Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-223-2013.pdf
PDF · 112.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/223/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: STROJÁRNE PKH, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 330 230, zast. advokátom JUDr. Ing. Bernard Pekár, PhD., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12538-2/2013-BA zo dňa 18. februára 2013, takto:
rozhodol:
I/ Krajský súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II/ Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalovaný rozhodnutím č. 12538-2/2013-BA zo dňa 18.02.2013 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, č. 700-1011600712-GC04/12 z 26.09.2012, ktorým žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a/ deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, predpísal za obdobie február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011 a na základe príjmov vyplatených v mesiaci máj 2011 penále v sume 42.453,73 eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len poistné a príspevky), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov odo dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne alebo do začatia kontroly.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia napadnutého žalobou sa vysporiadal s odvolacími námietkami a konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie je správne a vydané v súlade so zákonom. Citoval príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, z ktorých vyplýva, kto je platiteľom poistného a príspevkov (§ 128 zákona o sociálnom poistení, § 20 ods. 1 písm. a/ zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení), ďalej ustanovenia zákona, ktoré určujú termíny, v ktorých je platiteľ poistného a príspevkov povinný poistné a príspevky uhradiť (§ 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z.). Konštatoval, že právna úprava obligatórne určuje povinnosť účastníka konania zaplatiť poistné a príspevky v zákonom určenej lehote, a v prípade jeho neuhradenia alebo omeškania uhradiť aj penále, pričom citoval ustanovenie § 240 ods. 1 a § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Naopak zákon neustanovuje Sociálnej poisťovni lehotu, dokedy má penále predpísať. Žiadny interný pracovný predpis (metodické usmernenie Sociálnej poisťovne) nie je nadriadený nad zákon.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistení Sociálnej poisťovne, že žalobca neodviedol poistné a príspevky za mesiac február 2010 vôbec a za mesiace marec 2010 až december 2011 neodviedol poistné a príspevky včas. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy poistného a príspevkov odo dňa ich splatnosti do dňa ich úhrady, resp. do začatia kontroly, ktorého rozpis tvorí prílohu prvostupňového rozhodnutia. Citoval ustanovenia § 113 ods. 3, § 120 ods. 1, § 120 ods. 2, § 155 ods. 2 a § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, pričom poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/2/2010 zo dňa 23.03.2010, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.03.2010, súd začal reštrukturalizačné konanie. Hoci sa predpísané penále týka aj obdobia február 2010 a marec 2010, t.j. obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla až 26.09.2012, t.j. predpísaním penále napadnutým rozhodnutím. Tým, že pohľadávka na penále vznikla po skončení reštrukturalizačného konania, nebol právny dôvod skúmať, či je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii prednostnou pohľadávkou, alebo či mala byť v reštrukturalizácii uplatnená prihláškou. Reagujúc na odvolaciu námietku poukázal na to, že zákon neustanovuje Sociálnej poisťovni lehotu, dokedy má byť penále predpísané. Reštrukturalizačné konanie, ani s ním spojené ekonomické oslabenie účastníka konania, nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa nepredpíše penále, alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010, preto zákon už neumožňuje odpustiť povinnosť zaplatiť penále. Reagujúc na odvolaciu námietku citoval ustanovenie § 180 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a konštatoval, že na základe Oznámenia účastníka konania zo dňa 11.01.2010, ktorým Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza oznámil, že výpočet miezd jeho zamestnancov sa bude naďalej vykonávať v Prievidzi, je v zmysle § 180 ods. 1 písm. a/ zákona miestne príslušnou pobočka Sociálnej poisťovne v Prievidzi.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobe namietal, že: 1/ Do výpočtu penále sú uvedené aj mesiace február 2010 a marec 2010, počas ktorých bolo vedené konanie o povolení reštrukturalizačného konania, čiže tieto pohľadávky si mala Sociálna poisťovňa uplatňovať prihláškou do predmetného reštrukturalizačného konania, čo neurobila, hoci v čase prihlasovania pohľadávok (ku dňu 04.05.2010) žalovaný vedel o tom, že tieto pohľadávky sú splatné, resp. budú splatné v budúcnosti. Poukázal na to, že v zmysle § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Preto snahu žalovaného vymôcť penále za tieto pohľadávky považuje za neoprávnenú a nezákonnú. 2/ Rozhodnutie č. 700-1011600712-GC04/12 zo dňa 26.09.2012 o vyrubení penále bolo vydané miestne nepríslušným orgánom tvrdiac, že v zmysle § 180 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení sa v danom prípade určuje miestna príslušnosť sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba, keďže spoločnosť žalobcu má sídlo na Zvolenskej ceste 35 v Banskej Bystrici a evidenciu miezd vedie externým spôsobom iná právnická osoba. 3/ Penále bolo predpísané v rozpore s interným predpisom Sociálnej poisťovne, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa má penále predpísať najneskôr do 90 dní odo dňa poukázania dlžnej sumy poistného a príspevkov na účet Sociálnej poisťovne. V danom prípade lehota nebola dodržaná, penále bolo predpísané neskôr, čím bola zásadným spôsobom porušená zásada právnej istoty a princíp legitímneho očakávania. 4/ Ani prvostupňový ani druhostupňový správny orgán nenariadili ústne pojednávanie pred príslušným správnym orgánom, pričom ústne prejednanie veci by lepšie objasnilo skutkový stav, ktorý nebol správnym orgánom zistený náležite a dostatočne. Postup správneho orgánu je v rozpore s právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR a so zákonným právom na verejné prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právom na spravodlivé a verejné prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.06.2013 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu žiadal zamietnuť. Konštatoval, že v rámci odvolacieho konania bolo preukázané, že žalobca poistné a príspevky za mesiac február 2010 nezaplatil vôbec a za mesiace marec 2010 až december 2011 ich zaplatil oneskorene. Uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 26.03.2010 začal Okresný súd Banská Bystrica reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Penále, ako sankcia za nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne, v danom prípade bolo penále žalobcovi predpísané dňa 26.09.2012. Penále ako pohľadávka vznikla teda až po začatí reštrukturalizačného konania, preto nejde o pohľadávku, ktorú bolo potrebné uplatňovať v reštrukturalizácii prihláškou podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Zdôraznil, že penále, v danom prípade upravené osobitným právnym predpisom, t.j. zákonom č. 461/2003 Z.z. sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Napokon ani poistné a príspevky za mesiace február 2010 a marec 2010 neboli v reštrukturalizácii uplatnené prihláškou z dôvodu, že toto poistné a príspevky, ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, vznikli až po začatí reštrukturalizačného konania, keďže pohľadávka na poistnom a príspevkov vzniká ich neuhradením v čase splatnosti. Konkrétne v danom prípade na poistnom a príspevkoch za mesiac február 2010 vznikla pohľadávka 31.03.2010 a za mesiac marec 2010 vznikla 30.04.2010, t.j. až po začatí reštrukturalizačného konania. Poznamenal, že bez ohľadu na to, či by poistné a príspevky za tieto mesiace boli do reštrukturalizácie prihlásené alebo nie, táto skutočnosť by nemala vplyv na predpísanie penále za tieto mesiace, keďže penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. V súvislosti s namietaným nedostatkom miestnej príslušnosti prvostupňového správneho orgánu žalovaný uviedol, že pri jej určení vychádzala Sociálna poisťovňa z oznámenia samotného žalobcu zo dňa 11.01.2010, v ktorom uviedol, že výpočet miezd sa bude naďalej vykonávať v Prievidzi, pričom žalobca nijako nekonkretizoval, či sa bude vykonávať externou firmou, preto sa miestna príslušnosť určila v súlade s § 180 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca bol teda evidovaný v Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza, kde si plnil svoju oznamovaciu a odvodovú povinnosť. Navyše dňa 18.01.2010 odovzdal tejto pobočke aj registračný list zamestnávateľa. Poistné a príspevky odvádzal na účet pobočky Prievidza. Nedostatok miestnej príslušnosti mohol žalobca namietať už skôr, ak tak neurobil, javí sa jeho námietka teraz účelová. Žalovaný poukázal na to, že prípadný nedostatok miestnej príslušnosti nemá za následok nulitu napadnutého rozhodnutia, a nemá vplyv ani na správnosť predpísania penále. K ďalšej námietke o povinnosti predpísať penále v lehote ustanovenej vnútornými predpismi Sociálnej poisťovne, žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o predpisovanie penále, je okrem iných aj táto činnosť upravená metodickými usmerneniami, ktoré však majú povahu iba interných právnych aktov, pričom ide o prostriedok riadiacej činnosti ústredného orgánu voči podriadeným orgánom a zaväzuje len tie osoby, ktorým je určený, teda nie je všeobecne záväzný. Skutočnosť, že penále nebolo predpísané v lehote, ktorú si Sociálna poisťovňa sama, pre svoje organizačné zložky, ustanovila, nemôže sama o sebe spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia o predpísaní penále, najmä ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje žiadnu lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Ustanovenie § 188 ods. 1 zákona o sociálnom poistení síce ustanovuje, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, avšak len ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prospeje k jej objasneniu. V danom prípade Sociálna poisťovňa považovala všetky zistené skutočnosti za dostatočne preukázané a zrejmé, a preto nepovažovala za nutné v danej veci nariadiť ústne pojednávanie.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zdôraznil, že žalobcovi nevznikla povinnosť platiť poistné a príspevky za mesiac február 2010 a marec 2010 v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania, a preto žalovanému nemohlo vzniknúť ani právo vyrubiť penále.
Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na písomnom stanovisku k žalobe. Zdôraznil, že pohľadávka na penále vzniká až jeho predpísaním, k čomu v danom prípade došlo po skončení reštrukturalizácie. Pohľadávky na poistnom a príspevkoch sa stali splatné až po začatí reštrukturalizácie, teda žalovaný mohol predpísať aj penále. K namietanej miestnej nepríslušnosti prvostupňového správneho orgánu uviedol, že zákon porušil samotný žalobca, ktorý má povinnosť oznámiť okolnosti významné pre určenie miestnej príslušnosti, čo sama Sociálna poisťovňa neskúma. K namietanému opomenutiu ústneho pojednávania uviedol, že Sociálna poisťovňa postupovala v súlade so zákonom, pretože v danom prípade nebolo potrebné zvolávať ústne pojednávanie.
Krajský súd podľa ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom, a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Z Obchodného vestníka a z obchodného registra súd zistil, že v Obchodnom vestníku č. OV 59/2010 bola dňa 26.03.2010 zverejnená skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 2R/2/2010 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - žalobcovi. Reštrukturalizácia bola povolená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/2/2010-16 zo dňa 08.04.2010, právoplatným dňa 14.04.2010. Reštrukturalizačné konanie bolo skončené uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/2/2010 zo dňa 18.03.2011, právoplatným dňa 03.06.2011, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41CoKr/26/2011, ktorým súd potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 18.03.2011 a ukončil reštrukturalizáciu.
Žalovaný predpísal penále rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dňa 26.09.2012. Do celkovej sumy vyčísleného penále zahrnul aj penále z nezaplateného poistného a príspevkov za mesiac február 2010 vo výške 0,05% z dlžnej sumy poistného a príspevkov 13.827,30 eur odo dňa splatnosti 31.03.2010 do dátumu začatia kontroly 26.09.2012, t.j. za 911 dní omeškania, vo výške 6.298,34 eur a za mesiac marec 2010 vypočítané vo výške 0,05% zo sumy 15.225,70 eur ako oneskorene uhradenej, odo dňa splatnosti 30.04.2010 do dňa zaplatenia 29.07.2011, t.j. za 455 dní omeškania, vo výške 3.463,85 eur.
Žalobca v žalobe namietal nesprávny postup žalovaného správneho orgánu, ak vypočítal penále aj za oneskorene zaplatené (za mesiac marec 2010), resp. za nezaplatené poistné a príspevky vôbec (za mesiac február 2010), v súvislosti so začatím reštrukturalizačného konania. Súd dospel k záveru, že postup žalovaného bol správny a žalobné námietky v tomto smere nedôvodné.
O začatí reštrukturalizačného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie (§ 113 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.). Začatím reštrukturalizačného konania ešte nezačína samotná reštrukturalizácia, ktorá začne až rozhodnutím súdu o povolení reštrukturalizácie. Zákon v ustanovení § 114 stanovuje účinky začatia reštrukturalizačného konania, ktoré nastávajú dňom po uverejnení uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku a v prípade, ak nedošlo k zastaveniu tohto konania, trvajú (so zmenami uvedenými v § 118) až do dňa, ktorý sa považuje za deň zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 114 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii; začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok, b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi, d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné, e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné, f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii; ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii; pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.
Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že prihláškou je treba prihlásiť pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania. Dlžník je chránený účinkami začatia reštrukturalizačného konania upravenými v § 114 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pred veriteľmi pohľadávok, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania s tým, že títo veritelia musia „znášať ťarchu“ ozdravovacieho procesu. Rozhodujúcou hranicou je deň zverejnenia uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, za ktorý sa podľa § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii považuje deň nasledujúci po jeho uverejnení. Hranica teda vymedzuje pohľadávky, ktoré je potrebné prihlásiť (vznikli pred) a pohľadávky, ktoré je potrebné uplatniť u dlžníka, t.j. ktoré sa neuplatňujú prihláškou (vznikli už počas reštrukturalizačného konania, vrátane v zákone vymenovaných výnimiek). Kritériom pre rozdelenie pohľadávok je dátum ich vzniku bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú splatné a bez ohľadu na to, či sa o nich vedie súdne, exekučné alebo iné konanie, t.j. rozhodujúcou skutočnosťou je to, kedy vznikli. S nesplnením si povinnosti prihlásiť pohľadávky, ktoré je potrebné uplatniť prihláškou zákon spája zánik vymáhateľnosti voči dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom, ktorý v podstate predstavuje komplexné riešenie usporiadania vzájomných vzťahov medzi prihlásenými veriteľmi, dlžníkom a ostatnými účastníkmi plánu.
Zo skutkových okolností vyplýva, že v danom prípade bolo uznesenie o začatí reštrukturalizačného konania oznámené v Obchodnom vestníku dňa 26.03.2010.
Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z.; fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak (1). Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec (2).
Podľa § 142 ods. 1 citovaného zákona; poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 2 citovaného zákona; poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 240 ods. 1 citovaného zákona; fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 240 ods. 2 citovaného zákona; predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 43/2004 Z.z.; povinné príspevky, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, sú splatné v deň splatnosti poistného, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ podľa osobitného predpisu.
Na základe skutkových okolností je zrejmé, že v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy bol žalobca povinný zaplatiť poistné a aj odvádzať poistné za zamestnancov, ktoré sa platí mesiac pozadu, a to u poistného a príspevkoch za mesiac február 2010 ku dňu 31.03.2010 a za marec 2010 ku dňu 30.04.2010. Popri dátume splatnosti uvedeného poistného je súčasne dátum splatnosti aj dátumom vzniku pohľadávky žalobcu (porovnaj záver Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. 7Sžso/81/2011 zo dňa 30.10.2012). Pohľadávka na poistnom za sporné dva mesiace teda vznikla po začatí reštrukturalizačného konania. Preto pohľadávky na poistnom a príspevkoch za tieto mesiace správne neboli uplatnené prihláškou do reštrukturalizácie. Nie je relevantný čas prihlasovania pohľadávok, ale to, kedy pohľadávky vznikli, t.j. či vznikli do dátumu začatia reštrukturalizačného konania. Preto tvrdenie žalobcu, že ak žalovaný vedel o tom, že tieto pohľadávky sú splatné, resp. budú splatné v budúcnosti, v čase prihlasovania pohľadávok dňa 04.05.2010, mal tieto pohľadávky prihlásiť, nie je správne. Jednou zo základných náležitostí každej prihlášky je označenie pohľadávky uvedením právneho dôvodu jej vzniku. Jedná sa o uvedenie právnych skutočností, na základe ktorých pohľadávka vznikla. V danom prípade je to právo veriteľa na zaplatenie poistného a príspevkov zo zákona. Ak zákon určuje termíny ich zaplatenia, potom pohľadávka vznikne až nezaplatením v tomto termíne. Dovtedy dlžník nemá žiadnu povinnosť plniť, ani veriteľ nemá vzniknutú pohľadávku. Keďže pohľadávky vznikli po začatí reštrukturalizačného konania až okamihom, keď žalobca neplnil v lehote splatnosti, tieto pohľadávky nebolo možné uplatniť prihláškou, a teda ich nebolo možné zohľadniť v rámci reštrukturalizačného plánu. Jedná sa o pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ktorú mal dlžník plniť napriek tomu, že voči nemu začalo reštrukturalizačné konanie, preto žalobca bol v omeškaní s plnením na poistnom a príspevkoch.
Správne žalovaný poukázal na to, že penále nie je príslušenstvom pohľadávky. V súlade s ustanovením § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka penále je sankcia (pokuta) za porušenie zmluvnej alebo zákonnej povinnosti. V danom prípade sa jedná o penále upravené v zákone o sociálnom poistení v dôsledku porušenia zákona v súvislosti s povinnosťou odvádzať poistné riadne a včas. Penále bolo predpísané rozhodnutím po skončení reštrukturalizácie. Poukazovanie na prebiehajúce reštrukturalizačné konanie je významné len z hľadiska vysporiadania sa so žalobnou námietkou, že žalovaný nesprávne do výpočtu penále zahrnul aj obdobie pred začatím reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že ak pohľadávky na poistnom a príspevkoch, od ktorých sa odvíja penále, vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, niet pochýb o tom, že žalobca bol v omeškaní s platením poistného a príspevkov za celé obdobie odo dňa splatnosti do úhrady / do začatia kontroly, a preto penále bolo predpísané správne.
Keďže pohľadávky na poistnom a príspevkoch za sporné mesiace nebolo potrebné prihlasovať prihláškou, súd považuje za bezdôvodnú žalobnú námietku, ktorou žalobca poukázal na ustanovenie § 155 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácie, v zmysle ktorého zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, pokiaľ si ich neprihlásili riadne a včas. Z dôvodov vyššie uvedených ani táto skutočnosť nie je prekážkou pre predpísanie penále za tieto pohľadávky. Navyše súd poznamenáva, že v zmysle zákona sa nejedná o zánik pohľadávky, ale len o zánik práva vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, preto, ak by pohľadávka na poistnom ako taká nezanikla, je možné predpísať penále, avšak len za dobu omeškania, do ktorej podľa názoru súdu by nebolo možné započítať obdobie od začatia reštrukturalizačného konania do skončenia reštrukturalizácie, pretože v prípade pohľadávok, ktoré je potrebné uplatňovať prihláškou, v dôsledku účinkov začatia reštrukturalizačného konania, dlžník už nemôže individuálne uspokojovať veriteľov plnením tých pohľadávok, ktoré sa musia uplatňovať prihláškou. Nemožno spravodlivo sankcionovať dlžníka predpísaním penále za neplnenie riadne a včas, ak priamo zo zákona vyplýva nemožnosť plnenia. Jednalo by sa o obdobný postup, ako v prípade príslušenstva prihlásených pohľadávok, čo zákon upravuje v ustanovení § 138 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, že príslušenstvo, ktoré prirástlo počas reštrukturalizačného konania, sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu a v prípade potvrdenia plánu súdom sa považuje v celom rozsahu za odpustené. V danom prípade je ovšem vypočítané penále za omeškanie s platením pohľadávok, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni po začatí reštrukturalizačného konania, teda z pohľadávok, ktoré sa neuplatňovali prihláškou, preto poukazovanie žalobcu na dôsledky ich neuplatnenia prihláškou je irelevantné.
Podľa § 180 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje
a) miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, b) sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky, c) miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného k namietanému nedostatku miestnej príslušnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza. Aj podľa názoru súdu sa jedná o účelové tvrdenie žalobcu, ktorý nedostatok miestnej príslušnosti namietal až v súvislosti s predpísaním penále, hoci sám si dovtedy plnil povinnosti voči pobočke, ktorá rozhodla. Aj podľa názoru súdu nedostatok miestnej príslušnosti nie je takou vadou v konaní, ktorá by spôsobovala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ak správny orgán inak postupoval pri predpísaní penále v súlade so zákonom.
Interný predpis Sociálnej poisťovne, ktorý upravuje lehotu, v ktorej má byť predpísané penále, nie je všeobecne záväzným právnym aktom. Preto nedodržanie tejto lehoty nemôže samo o sebe spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia pri predpísaní penále, pokiaľ inak správny orgán penále podpísal v lehotách, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Správny orgán nepochybil, ak predpísal penále naraz jedným rozhodnutím za celé obdobie omeškania splatením poistného a príspevkov za jednotlivé mesiace, keďže penále sa vyrubuje do dňa úhrady dlžnej sumy, resp. do začatia kontroly (v prípade, ak dlh stále trvá). Nedodržanie lehoty na predpísanie penále stanovenej interným predpisom nie je spájané so zánikom možnosti predpísania penále, ak sú splnené zákonné predpoklady pre sankcionovanie. Preto aj túto žalobnú námietku považuje súd za bezpredmetnú.
Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.; organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
To, či správny orgán zvolá ústne pojednávanie, záleží od úvahy správneho orgánu. Pojednávanie prichádza do úvahy vtedy, keď nie je vec dostatočne objasnená, ak to vyžaduje povaha veci. Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak Sociálna poisťovňa považuje všetky zistené skutočnosti za dostatočne preukázané a zrejmé. A napokon žalobca ani v žalobe neuviedol, čo konkrétne malo byť na pojednávaní objasnené, čo by sa zmenilo v prípade nariadenia pojednávania. Súdy pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu prihliadajú len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd poznamenáva, že nie každá vada v konaní pred správnym orgánom automaticky znamená nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom ani samotný žalobca netvrdil a nepreukázal, v čom by absencia nariadenia pojednávania mala spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súdy nezrušujú rozhodnutia správnych orgánov pre zistenú vadu v konaní, len aby sa zopakoval proces, ak by ani nový proces nemohol privodiť pre účastníka iné, pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Takéto rozhodnutie súdu by vykazovalo evidentne známky formalizmu. Súd preto ani na túto žalobnú námietku neprihliadol, ako na relevantnú privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a contr. O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.