Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-133-2012.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: R. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. B., C. XX proti odporcovi: N. P., M.. XX.X.XXXX, Q. B., W. X v konaní o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom: L. P., M.. XX.X.XXXX J. J. P., M.. XX.X.XXXX, G. Q. B., C. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 20.8.2005, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Košice - Staré mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Maloletú L. P., M.. XX.X.XXXX J. L. J. P., M.. XX.X.XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý na čas po rozvode prispievať na výživu maloletej L., M.. XX.X.XXXX sumou 135 € mesačne a maloletej J., M.. XX.X.XXXX sumou 135 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.
Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o rozvod.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 28.11.2012 žiadala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom, nakoľko neplní svoj spoločenský účel.
V prípade rozvodu manželstva navrhla zveriť maloletú L., M.. XX.X.XXXX J. J., M.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti otca zaviazať prispievať na ich výživu po 135 € mesačne na jedno maloleté dieťa. Úprava styku určiť nežiada.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.
V prípade rozvodu manželstva súhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky ako aj s výškou výživného, úpravou styku.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa 7.2.2013 v prípade rozvodu manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť s prihliadnutím na majetkové možnosti, schopnosti otca ako aj odôvodnené potreby maloletých detí. Styk otca s maloletými deťmi upraviť nežiada, pretože rodičia sa vedia dohodnúť.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 20.8.2005, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu MČ Košice - Staré mesto vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX. U navrhovateľky ide o manželstvo druhé, u odporcu o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve mal. deti a to L., M.. XX.X.XXXX J. J., M.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali v B. M. W. X.
Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa zoznámili počas práce, keď obaja pracovali v jednej firme. Po 8 mesačnej známosti uzavreli manželstvo. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, bez väčších problémov a nedorozumení. Navrhovateľka si myslela, že manželstvo sa upevní narodením druhej dcéry. Po narodení druhej dcéry začala vnímať nezhody, ktoré sa postupne častejšie opakovali. Skrz vekový rozdiel majú iný pohľad na život, neprekonateľné rozdiely vo všetkom. Odporca s ňou nekomunikoval, neriešili veci spoločne. Snažila sa manželstvo uchovať komunikáciou, ktorá však nebola spätná, tak isto aj písomnou formou. Dokonca k nim prišli aj jej rodičia, ktorí tak isto chceli, aby manželstvo fungovalo. So zreteľom na mal. dcéry mala záujem udržať manželstvo. Avšak necítila od odporcu psychickú ani morálnu oporu v ničom. Jej city k nemu ochladli, tieto nezhody sa prenášali do všetkých oblastí manželského, rodinného života a z jej strany viedli k strate vzájomnej úcty a dôvery. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Manželské spolužitie považuje za neperspektívne.
Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti ISS Facility Services spol. s r.o. s príjmom vo výške 300 € mesačne. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Prispieva mu na nájom a iné výdavky sumou 180 € mesačne.
L.. L. má 11 rokov. Je žiačkou 5. triedy základnej školy. Výdavky má nasledovné: školská jedáleň 22 € mesačne, triedny fond, ZRPŠ 25 € na obe deti a 15 € poplatky. Po zdravotnej stránke je v poriadku. Mimoriadne výdavky nemá.
L.. J. je žiačkou 2. triedy základnej školy. Obedy v školskej jedálni 20 € mesačne, družina 11 € mesačne, výdavky ako u dcéry L.. Inak výdavky na stravu, oblečenie v závislosti od ročného obdobia a potrieb do školy.
Otec si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom plnil. Postupne prispieval sumou do 260 € na obe mal. deti. Inak jej finančne vypomáha aj jej matka, ktorá jej dáva 50 € mesačne. Otec sa s mal. deťmi stretáva pravidelne.
Z výpovede odporcu súd zistil, že s výpoveďou navrhovateľky ohľadne uzavretia manželstva súhlasí.
V poslednom čase nevedeli nájsť spoločnú reč, aj keď by niektoré veci pomenoval inak, ale v podstate je to to isté, čo uviedla navrhovateľka. Ďalšie manželské spolužitie považuje za neperspektívne, preto súhlasí s rozvodom.
Odporca je zamestnaný v spoločnosti TAFEL, spol. s r.o. s príjmom vo výške 50 € mesačne. Ostatné príjmy, ktoré má sú nezdaniteľné. Snaží sa mať taký príjem, aby sa nedostal do finančných problémov. Našiel si zamestnanie v spoločnosti TECHKONTROL, pričom si robí skúšky, aby mohol vykonávať prácu kontrolného technika v STK. Kúpil si chatku v Nižnej Hutke s možnosťou trvalého bývania. V súčasnosti ju opravuje a dáva do obývateľného stavu. Výdavky sa týkajú len elektriny 70 € mesačne. Inak všetky
výdavky sa snaží znížiť, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k mal. deťom. Žiadne iné mimoriadne výdavky nemá.
Navrhovateľka, odporca iné vyživovacie povinnosti nemajú.
Z pripojeného potvrdenia spoločnosti TAFEL spol. s r.o., Skerešovo 74, Gemerská Ves vyplýva, že odporca v roku 2012 mal príjmy zo závislej činnosti v úhrnej výške vymeriavacieho základu 1.050 €. V tom istom období roku 2012 mal vyplatený jednorázový príjem na základe príkaznej zmluvy vo výške 1.000 €.
Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný mesačný príjem za obdobie 1/2013 do 8/2013 bol vo výške 378 € netto.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov konania ( § 18, § 19 ods. 1,2, veta prvá Zákona o rodine ).
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa ust. § 19 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa ust. § 24 ods. 1,3,4,5 citovaného zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a rozvod manželstva bude aj v záujme mal. detí. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva, ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, obaja účastníci odmietajú obnovenie manželského spolužitia, dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
Podľa ust. § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. deťom súd prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú vytvorené u odporkyne. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa ako aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť odporkyne o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a navrhovateľ ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 135 € mesačne na mal. L. a 135 € mesačne na mal. J. je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku navrhovateľa s mal. deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľko rodičia úpravu styku nežiadali.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 144, veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.