným predpisom určujúcim príslušný štátny orgán, ktorý koná za štát bol Pri nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci v trestnom konaní ako príslušné orgány konajúce v mene štátu prichádza do úvahy Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo generálna prokuratúra. Ustanovenie uvedeného zákona ukladá povinnosť štátnemu orgánu, u ktorého bol nárok na náhradu škody uplatnený a ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa a bezodkladne postúpiť žiadosť o predbežné prerokovanie nároku príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Ustanovenie citovaného zákona potom v prípadoch, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci, určuje ako príslušný štátny orgán ten, u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ svoju žiadosť na predbežné prerokovanie nároku podal na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré v rozpore s obsahom svojich námietok neoznámilo prípadným iným orgánom verejnej moci ani navrhovateľovi ako žiadateľovi svoju nepríslušnosť konať vo veci, ale o jeho žiadosti meritórne konalo a o výsledku ho písomne upovedomilo listom zo dňa 16.6.2009 spolu s poučením o možnosti uplatnenia si nároku v občianskom súdnom konaní. Ministerstvo spravodlivosti SR je tak príslušným štátnym orgánom, ktorý zastupuje štát v konaní pred súdom.

O trovách konania rozhodol podľa ust. veta prvá a Neúspech navrhovateľa považoval za nepatrný iba v časti, v ktorej bolo konanie o jeho nároku zastavené. Vo väčšom rozsahu však bol úspešný, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré vo veci účelne vynaložil. V odôvodnení podrobne špecifikoval jednotlivé sumy, ktoré v súhrne tvorili priznanú výšku týchto trov.

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené, podal odvolanie odporca a žiadal, aby v tejto časti odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Namietal nesprávne právne posúdenie základu uplatneného nároku, ako aj neprimeranú výšku priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Poukazoval na ustanovenie , v zmysle ktorého sa na uplatnený nárok navrhovateľa mali aplikovať ustanovenia Navrhovateľ vyvodzoval jeho zodpovednosť na základe nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia, ku ktorému došlo v čase pred účinnosťou , čo je rozhodujúci časový moment pre určenie, ktorým právnym predpisom sa spravujú nároky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nie je postačujúce, že škoda, prípadne jej časť vznikla až po účinnosti , keď k rozhodnutiu orgánu štátu, z ktorého táto škoda vznikla, došlo pred nadobudnutím jeho účinnosti. Okresný súd tak mal prejednávanú vec posúdiť v zmysle ustanovení Tento právny predpis náhradu nemajetkovej ujmy nepripúšťa. Ďalej namietal neprimeranosť výšky nemajetkovej ujmy priznanej navrhovateľovi. Pripustil, že táto je predmetom voľnej úvahy súdu, ktorá sa však musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská a nesmie byť jeho ľubovôľou. Pri jej priznaní musí brať na zreteľ prvoradú satisfakčnú funkciu priznanej peňažnej čiastky, ktorá má zabezpečiť primerané zmiernenie nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nebol väzobne stíhaný,

trestné konanie viedlo k jeho oslobodeniu spod obžaloby a jediné obmedzenie zo strany orgánov činných v trestnom konaní spočívalo v poskytovaní súčinnosti pri výsluchoch a pojednávaniach. V prejednávanej veci nebolo riadne preukázané, či zásah skutočne mal za následok zníženie občianskej bezúhonnosti, cti, vážnosti a dôstojnosti navrhovateľa v spoločnosti.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odporca uplatňoval v konaní pred prvostupňovým súdom, ten sa s ňou riadne vyporiadal, pričom vychádzal zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline, ktorý vo veci k spornej otázke zaujal zásadný právny názor. Kritéria, z ktorých pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal vyplynuli z vykonaného dokazovania a výška peňažnej náhrady priznaná na ich základe je primeraná.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením (z titulu ktorého zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok o čiastočnom zastavení konania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa ,

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľa.

Otázka prípustnosti aplikácie ustanovení na prejednávanú vec bola predmetom odvolania proti v poradí prvému rozsudku okresného súdu. Ten v prípade svojho predchádzajúceho rozhodnutia tento právny predpis na uvedenú vec neaplikoval, naopak vychádzal z ustanovení a ustanovení upravujúcich ochranu osobnosti. Krajský súd sa uvedenou otázkou v uznesení, ktorým bol v poradí prvý rozsudok okresného súdu zrušený, podrobne zaoberal a ustálil, že na prejednávanú vec majú byť aplikované ustanovenia Svoj právny názor v tomto zrušujúcom uznesení podrobne odôvodnil. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku z tohto právneho názoru správne vychádzal v zmysle (nakoľko bol ním viazaný) . Od predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu nedošlo k takej zásadnej zmene skutkových okolností, ani k takému judikatúrnemu postupu alebo vysloveniu iného právneho názoru vyšším súdom, ktoré by odôvodňovali zmenu ním vysloveného právneho názoru . Na základe týchto skutočností preto námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vznesenú odvolateľom nepovažoval krajský súd za dôvodnú.

Rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa neprimeranosti priznanej výšky nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti možno prisvedčiť odvolateľovi, že pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal súd v zmysle z voľnej úvahy, ktorá sa musí opierať o konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Úvaha okresného súdu však z takýchto hľadísk dostatočne vychádzala. Súd prvého stupňa primeraným spôsobom opísal jednotlivé okolnosti, ktoré ho k priznaniu náhrady v uvedenej výške viedli, vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a prijaté závery primerane vysvetlil. Zobral do úvahy zistenia, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Tieto sa týkali pracovného zaradenia navrhovateľa (mestský policajt), vykonávania jeho živnostenskej činnosti, verejnoprospešnej činnosti zameranej na deti a mládež, existencie rodiny a dĺžky trvania trestného stíhania. Všetky tieto okolnosti okresný súd vyhodnotil aplikujúc pritom kritériá stanovené v ako skutočnosti, ktoré mali vplyv na určenie výšky nemajetkovej ujmy. Podstatou námietok odvolateľa je, že nesúhlasí s tým, ako prvostupňový súd hodnotil vykonané dôkazy, predkladá vlastný skutkový záver, na ktorom buduje aj svoje vlastné, od prvostupňového súdu odlišné posúdenie veci. Okresný súd však pri ustálení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal z vykonaného dokazovania a už odvolacím súdom uvádzaných skutočností, tieto zhodnotil spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia a riadne zdôvodnil svoj záver, prečo náhradu nemajetkovej ujmy priznal v uvedenej výške. Krajský súd sa sním v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

Krajský súd posudzoval vecnú správnosť aj tzv. závislých výrokov o trovách konania. Tieto v konkrétnostiach neboli napadnuté odvolaním, okresný súd pri rozhodovaní dôsledne vychádzal zo zásady úspechu účastníkov v konaní. Krajský súd aj v tejto časti rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť jeho trovy navrhovateľovi. Tieto pozostávajú z odmeny jeho právneho zástupcu určenej podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom ku dňu vykonania úkonu právnej služby vo výške 131,13 Eur, za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 18.2.2013 ( cit. vyhl.) , režijného paušálu podľa cit. vyhl. 7, Eur a podľa cit. vyhl. 20% DPH z týchto súm vo výške 27, Eur, spolu trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 166, Eur. Navrhovateľ je v konaní zastúpený právnym zástupcom, preto podľa odvolací súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť ich k jeho rukám .

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.