Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10C-156-2013.pdf
PDF · 84.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/156/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč s.r.o. , so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, P.O.BOX 70, IČO: 36 857 033, proti žalovanému G. G., O.. XX.X.XXXX, O. V. U., Z. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou F. M., tajomníčkou Okresného súdu Martin, v konaní o zaplatenie 79,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trova konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.9.2012 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 79,86 eur spolu s 20% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 1.7.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 22.5.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok, uvedených v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi debetný zostatok na účte, zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 22.6.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu z 30.6.2011 je výška aktuálneho debetného zostatku v sume 79,86 eur. Podľa Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko a.s., dnes Prima banka Slovensko a.s. je žalobca oprávnený nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať sankčnou úrokovou sadzbou podľa Sadzobníka poplatkov, ktorej výške je 20% ročne.
Podaním zo dňa 14.8.2013, ktoré na súd došlo 19.8.2013 žalobca zmenil svoju žalobu tak, že v pôvodne podanej žalobe žiadal priznať 20% úrok ako úrok z omeškania, šlo ale o chybu v písaní a preto žalobca požaduje tzv. sankčný úrok vo výške 20% ročne zo sumy 79,86 eur od 1.7.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súčasne týmto podaním žalobca do spisu pripojil výpis z účtu žalovaného od 29.5.2009 do 30.6.2011 a uviedol, že žalovaný nemal na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 22.5.2009 zriadenú službu povolené prečerpanie na osobnom účte a ani nedošlo k prekročeniu povoleného prečerpania. Žalobca tvrdí, že na účte žalovaného bol evidovaný debetný zostatok, ktorý vznikol na základe vyššie uvedenej zmluvy a v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, najmä článok III. časť A bod 19., 23. Žalobca nedisponuje doručenkou, preukazujúcou odstúpenie od zmluvy zo dňa 22.6.2011. Na účely doručovania je podstatným článok VIII. časť B bod 5. Všeobecných obchodných podmienok banky, podľa ktorého sa písomnosti a oznámenia banky považujú za doručené ak sú zasielané poštou na druhý pracovný
deň odo dňa odoslania. Podľa výpisu z účtu dňa 30.6.2011 je aktuálna výška debetného zostatku 79,86 eur. Táto čiastka predstavuje debetný, teda záporný zostatok na účte klienta v čase jeho zatvorenia, to znamená celý nahromadený debet, vyplývajúci z transakcií na účte klienta. Súčet kreditných položiek predstavoval za celé obdobie trvania zmluvného vzťahu sumu 115,58 eur a súčet debetných položiek predstavoval súčet 195,44 eur. Rozdiel medzi kreditnými a debetnými položkami činí práve 79,86 eur.
Súčasne následným podaním zo dňa 4.10.2013 žalobca, ktorý bol neprestajne súdom vyzývaný, aby špecifikoval úroky, účtované na výpisoch z účtu a preukázal nárok na bankové poplatky, ktoré boli pripisované v priebehu zmluvného vzťahu na účet žalovaného, súdu zaslal ako prílohu svojho podania zo dňa 7.10.2013 Sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko a.s., platný od 18.5.2009 a ďalej Sadzobník poplatkov platný od 1.3.2011.
Na takto postavenej žalobe žalobca v priebehu celého konania zotrval.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, pretože sa mu ju nepodarilo doručiť do vlastných rúk, keďže sa nezdržiava na mieste svojho trvalého bydliska, a napriek rozsiahlym šetreniam, ktoré súd po pobyte žalovaného vykonal, sa aktuálne miesto pobytu žalovaného nepodarilo zistiť. Súd preto žalovanému podľa § 29 ods.2 O.s.p. ( Zák.č.99/1963 Zb.) ustanovil opatrovníčku pre konanie, ktorá potom žalovaného v konaní zastupovala.
Na pojednávaní dňa 9.10.2013 sa súd oboznámil s listinami, žalobcom pripojenými do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 22.5.2009 žalobca pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s. so sídlom v Žiline ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli podľa § 269 ods.2, § 708 a nasledujúcich, § 716 a nasl. Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.) v súlade s obchodnými podmienkami k platobným kartám banky, s obchodnými podmienkami pre príslušné služby elektronického bankovníctva banky, podmienkami vedenia termínovaných vkladov v banke, ďalšími obchodnými podmienkami banky a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Jej obsahom bolo zriadenie rastového osobného účtu pre žalovaného v mene Eur, čísla tam uvedeného, so spôsobom spoplatkovania Balík Výhoda plus pri vydaní a používaní medzinárodnej platobnej karty Maestro s denným limitom platobnej karty 400,-€, ktorej obsahom tiež bolo poskytovanie služieb elektronického bankovníctva podľa podmienok tam uvedených. V zmluve nebola dohodnutá služba povoleného prečerpania na osobnom účte. Článok IV. umožnil ukončiť kedykoľvek počas platnosti zmluvy poskytovanie produktov alebo služby písomnou výpoveďou podľa podmienok banky v závislosti od toho ktorého produktu s tým, že majiteľ účtu podáva výpoveď na formulári banky pre príslušný produkt službu. Podľa článku V.zmluvné strany boli oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt, dohodnutý v zmluve, pričom majiteľ účtu ju opäť mal podať na formulári banky. Podľa článku VI. bod 4. za poskytovanie produktov a služieb bola banka oprávnená účtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky tieto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu týka.
Súd z výpisu z účtu žalovaného zistil, že žalovaný mal naposledy kladný zostatok na účte k 31.12.2009, keď tento predstavoval sumu 2,36 eura. Od januára 2010 až do konca júna 2011 žalovaný neurobil na účet žiadny vklad a preto mu banka postupne účtovala poplatky za nezrealizované platby v sume 0,80 eur a 1,-€ každý mesiac (od júna 2010 do júna 2011), poplatky za zrušenie trvalého príkazu, bližšie nešpecifikované úroky a poplatky Balík Výhoda 50 v sume 3,65 eura každý mesiac od januára 2010 do septembra 2010, neskôr od októbra 2010 do júna 2011 v sume 3,99 eur. Podľa výpisu z účtu žalovaného k 30.6.2011 postupným pripisovaním týchto položiek a to debetných položiek na osobný účet žalovaného vznikol debetný zostatok mínus 79,86 eur.
V priebehu konania napriek opakovaným výzvam súdu žalobca nepripojil do spisu taký výpis zo Sadzobníka poplatkov, aby bolo z neho zrejmé, že poplatky, postupne pripisované na ťarchu účtu žalovaného nachádzali oporu v platnom Sadzobníku banky. Predovšetkým má súd na mysli tzv. poplatok Balík Výhoda plus a poplatky za nezrealizované platby vo výške 0,80 eur a 1,-€ denne. Z týchto položiek, ktoré boli pripisované na účet žalovaného, resp. na ťarchu účtu žalovaného a postupne zvyšovali dlh žalovaného vo vzťahu k banke, potom banka v priebehu každého mesiaca účtovala úroky. Šlo pravdepodobne o tzv. sankčné úroky, uvádzané v Sadzobníku poplatkov, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, avšak aj tie podľa presvedčenia súdu boli účtované nedôvodne vzhľadom na skutočnosť, že boli takto úročené dlhy, ktorých dôvodnosť žalobca nepreukázal listinami, pripojenými do súdneho spisu. Opäť súd zdôrazňuje, že žalobca nepripojil také listiny banky, vydané v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, aby preukazovali nárok na účtovanie tých položiek, ktoré podľa výpisu z účtu za sledované obdobie od januára 2010 do 30.6.2011 zvyšovali dlh žalovaného voči banke.
Je zrejmé, že nároky žalobcu a žalovaného sa spravujú ustanoveniami § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka (zák.č.513/1991 Zb.), ktoré upravujú zmluvu o bežnom účte.
Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby, uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok, určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby, ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie, uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších, zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.
Je zrejmé, že predmetné náklady za operácie banky predstavujú poplatky, účtované bankou podľa Sadzobníka, v zmysle článku VI. bod 4. Zmluvy, ktorú účastníci konania uzavreli. Ako však súd vyššie konštatoval, žalobca nepreukázal nárok na poplatky, účtované v období, keď vznikol debet na bežnom účte žalovaného na poplatky, ktoré boli účtované na ťarchu účtu, a ktorých súčet spolu s úrokmi z týchto nepreukázaných poplatkov tvoril dlh žalovaného. Za takýchto okolností súd nárok žalobcu nemal preukázaný a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods.1Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v konaní proti žalobcovi plne úspešný, preto by mal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže však žalovanému preukázateľne v konaní trovy nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.