Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/167/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U., A. hrdinov XXX/XX, proti odporkyni: K. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX U., Z.. O. XXXX/XX, zast. splnomocneným advokátom: Mgr. Ianko Troiak, Advokátska kancelária 960 01 Zvolen, Dukelských Hrdinov 34, o zaplatenie 2 323,57 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 18. 12. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -160 zo dňa 03. 12. 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a rozhodol o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 228,70 € za obdobie od 22. 01. 2011 do 11. 09. 2012 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd rozhodol tak po tom, čo mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke dňa 23. 09. 2008 a to ústnou formou. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Sporná bola výška pôžičky. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyni požičal 130 000,--Sk (4 315,21 €). Odporkyňa tvrdila, že výška poskytnutej pôžičky predstavovala sumu 70 000,--Sk (2323,57 €). Súd potom zameral dokazovanie na zistenie v akej výške navrhovateľ poskytol odporkyni pôžičku. Vykonaním dokazovaním mal za preukázané, že výška poskytnutej pôžičky predstavovala sumu 70 000,--Sk (2 323,57 €). Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z listinného dôkazu, ktorý predložila odporkyňa a to „pokusu o zmier pred podaním žaloby na príslušnom súde" zo dňa 15. 03. 2010 od advokátskej kancelárie Uljanko & partners, s .r. o., Zvolen, ktorá advokátska kancelária uvedeným listom zároveň odporkyni oznámila, že je právnym zástupcom navrhovateľa a túto vyzvala k vráteniu časti pôžičky v sume 995,82 € (30 000,-- Sk), ktorú ich klient eviduje voči nej z titulu poskytnutej pôžičky. Uvedený listinný dôkaz súd považoval za jediný hodnoverný dôkaz v tomto konaní preukazujúci výšku poskytnutej pôžičky.

Pokiaľ svedkyňa S. X. v konaní uviedla, že navrhovateľ požičal odporkyni sumu 4 300 €, o tejto okolnosti mala vedomosť len sprostredkovane a to od navrhovateľa, ktorý jej o tom rozprával. Ani ďalšia v konaní vypočutá svedkyňa K.. E. Ivanová výšku poskytnutej pôžičky súdu nepreukázala. Táto sa nevedela ani presne vyjadriť k výške poskytnutej pôžičky. Z ostatných listinných dôkazov, ktoré v konaní predložili účastníci konania, jednoznačne nevyplynula tá skutočnosť, že navrhovateľ, tak ako tvrdil v konaní, požičal odporkyni sumu 130 000,--Sk.

Zo sumy 2 323,57 € , tak ako to mal súd preukázané vykonaným dokazovaním odporkyňa vrátila navrhovateľovi sumu 2 000 €. Ani táto uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Z poskytnutej pôžičky potom zostávalo vrátiť sumu 323,57 €. Súd mal ale v konaní preukázané, že odporkyňa v priebehu konania poštovou poukážkou uhradila dňa 11. 09. 2012 sumu 228,70 €. Zvyšok pohľadávky v sume 94,87 € žiadala odporkyňa započítať oproti pohľadávke navrhovateľa vzhľadom k tomu, že navrhovateľ zadržiaval kľúč od osobného motorového vozidla, odmietol ho vrátiť odporkyni. Táto bola potom nútená dať vyrobiť náhradný kľúč v sume 54,87 € o čom súdu predložila faktúru a zároveň 40 € musela odporkyňa uhradiť za preprogramovanie osobného motorového vozidla. Uvedená časť pohľadávky podľa názoru súdu zanikla započítaním ( ).

Odporkyňa sa dostala do omeškania s nezaplatením časti pôžičky odo dňa 04. 03. 2010 a to v sume 228,70 €. Súd potom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 228,70 € za obdobie od 22. 01. 2011 do 11. 09. 2012 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. .

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ. Namietal rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Uviedol, že odporkyňa bola v čase kúpy osobného motorového vozidla evidovaná v evidencii nezamestnaných, nemala príjem. Bola výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý ale neprenajímala. Mala teda náklady spojené s platením služieb spojených s bývaním. Nie je dôveryhodné tvrdenie odporkyne, že mala nejaké peniaze od bývalého manžela.

Pokiaľ súd prvého stupňa v rámci hodnotenia dôkazov hodnotil listinný dôkaz „pokus o zmier" od advokátskej kancelárie zo dňa 15. 03. 2010, podľa ktorého v roku 2008 došlo k uzavretiu pôžičky na sumu 70 000,--Sk a tvrdeniu navrhovateľa, že on uvedený dopis videl prvýkrát na pojednávaní keď ho predložila súdu odporkyňa a že uvedený dôkaz ho prekvapil, súd neuveril a považoval ho za účelové, v tomto smere odvolateľ uviedol, že advokátska kancelária nikdy oficiálne na základe písomnej plnej moci navrhovateľa nezastupovala, až po vyhlásení rozsudku navrhovateľ zabezpečil písomné prehlásenie JUDr. Q. H., s ktorou predbežne komunikoval vo veci vymáhania dlžnej sumy od odporkyni, a ktorá v danom období pracovala v advokátskej kancelárii a došlo k nesprávnej interpretácii, alebo nepochopeniu výšky vymáhanej sumy, pričom predmetom zmluvy o pôžičke mala byť pôžička peňažných prostriedkov v sume 4 315,21 € (130 000,--Sk) a odporkyňa mu vrátila iba sumu 1 991,64 €. Žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu vyhovieť.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. prejednal a rozsudok okresného súdu podľa ust. potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ). Okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z tvrdení navrhovateľa uvedených v podanom návrhu a s ohľadom na tvrdené skutočnosti potom z predložených listinných dôkazov. Okresný súd za jediný hodnoverný dôkaz v konaní považoval listinný dôkaz predložený odporkyňou „pokus o zmier pred podaním žaloby na príslušnom súde" zo dňa 15. 03. 2010 od advokátskej kancelárie Ulianko & partners, s. r. o., Zvolen, ktorá advokátska kancelária uvedeným listom odporkyni oznámila, že je právnym zástupcom navrhovateľa a vyzvala odporkyňu k vráteniu časti pôžičky v sume 995,82 € (30 000,--Sk), ktorú ich klient eviduje voči nej z titulu poskytnutej pôžičky (č. l. 129 spisu).

Podľa , „účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu".

Podľa ust. , „účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhnú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci".

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich neuplatnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a prvá veta , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť v konaní preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenie dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) ako aj nositeľa dôkazného bremena. S ohľadom na uvedené, ak sa navrhovateľ domáha v konaní zaplatenia sumy 2 323,57 € s prísl. z titulu pôžičky, má povinnosť tvrdenia a preukázania nie len v tom, že uzavrel s odporkyňou zmluvu o pôžičke, ale že na jej základe poskytol odporkyni určité plnenie, ale má aj povinnosť nielen tvrdenia ale aj preukázania v tom akú výšku pôžičky poskytol odporkyni. Na povinnosť tvrdenia teda nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho), alebo obsadenia súdu, alebo má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak odvolateľ nebol riadne poučení podľa , alebo ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (, , a .

V prejednávanej veci súd prvého stupňa už v predvolaniach na pojednávanie rovnako pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní konanom dňa 12. 10. 2012 (zápisnica o pojednávaní č. l. 152 - 158) poučil účastníkov konania podľa . Prítomní zástupcovia účastníkov konania teda právny zástupca navrhovateľa, tiež právny zástupca odporkyni uviedli „nemáme ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania". Vzhľadom na uvedené navrhovateľom v odvolacom konaní uplatnený dôkaz „písomné prehlásenie S.. Q. H. ..." nemohol byť odvolacím dôvodom podľa . V danej veci nešlo ani o prípad uvedené v ust. , teda o prípad, že skutočnosti a dôkazy účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Znakom dôkazov a skutočností, ktoré môžu byť odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, v zmysle ostatne uvedeného ustanovenia, je ich výnimočnosť a ich viazanosť na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa. Ide o dôkazy a skutočnosti, ktoré účastník nemohol označiť alebo predložiť do vyhlásenia súdu prvého stupňa bez svojej viny. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby súdu prvého stupňa oznámil, že je tu ďalší dôkaz, ktorý môže mať význam pre posúdenie veci. Nešlo o dôkaz, o ktorom prípadne navrhovateľ nemohol vedieť, ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nesplnil svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.

Navrhovateľovi nič nebránilo, aby súdu prvého stupňa dôkaz, ktorý predložil v odvolacom konaní predložil v konaní na prvom stupni. Nešlo o dôkaz o ktorom nevedel, prípadne nebol schopný ho zadovážiť. Navrhovateľ teda nenavrhol vykonať dôkaz, ktorý odmietol vykonať okresný súd, prípadne ktorý nemohol navrhnúť do skončenia dokazovania na okresnom súde. Odvolací súd tak nemal podklad a ani dôvod prehodnocovať dôkazy vykonané súdom prvého stupňa a konštatovať iný skutkový stav.

Odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdil.

V časti, v ktorej okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 228,70 € za obdobie od 22. 01. 2011 do 11. 09. 2012 do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý, pretože v tejto časti nebol odvolaním napadnutý.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.