Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (52)Uznesenie_5C-144-2012.pdf
PDF · 69.47 KB
No categories available
5C/144/2012
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd p r e r u š u j e konanie vedené pod sp. zn. 5 C 144/2012 do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti zo dňa 10. 01. 2013, podanej sťažovateľom Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti porušovaniu základného práva sťažovateľa, rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 9NcC 13/2012 zo dňa 22. 10. 2012.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania medzitýmneho rozsudku podľa ust. § 152 ods. 2 druhá veta O. s. p., v zmysle ktorého mal súd rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaná Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože tento súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu. Domáhal sa tiež uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Žalobca súčasne s podanou žalobou namietal i zaujatosť sudcov Okresného súdu Rožňava. O námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 9 NcC 13/2012 - 13 zo dňa 22. 10. 2012 tak, že vylúčil z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci JUDr. Katarínu Janečkovú, ktorá bola zákonnou sudkyňou v predmetnej veci v exekučnom konaní, ale nevylúčil ostatných sudcov Okresného súdu Rožňava z prejednávania a rozhodovania uvedenej veci.
Odvolací súd dospel k záveru, že sudcovia, ktorí dotknutú vec neprejednávali a nerozhodovali, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci a preto ostatných sudcov Okresného súdu Rožňava nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Súčasne poukázal aj na to, že žalobca svoje námietky nijako neodôvodnil a neuviedol, o aký vzťah sudkyne sa jedná, ktorý by viedol k nestrannosti a zaujatosti sudcu. Okresný súd Rožňava je služobným úradom zákonnej sudkyne, avšak nie je účastníkom konania a nekoná za štát.
Po vytýčení termínu pojednávania, žalobca doručil súdu Ústavnú sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného v článku 46 odsek 1 a v článku 48 odsek 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súčasne uvedenú sťažnosť spojil aj s návrhom na odklad vykonateľnosti podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o uvedenej ústavnej sťažnosti doručil následne.
V súlade s prezentovaným názorom žalobcu, sú dané objektívne dôvody pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava, čo bolo dôvodom na podanie Ústavnej sťažnosti. Rozhodnutím krajského súdu bolo zasiahnuté do základných práv žalobcu, tzn. do práva na súdnu ochranu, na zákonného sudcu, na prerokovanie veci nestranným súdom (článok 46, 48 Ústavy Slovenskej republiky) a tiež práva na spravodlivý súdny proces (článok 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Žalobca poukázal na skutočnosť, že pomer sudcu k veci vyplýva aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach (ustanovenie § 22 Zákon č. 514/2003 Z. z.) a tiež aj z toho dôvodu, že vylúčený sudca získal o veci poznatky iným spôsobom než z dokazovania v konaní.
Podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b.) O. s. p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa odseku 2 písm. c.) uvedeného ustanovenia, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Z pripojenej Ústavnej sťažnosti vyplynulo, že žalobca okrem iných tvrdených právnych skutočností súvisiacich s exekučným konaním, považuje postup Okresného súdu Rožňava v konkrétnych exekučných konaniach za nesprávny, na základe čoho vyvodil svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že pokiaľ bol okresný súd škodcom v spore medzi žalobcom a štátom, je vylúčené aby prostredníctvom sudcov riešil predmetný spor a z toho dôvodu pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava, by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nestranným a nezávislým súdom. Napriek požiadavke legitímnosti uvedenej požiadavky žalobcu, rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 22. 10. 2012, sp. zn. 9 NcC 13/2012 tak, že nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Rožňava a ponechal možnosť Okresnému súdu Rožňava rozhodovať v danej veci. Tento postup považuje žalobca - sťažovateľ za nesprávny, predstavujúci zásah do jeho základných práv. Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva z článku 46 odsek 1 v spojení s článkom 141 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z článku 6 odsek 1 Dohovoru. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa predpokladá, kým nie je dokázaný opak. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych kritérií. Sudca môže rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút alebo funkcie, ktoré vo veci vykonával. Z doterajšej judikatúry možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť súdu z objektívneho hľadiska, patria situácie, keď sudca rozhodujúci vo veci mal s ňou dočinenia v jej skoršej fáze. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že v spore vedenom pred Okresným súdom Rožňava sa má rozhodovať o náhrade škody, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom uvedeného okresného súdu. V tomto prípade existuje legitímny dôvod pochybovať o nestrannosti Okresného súdu Rožňava a sudcov uvedeného súdu, najmä z dôvodu, že nie je vylúčené, aby boli vypočutí ako svedkovia sudcovia uvedeného súdu, na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu. V prípade nevylúčenia Okresného súdu Rožňava, dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii, kedy by proti sebe vypovedali sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec, a to sudcovia súdu, na ktorom sa uskutočnil nesprávny úradný postup.
V záujme vylúčenia pochybností o nestrannosti zákonného sudcu a tým aj vylúčenia pochybností, že proces v predmetnom konaní bude realizovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv, súd dospel k záveru, že je potrebné prerušiť konanie až do konečného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, o otázke nestrannosti zákonného sudcu a súdu. Z uvedeného dôvodu súd konanie prerušil v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b.) a ods. 2 písm. c.) O. s. p. a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.