Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/146/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti odporcovi: M. U., bytom v M. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o 1.090,51 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. -51 zo dňa 6.8.2012

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajší účastník je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Tomáš Kušnír, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvého stupňa) uznesením zastavil konanie. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu vo výške 58,37 € navrhovateľovi prostredníctvom príslušného daňového úradu. Zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 165,70 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ust. , potom, čo navrhovateľ podaním zo dňa 6.6.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.6.2012, zobral návrh v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. prvej vety a zaviazal na ich náhradu navrhovateľa, ktorý späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania. Zaviazal preto navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Keďže odporcovi trovy konania nevznikli, odporcovi právo na ich náhradu nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku kráteného o sumu 6,63 € navrhovateľovi rozhodol súd v zmysle ust. , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške na 19,12 € s

DPH. V dôvodoch odvolania uviedol, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, pričom podľa údajov Ministerstva vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania, pričom pred zaslaním oznámenia nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Uviedol, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle . Súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že má rovnaké právo dať sa zastúpiť, ako ho má aj navrhovateľ. Za absurdné považuje, ak navrhovateľ, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Trovy vynaložené na právnu pomoc sú pritom trovami účelnými. Konanie v prejednávanej veci bolo zastavené potom, čo žalobca zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka. Jeho účasť v konaní bola preto pre spotrebiteľa efektívna. Nesúhlasil ani s použitím ust. , keďže preto nie sú splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na osobné praktiky navrhovateľa je namieste v prípade jeho neúspechu v konaní zaväzovať ho na náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka aplikoval ust. veta prvá Pre aplikáciu ust. , veta druhá a totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie .

Podľa ust. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi, prípadne aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ust. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, že účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci k späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom nedošlo pre správanie sa odporcu a navrhovateľ dôvod späťvzatia návrhu na začatie konania ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odporca svojim správaním po podaní návrhu na začatie konania zapríčinil stav, kedy navrhovateľ bol nútený zobrať návrh späť, teda zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu návrhu došlo výlučne na základe rozhodnutia navrhovateľa a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa odporcu (zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám navrhovateľ. Keďže otázka zavinenia na zastavení konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania zavinil navrhovateľ, preto v zmysle ust. veta prvá vzniklo odporcovi, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ust. .

Vedľajší účastník bol zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za 2 úkony právnej služby á 61,41 € (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 15.5.2012), z režijného paušálu 2x 7,63 € a DPH vo výške 27,62 €, spolu 165,70 €.

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že jeho úkony neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva odporcu.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ust. veta prvá Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ doručil súdu návrh na začatie konania dňa 13.9.2011. Podaním zo dňa 20.12.2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.12.2011, oznámil vedľajší účastník v zmysle ustanovenia vstup do konania, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil trovy konania. Dňa 21.5.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu na začatie konania, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Toto vyjadrenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 18.6.2012. Ešte pred doručením tohto vyjadrenia, súčasťou ktorého bola aj námietka premlčania, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 6.6.2012, doručeným súdu dňa 14.6.2012 zobral návrh na začatie konania späť a navrhol konanie zastaviť bez uvedenia dôvodu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že navrhovateľ zobral návrh späť potom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník, ale urobil tak na základe vlastného rozhodnutia bez uvedenia dôvodu a ešte pred tým, ako bola vedľajším účastníkom vznesená námietka premlčania. Nemožno preto uzavrieť, že dôvodom späťvzatia návrhu bol samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania alebo vznesenie námietky premlčania, keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte pred podaním námietky premlčania. Po späťvzatí návrhu došlo k zastaveniu konania a vec bola ukončená bez meritórneho rozhodnutia vo veci a bez uloženia akýchkoľvek povinností odporcovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, úkon vedľajšieho účastníka (vyjadrenie zo dňa 15.5.2012), nie je úkonom potrebným na účelné bránenie práva odporcu, na strane ktorého v konaní vystupoval, lebo tento úkon nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Keďže vedľajší účastník nevykonal prostredníctvom právneho zástupcu (advokáta) žiadne úkony v prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, ktoré by boli účelné, nie je účelným ani úkon - prevzatie a príprava zastúpenia. Z týchto dôvodov nepatrí vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov právneho zastúpenia.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. .

Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) navrhovateľ a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach odporcu sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (odvolanie), t.j. odmena vo výške 8,30 € (1/2 zo 16,60 €) podľa ust. , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní (165,70 €), režijný paušál 7,63 € a 20 % DPH vo výške 3,19 €, spolu trovy právneho zastúpenia 19,12 € (8,30 € + 7,63 € + 3,19 €).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa ust. .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.