Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/113/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. Š., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. P. XXX/XX, Ž.-J. M., zastúpený Mgr. Richardom Karkoóm, advokátom so sídlom Sad Na studničkách 32, Žilina, proti odporcovi J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, o zaplatenie úroku z omeškania, takto

rozhodol:

Súd návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.02.2002 do 11.04.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.04.2008 do zaplatenia, zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.2.2006 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť mu sumu vo výške 690.000,- Sk, čo v prepočte na Euro predstavuje sumu 22.903,80 Eur spolu s mesačným úrokom vo výške 5% zo sumy 690.000,- Sk od 12.12.2001 do zaplatenia a s ročným úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 690.000,- Sk od 12.2.2002 do zaplatenia a trov konania, titulom uzatvorenej zmluvy o pôžičke.

Tunajší súdu rozsudkom XC XXX/XXXX-XX uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 690.000,- Sk spolu s mesačným úrokom vo výške 5% od 12.12.2001 do 11.2.2002 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 690.000,- Sk od 12.2.2002 do zaplatenia a trovy konania 83.592,- Sk. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal dňa 18.8.2009 odporca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie okresného súdu osobne prevzal X.X.XXXX na OS Žilina, rozsudok mu nebol účinne doručený a súd mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom, nedoručil mu návrh na začatie konania, predvolanie na pojednávanie a ani rozhodnutie. Nemal reálnu možnosť dozvedieť sa o začatí súdneho konania, vyjadriť sa k dôvodom podaného návrhu, zúčastniť sa pojednávania, dať sa zastúpiť...V čase súdneho konania a vydania I. stupňového rozhodnutia mal nahlásený trvalý pobyt a zdržiaval sa na adrese B. M. Č.. XXXX/XX, Ž. , a preto sa nemohol zdržiavať na adrese uvedenej v žalobnom návrhu a v rozhodnutí I. stupňového súdu, t.z. na adrese L. Č..XX, na ktorú adresu mu súd zasielal všetky listiny, vrátane návrhu na začatie konania

Krajský súd Žilina uznesením XXCo XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009 vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom okresného súdu došlo k

odňatiu možnosti odporcovi konať ako účastníkovi, t.j. k znemožneniu realizácie jeho procesných práv priznaných mu , keď mal za preukázané, že okresný súd odporcovi zásielku určenú do vlastných rúk, t.j. rozsudok napadnutý odvolaním doručoval na adresu L. XX, Ž., t.j. na adresu, ktorú navrhovateľ uvádzal v návrhu. Odporca k odvolaniu predložil fotokópiu občianskeho preukazu, z čoho odvolací súd zistil, že odporca v rozhodnej dobe bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese Ž., B. M. Č.. XXXX/XX. V odvolaní zvýraznil, že sa zdržiaval na tejto adrese a navyše túto adresu uvádzal i OO PZ B.. Následne odvolací súd prijal záver, že k riadnemu doručeniu rozsudku došlo až jeho fyzickým prevzatím odporcom dňa X.X.XXXX. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že okresný súd doručoval odporcovi aj ďalšie písomnosti určené do vlastných rúk na adresu L..XX, Ž. - návrh na začatie konania, predvolanie na pojednávanie a ani u týchto písomností účinné doručenie náhradným spôsobom podľa nenastalo. Krajský súd uložil okresnému súdu právnu vec prejednať v súlade s ust. obč. súdneho poriadku, obč. zákonníka a vo veci opätovne rozhodnúť.

V priebehu konania došlo k vydaniu trestného rozkazu spis. zn. XT XX/XXXX OS Žilina, na základe ktorého bol odporca uznaný za vinného zo skutku, ktorý je špecifikovaný vo výrokovej časti trestného rozkazu a teda spáchal trestný čin podvodu, za čo bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov a zároveň súd uložil odporcovi ako obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému navrhovateľovi škodu vo výške 1.130.000,- Sk. Práv. zástupca navrhovateľa nárok navrhovateľa prekvalifikoval na nárok náhradu škody. Navrhovateľ prostredníctvom svojho práv. zástupcu zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 22.903,80 euro späť a vo zvyšnej časti svojho návrhu, t.j. v časti v ktorej sa domáha zaplatenia úroku 5% mesačne zo sumy 22.903,80 Euro od 12.12.2001 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 Euro od 12.2.2002 do zaplatenia na svojom návrhu zotrval. Vo svojom podaní zároveň uviedol, že predmetný nárok, na ktorom zotrváva je dôvodný titulom nároku na náhradu škody, ktorá bola spôsobená spáchaním úmyselného trestného činu zo strany odporcu na škodu navrhovateľa, pričom výška takto spôsobenej škody sa zhoduje s pôvodným nárokom navrhovateľa na zaplatenie príslušenstva z pôžičky, ktorou odporca podvodom od navrhovateľa vylákal finančné prostriedky, ide teda o ušlý zisk, ktorý preukázateľne navrhovateľ pre konanie odporcu neobdŕžal, hoci obdŕžať mal. Navrhovateľ ďalej uviedol, že predmetná škoda bola spôsobená konaním odporcu dokonaním skutku, to znamená prevzatím finančných prostriedkov od navrhovateľa 12.12.2001. O tom, že navrhovateľovi vznikla škoda sa však navrhovateľ dozvedel až právoplatnosťou predmetného trestného rozkazu, nakoľko až dovtedy nemohol mať za to, že konaním odporcu došlo k spáchaniu trestného činu a teda i k protiprávnemu konaniu v zmysle civilného práva, preto sa navrhovateľ pôvodným návrhom musel domáhať nároku na vrátenie pôžičky s príslušenstvom tak, ako by zmluva o pôžičke bola platná a nebol ňou spáchaný trestný čin.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XXX/XXXX - XX zo dňa 29.3.2010 konanie v časti o zaplatenie istiny 22.903,80 Euro zastavil. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8,5%ročný úrok z omeškania zo sumy 22.903,80 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh na zaplatenie úroku vo výške 5% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.12.2001 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.12.2002 ( správne malo byť od 12.2.2002 ) do 11.4.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 20.1.2011 na odvolanie navrhovateľa rozsudok okresného súdu v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil.

Na podnet navrhovateľa podal generálny prokurátor SR proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol ( 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 eur od 12.12.2002 do 11.4.2008 a 7% ročne z tej istej sumy od 12.4.2008 do zaplatenia ) a uvedenému rozsudku krajského súdu, ktorým rozsudok okresného súdu v uvedenej časti výroku potvrdil mimoriadne dovolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne otázky určenia momentu, kedy sa odporca dostal s plnením dlhu do omeškania, keď nesprávne odvodili začiatok omeškania odo dňa, kedy sa odporca oboznámil v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania.

Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. XM M. XX/XXXX zo dňa 30.1.2013 rozsudok Okresného súdu Žilina z 29.3.2010 č.k. XC XXX/XXXX-XX v časti výroku, ktorým súd návrh žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 eur od 12.12.2002do 11.4.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% zo sumy 22.903,80 eur od 12.4.2008 do zaplatenia zamietol a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 20.1.2011 sp. zn. XX M. XXX/XXXX vo výroku, ktorým rozsudok okresného súdu v uvedenej časti potvrdil zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia poukázal na znenie ust. § a , ods.1, 563 a uviedol, že „z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný splniť dlh riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň jeho splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas plnenia ( splatnosť) dlhu má určujúci význam aj z hľadiska omeškania, t.j. určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania. Ak je žalobou uplatnený nárok vo forme úroku z omeškania, musí byť zrejmá povaha pohľadávky, ku ktorej sa úroky z omeškania viažu. Úroky z omeškania sú totiž v zmysle ô 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky. Čas plnenia ( splatnosť) môže byť podľa povahy dlhu stanovený dohodou alebo právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí. Typickým nárokom, u ktorého nebýva čas plnenia predmetom dohody a ani nie je stanovený v , je nárok na náhradu škody. V takomto prípade právo určiť čas plnenia patrí veriteľovi ( poškodenému ). Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Zákon neobmedzuje veriteľa v tom, kedy má dlžníka o splnenie dlhu požiadať. Forma výzvy k splneniu nie je predpísaná, postačí preto aj ústny prejav. Za kvalifikovanú výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi. Neskoršou zmenou právnej kvalifikácie nároku ( nie zmeny návrhu v zmysle ), výzva nestráca právne účinky. Rozhodujúce je, že ide o pohľadávku, ktorá už existuje. Aj páchateľ trestného činu je v omeškaní nasledujúci deň po dni, kedy bol požiadaný poškodeným o zaplatenie dlhu ( spôsobenej škody ). Tým, že v trestnom konaní sa spravidla páchateľ dozvie o tom, že bol veriteľom požiadaný o splnenie dlhu, a to treba zdôrazniť, najneskôr pri preštudovaní spisu, nie je vylúčené, že bol poškodeným vyzvaný na splnenie dlhu ( dozvedel sa o uplatnenom nároku ) inokedy, a teda aj skôr.

Podľa dovolacieho súdu súdy nižších stupňov sa pri stanovení momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu, vyššie uvedenými zásadami dôsledne neriadili, a preto ich rozhodnutia v napadnutej časti nie sú vecne správne.

V posudzovanej veci je nesporné, že pôvodne bolo právnym dôvodom návrhu na začatie konania plnenie zo zmluvy o pôžičke z 12.12.2001. Keďže v priebehu konania žalovaný bol trestným rozkazom sp. zn. XT XX/XXXX.ktorý nadobudol právoplatnosť 29.8.2008 uznaný za vinného z trestného činu podvodu na tom skutkovom základe, že vylákal od žalobcu, okrem iného, žalovanú sumu formou uzavretia zmluvy o pôžičke z 12.12.2001 s ubezpečením, že pôžičku vráti do jedného mesiaca a dodnes tak neurobil a v trestnom konaní žalovanému súčasne bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 1.130.000,- Sk ( v nej je zahrnutá aj žalovaná suma ), žalobca zmenil právnu kvalifikáciu, a teda uplatňoval nárok zo spôsobenej škody. V danom prípade sa teda žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viaže k pohľadávke, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia a nasl. . Pri určení času splnenia ( splatnosti ) dlhu, ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia upravujúceho prípady, kedy čas plnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku, a teda začiatok omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade nasledujúcu deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu.

Súdy nižších stupňov sa z hľadiska zistenia momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, mali preto zaoberať aj rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým, ako sa žalovaný oboznámil v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania. Žalobca totiž už v návrhu na začatie konania uviedol, že pred podaním žaloby niekoľkokrát žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vyzval. Okrem toho, v danom prípade za kvalifikovanú žiadosť žalobcu o splnenie dlhu, treba považovať aj podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky. Neskoršia zmena právnej kvalifikácie uplatneného nároku nespôsobuje totiž stratu právnych

účinkov, ktoré zákon s výzvami urobenými žalobcom spája. Opačný názor by bol podľa dovolacieho súdu nesprávnou aplikáciou ustanovenia v spojení s , keďže by nedôvodne, v rozpore s účelom citovaných zákonných ustanovení „odsúval“ splatnosť dlhu a nerešpektoval by právo veriteľa určiť čas splnenia dlhu, ktoré mu v takomto prípade nepochybne patrí.

Názor vyslovený v tomto rozhodnutí nie je podľa dovolacieho súdu v rozpore so závermi uvedenými v uznesení Najvyššieho súdu SR zo 16.4.2002 sp. zn. XTo X/XXXX publikovanom pod K. XX/XXXX. V právnej vete vychádzajúcej z tohto rozhodnutia sa totiž uvádza, že „páchateľ trestného činu je v omeškaní, a to treba zdôrazniť, najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že má zaplatiť dlh a v akej výške ( t.j. ako bol vyzvaný na zaplatenie dlhu ), teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu“, čo nevylučuje, že na zaplatenie dlhu mohol byť poškodeným vyzvaný aj skôr.

Možno teda uzavrieť, že generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namieta, že súdy nižších stupňov v dovolaním napadnutej časti vec neposúdili po právnej stránke správne. Najvyšší súd SR preto rozhodnutie krajského súdu i okresného súdu v napadnutej časti v zmysle a v spojení s zrušil a vec vrátil okresnému súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.“

Po zrušení rozsudku v dovolaním napadnutej časti a vrátení veci na okresný súd je predmetná vec vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Predmetom konania je návrh na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,5% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.02.2002 do 11.04.2008 a úroku z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 22.903,80 EUR od 12.04.2008 do zaplatenia.

Z dokazovania vykonaného ešte v pôvodnom konaní bolo preukázané, že Trestným rozkazom tunajšieho súdu spis. zn. č. XT XX/XXXX bol odporca ako obvinený uznaný za vinného, že pod zámienkou nákupu poškodených motorových vozidiel zn. Lantrover a BMW Kombi v zahraničí, ich následnej opravy a odpredaja na území SR a rozdelenie zisku, vylákal od Ľ. Š. (navrhovateľa) sumu 1.130.000,- Sk a to formou štyroch zmlúv o pôžičkách, ktoré boli uzatvorené v Ž. dňa 28.10.2001 na sumu 200.000,- Sk, dňa 3.11.2001 na sumu 100.000,- Sk, dňa 13.11.2001 na sumu 140.000,- Sk a dňa 12.12.2001 na sumu 690.000,- Sk s ubezpečením veriteľa, že pôžičky aj z bližšie nešpecifikovaným ziskom z predaja vozidla vráti do jedného mesiaca, hoci tak nemal v úmysle urobiť, už v čase požičiavania peňazí vedel, že ich v dohodnutej lehote nevráti a dodnes tak neurobil, čím spôsobil Ľ. Š. škodu vo výške 1.130.000,- Sk, teda na škodu cudzieho majetku sa obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na majetku značnú škodu, tým spáchal trestný čin podvodu podľa , , a za to bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov. Zároveň súd podľa uložil obvinenému - odporcovi povinnosť nahradiť poškodenému navrhovateľovi škodu vo výške 1.130.000,- Sk. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.8.2008.

Navrhovateľ podal pôvodný návrh na súde dňa 24.2.2006, uvedený návrh bol odporcovi účinne doručený v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. XX M. XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009, dňa 4.8.2009.

V priebehu ďalšieho konania navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na svojom tvrdení uvádzanom už v návrhu na začatie konania, že pred podaním návrhu niekoľkokrát odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vyzýval. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil výzvu zo dňa 8.7.2003 spolu s podacím lístkom zo dňa 10.7.2003, keď poukazoval na to, že uvedenou výzvou vyzýval odporcu na zaplatenie požičanej sumy 690.000,- Sk, keď ešte vychádzal z uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Uvedená výzva bola teda podaná na pošte doporučenou zásielkou a táto zásielka sa navrhovateľovi nevrátila z poštového úradu ako nedoručená. Zároveň navrhol, vzhľadom na predchádzajúce správanie odporcu, aby súd zistil aké miesto pobytu mal odporca v rozmedzí od 8.7. do konca roka 2003.

Z navrhovateľom predloženej výzvy zo dňa 8.7.2003 adresovanej odporcovi na adresu L. Č.. XX, Ž. súd zistil, že navrhovateľ odporcovi oznamuje a deklaruje, že na základe zmlúv o pôžičke mu požičal dňa 22.10.2001 sumu 100.000,- Sk spolu s dohodnutým 5% mesačným úrokom do 21.11.2001, dňa 28.10.2001 sumu 200.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do 27.11.2001, dňa 3.11.2001 sumu 100.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do 3.12.2001, dňa 12.12.2001 sumu 450.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do dňa 11.3.2002, dňa 13.12.2001 sumu 140.000,- Sk s 5% mesačným úrokom do dňa 12.12.2001 a zároveň uvádza, že nakoľko mu v deň splatnosti ani jednu z pôžičiek spolu s dohodnutým úrokom nezaplatil, týmto ho vyzýva, aby mu v lehote 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil všetky finančné prostriedky, ktoré mu požičal, spolu s príslušnými dohodnutými úrokmi. Pokiaľ nebude reagovať na túto výzvu v uvedenej lehote, bude sa bezodkladne domáhať svojho nároku občianskoprávnou cestou aj trestnoprávnou cestou, pričom bezodkladne podá aj návrh na konkurz na jeho osobu.

Právny zástupca navrhovateľa po oboznámení s obsahom vyššie uvedenej výzvy uviedol, že zo strany navrhovateľa došlo zrejme k chybe v písaní, nakoľko zmluva o pôžičke zo dňa 12.12.2001 bola uzatvorená jedna, a to vo výške 690.000,- Sk, čo vlastne bolo aj predmetom trestného stíhania.

Z podacieho lístka predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ dňa 10.7.2003 podal pod pod. č. XXXXXXXX na pošte listovú zásielku adresovanú odporcovi na adresu L. Č.. XX , Ž..

Z výpisu registra obyvateľov SR súd zistil, že odporca mal v čase od 4.11.1991 do 1.12.2003 evidovaný trvalý pobyt na adrese L. Č.. XXXX/XX, Ž., v čase od 1.12.2003 do 11.2.2010 na adrese B. M. XXXX/ XX, Ž. a od 11.2.2010 má evidovaný trvalý pobyt na adrese H. XXX.

Právny zástupca odporcu k písomnému dôkazu, ktorý predložil navrhovateľ, a to výzvy zo dňa 8.7.2003 spolu s podacím lístkom uviedol, že predmetná výzva zo strany navrhovateľa nebola odporcovi nikdy doručená. Výzva zo dňa 08.07.2003 okrem iného neobsahuje výzvu adresovanú odporcovi smerom k pôžičke, ktorá bola pôvodne predmetom tohto konania, t.j. navrhovateľ sa v zmysle tejto výzvy nedomáhal a nežiadal odporcu, aby mu vrátil pôžičku vo výške 690.000 Sk, pričom tvrdenia odporcu o tom, že došlo len k pisárskej chybe, považuje odporca za účelové, keďže suma 450.000 a 690.000 je zrejme úplne odlišná suma. Rovnako v zmysle predmetnej výzvy mal byť odporca vyzvaný na úhradu, resp. na vrátenie pôžičky v sume 140.000 zo dňa 13. decembra 2001, pričom žiadna takáto pôžička zo strany navrhovateľa nebola nikdy odporcovi poskytnutá, čo okrem iného vyplýva aj z trestného rozkazu, ktorým bol odporca uznaný zo spáchania trestného činu podvodu. Na základe podacieho lístku, ktorým vlastne navrhovateľ preukazuje zaslanie výzvy odporcovi, nie je zrejmé, čo bolo predmetom tejto zásielky, ktorá bola odoslaná poštou 10.07.2013, adresovaná odporcovi a na základe uvedeného listinného dôkazu ani nie je preukázané, že predmetná výzva sa dostala do dispozičnej sféry odporcu, resp. že by túto výzvu odporca aj prevzal. Naďalej má odporca za to, že s nárokom navrhovateľa, t.j. s jeho žiadosťou o vrátenie pôžičky sa dozvedel až pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 11.04.2008, pričom ako uviedol aj Najvyšší súd SR je potrebné za výzvu považovať aj žalobu a dátum, resp. obdobie, kedy bola táto žaloba odporcovi doručená. Na základe doterajších listinných dôkazov a obsahu súdneho spisu je zrejmé, že so žalobou sa odporca dozvedel až na základe Rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 09.05.2007, ktorý rozsudok si odporca prezval osobne na Okresnom súde Žilina dňa 04.08.2009. V porovnaní uvedených dátumov je zrejmé, že naozaj sa odporca mohol preukázateľne dostať do omeškania s vrátením pôžičky navrhovateľovi až pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 11.04.2008, resp. odo dňa 12.04.2008, kedy dňa 11.04.2008 sa odporca oboznámil s vyšetrovacím spisom a teda aj s pripojeným nárokom navrhovateľa ako poškodeného na vrátenie pôžičky, resp. na celkovú sumu 1.130.000,- Sk. Pokiaľ ide o výzvu a doručenku, ktorú navrhovateľ predložil v tomto konaní okrem iného v podstate až po uplynutí siedmych rokov naozaj v zmysle tejto výzvy nie je preukázané, že by sa táto dostala k odporcovi a že by bol s ňou oboznámený.

Ďalšie návrhy na dokazovanie účastníci nemali.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že navrhuje aby súd žalobe vyhovel v časti konania, ktoré zostalo byť predmetom konania po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora. Pokiaľ ide o stanovisko zo strany právneho zástupcu odporcu prezentovaného v tomto konaní, mal za to, že súd dokáže objektívne a spravodlivo zhodnotiť z akých okolností možno vyvodiť alebo naopak nevyvodiť tento nárok, všetky tieto okolnosti sú zjavné z dôkazných prostriedkov, ktoré boli súdu predložené v tomto konaní. Je teda samozrejmou otázka a súhlasil s právnym zástupcom odporcu, či je výzva zo dňa 08.07.2003, ktorá bola zaslaná J. Y. na L. Č.. XX, Ž., skutočne výzvou na zaplatenie dlhu, ktorý mal pán Y. voči pánovi Š. a z titulu, ktorý sa ukázal následne ako neplatný a dokonca sa ukázalo, že bol spáchaný v danom prípade trestný čin podvodu. Napriek uvedenému navrhovateľ s odstupom času jedenástich alebo desiatich rokov od tejto výzvy a jedenástich rokov od poskytnutia pôžičky nedokáže vysvetliť súdu, z akého dôvodu je tam iná suma ako bol reálny dlh pána Y. a tento doklad bol predložený súdu až po rozhodnutí Najvyššieho súdu, pretože tento doklad sa zdal byť navrhovateľovi irelevantný. Ponechal na zváženie súdu, aby z týchto dôkazných prostriedkov zistil, či tento návrh navrhovateľa obstojí alebo nie v zmysle záveru Najvyššieho súdu SR.

Právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom vyjadrení opätovne zdôraznil, že navrhovateľom predložená výzva s podacím lístkom nepreukazuje skutočnosť, že táto výzva sa dostala do dispozičnej sféry odporcu, teda relevantným aj naďalej zostáva dátum preštudovania vyšetrovacieho spisu zo strany odporcu, t.j. deň 11.04.2008.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 O.z. splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 517 ods. 1, veta 1. O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 563 O.z. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Súd v konaní postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v ďalšom konaní vychádzal z vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR, z jeho vysloveného právneho názoru, citovaných zákonných ustanovení a podaného výkladu a z hľadiska zistenia momentu, kedy sa odporca dostal do omeškania sa zaoberal rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým, ako sa odporca oboznámil v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania.

Ďalšie dokazovanie súd zameral na preukázanie tvrdení navrhovateľa uvádzaných už v návrhu na začatie konania, že pred podaním návrhu niekoľkokrát odporcu na zaplatenie žalovanej sumy vyzval. Tieto tvrdenia navrhovateľ preukazoval výzvou zo dňa 8.7.2003 a poštovým podacím lístkom zo dňa 10.7.2003, ktoré dôkazy odporca namietal. Súd predmetnú výzvu nepovažoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie pôvodne žalovanej sumy 690.000,- Sk. Z uvedenej výzvy nevyplýva, že by na vrátenie tejto sumy navrhovateľ odporcu vyzval. Vo výzve navrhovateľ poukazuje na viaceré uzatvorené zmluvy o pôžičke, ktoré bližšie konkretizuje výškou poskytnutých finančných prostriedkov, úrokov a lehotou splatnosti. Ani v jednej vo výzve uvedených zmlúv sa však suma 690.000,- s dohodnutou lehotou splatnosti dňa 11.2.2002, tak ako si ju navrhovateľ aj pôvodne uplatňoval, nenachádza. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že došlo zrejme k chybe v písaní nakoľko dňa 12.12.2001 bola uzatvorená len jedna zmluva o pôžičke toto tvrdenie súd považoval za účelové, nakoľko suma 450.000,- , ktorá mala byť poskytnutá dňa 12.12.2001 je úplne odlišná od sumy 690.000,- Sk a podľa výzvy mala byť splatná

dňa 11.3.2002, pričom podľa zmluvy od ktorej navrhovateľ pôvodne odvíjal svoj nárok suma 690.000,- Sk s dohodnutým úrokom mala byť splatná dňa 11.2.2002. Taktiež podľa predmetnej výzvy mal byť odporca vyzvaný na vrátenie pôžičky zo dňa 13.12.2001 v sume 140.000 Sk s dohodnutým úrokom , ktorá mala byť splatná dňa 12.12.2001 (lehota splatnosti je uvedená skôr ako dátum poskytnutia ), pričom poskytnutie takejto pôžičky nevyplýva ani z trestného rozkazu, ktorým bol odporca uznaný zo spáchania trestného činu podvodu. Pôžička vo výške 140.000,- Sk, ktorá bola súčasťou škody 1.130.000,- Sk priznanej v trestnom rozkaze bola podľa dokladu - písomnej pôžičky - nachádzajúcom sa v trestnom spise poskytnutá 13.11.2001 a lehota splatnosti bola dňa 12.3.2002. Poskytnutie pôžičky v sume 140.000,- Sk dňa 13.12.2001 odporca namietal a v trestnom spise sa doklad - zmluva o takejto pôžičke nenachádza. Ďalšia pôžička uvedená vo výzve vo výške 100.000,- Sk, ktorá mala byť poskytnutá dňa 22.10.2001 s lehotou splatnosti do 21.11.2001 sa taktiež v trestnom spise nenachádza a nebola ani súčasťou rozhodnutia o náhrade škody v trestnom rozkaze. Uvedenou výzvou navrhovateľ teda vyzýval odporcu aj na zaplatenie pôžičiek, ktoré v trestnom konaní navrhovateľ neuplatnil a neboli súčasťou rozhodnutia o náhrade škody. Navrhovateľ súdu ani bližšie nevysvetlil v čom došlo k chybe v písaní vo výzve, nakoľko ani suma 450.000,- Sk ani lehota splatnosti nekorešpondujú s pôvodne žalovanou sumou 690.000,- Sk a uzatvorenou zmluvou o pôžičke, keď podľa vyjadrenie právneho zástupcu zmluva o pôžičke vo výške 690.000,- Sk bola uzatvorená dňa 12.12.2001 jedna. K konaní taktiež nebolo preukázané, že by uvedená výzva bola odporcovi riadne doručená, resp. dostala sa do dispozičnej sféry odporcu a kedy. Ďalšie výzvy na zaplatenie, nakoľko navrhovateľ tvrdil, že odporcu viac krát vyzýval, navrhovateľ taktiež nepreukázal a na preukázanie tohto tvrdenia ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

Navrhovateľ podal návrh na zaplatenie sumy 690.000,- Sk s prísl. na súde dňa 24.2.2006. Tento návrh bol odporcovi účinne doručený dňa 4.8.2009, z dôvodov ktoré už súd uviedol vyššie s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 10.12.2009, teda neskôr ako sa odporca v prípravnom konaní dozvedel o navrhovateľom uplatnenej náhrade škody. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody do zápisnice pri jeho výsluchu v prípravnom konaní dňa 22.3.2007 a to v celkovej výške 1.130.000,- Sk ( súčasťou ktorej bola aj suma 690.000,- Sk z pôžičky zo dňa 12.12.2001 ). Odporca sa o navrhovateľom uplatnenej náhrade škody dozvedel dňa 11.4.2008, teda v prípravnom konaní pri preštudovaní spisu, z ktorého bol spísaný záznam, z ktorého súd zistil že preštudovanie trvalo od 10.00 hod. do 10.20 hod. a bol preštudovaný celý vyšetrovací spis .

Tvrdenie navrhovateľa, že pred podaním návrhu odporcu niekoľkokrát vyzýval na zaplatenie dlhu, resp. že odporca bol vyzvaný na zaplatenie dlhu skôr ako pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu ako ani čas splatnosti dlhu z titulu náhrady škody skôr ako pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu nebolo preukázané.

Súd preto v časti, ktorá zostala predmetom konania opätovne vychádzal z judikátu NS SR 74/2002, podľa ktorého páchateľ trestného činu ktorý úmyselne spôsobil trestným činom majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch je povinný, ak si poškodený riadne a včas taký nárok uplatní, nahradiť poškodenému nielen škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ale aj jej príslušenstvo - napr. úroky z omeškania, pri výpočte ktorých je potrebné vychádzať z ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Páchateľ trestného činu je v omeškaní najneskôr deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že mal zaplatiť dlh a v akej výške teda v prípravnom konaní najneskôr pri preštudovaní spisu. Dňom nasledujúcim po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, t.j. dňom 12.4.2008 bol odporca v omeškaní s plnením peňažného dlhu a preto má navrhovateľ právo popri plnení požadovať aj úroky z omeškania, výška úrokov z omeškania k 1.dňu omeškania v zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 predstavovala 8,5% (základná úroková sadzba NBS predstavovala 4,25%, dvojnásobok predstavuje 8,5%). Súd preto v rozsudku č.k.7C 100/2006-89 zo dňa 29.3.2010 zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 22.903,0 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia, v tejto časti rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 12.5.2010. Súd v časti, ktorá aj naďalej zostala predmetom konania - úroku z omeškania vo výške 15,5% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.2.2002 do 11.4.2008 ako nedôvodný zamietol, z dôvodov uvedených vyššie a taktiež zamietol úrok z omeškania vo výške 7% zo sumy 22.903,80 Euro od 12.4.2008 do zaplatenia vzhľadom k tomu, že v tejto výške uplatnený úrok z omeškania prekračoval kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania stanovenú v Nariadenia vlády č.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ust. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).