Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-410-2013.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/410/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu P. F. F..E..D.. so sídlom v V., U. Č.. XX, proti žalovanej W. I., bytom v V. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka D. P. P. F. so sídlom v M.C., F. Č.. XX, o zaplatenie 1.993,02 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 15.4.2013 č.k. 17C 329/2012-79 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na trovách odvolacieho konania sumu 16,76 eura platbou L.. G. U., advokátovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 197,84 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom nezaplatenia ceny služieb za poskytnuté telekomunikačné služby.
Výrok o zamietnutí žaloby súd odôvodnil jej premlčaním v zmysle ust. § 100 a 101 Obč. zákonníka.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd tým, že v danom prípade žalobca nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane žalovanej splnil svoje poslanie. Žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná by podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prináležala náhrada trov konania, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá pozostáva z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby a to za prevzatie veci a prípravu zastúpenia v sume 91,29 eura podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., z režijnej paušálnej náhrady výdavkov za uvedený úkon právnej služby v sume 7,63 eura a vyjadrenia zo dňa 13.7.2012 v sume 91,29 eura a režijný paušál v sume 7,63 eura, spolu teda trovy právneho zastúpenia v sume 197,84 eura.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi neprizná. V odvolaní uviedol, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi v tomto konaní je v rozpore s procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva
a úpravou náhrady trov konania. Náhrada trov v sporovom konaní sa spravuje primárne zásadou úspechu a z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah a teda z rozhodnutia o veci samej mu neplynie žiadne právo či nárok, ani nie je a nebol povinný na plnenie spoločne so žalovaným. Podľa jeho názoru úspech vedľajšieho účastníka nie je automaticky daný úspechom toho účastníka popri ktorom vedľajší účastník má v konaní vystupovať. Tvrdil, že nie je preto možné na základe ust. § 93 ods. 4 O.s.p. aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Uplatnenie nároku na náhradu trov konania vedľajším účastníkom je v tomto prípade aj v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výslednú účelovosť jeho postupu a zneužívanie ust. § 93 ods. 2-4 O.s.p. motivovaného snahou o dosiahnutie prospechu titulom uplatnenia náhrady trov konania. Vedľajší účastník napriek tomu deklarovanému predmetu činnosti sa dal zastúpiť advokátom, čo tvrdenie účelovosti jeho účasti v tomto konaní popri paušálnych tvrdeniach ochrany práv spotrebiteľa opodstatňuje. Takéto podanie ani nemá charakter právnej služby. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 25 zák.č. 250/2001 Z.z. z ktorého vyplýva, že účelom zriadenia právnickej osoby - Združenia spotrebiteľov je okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne, alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi a uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Z týchto oprávnení združenia podľa jeho názoru vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi a to vrátane kvalifikovanej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonanie činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka odporuje účelu zákona a preto trovy takéhoto zastúpenia nemôžu spĺňať charakter účelnosti. Je toho názoru, že priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia postupu Občianskeho združenia je v rozpore s ust. § 1, § 2 O.s.p. a § 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Súd prvého stupňa sa nezaoberal dôslednou aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a preto napadnutý výrok je nesprávny po skutkovej aj právnej stránke.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že v rámci princípu rovnosti zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti navrhovateľovi, ktorý inicioval tisíce konaní v celej Slovenskej republike a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia. Aj vzhľadom na početnosť sporov, ktoré inicioval navrhovateľ bolo nutné na riadne chránenie práv, čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Má za to, že jeho trovy v konaní boli účelne vynaložené.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka, ktorý následne aj správne právne posúdil ak žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy ktoré uviedol súd prvého stupňa poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje (§ 219 O.s.p.). K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že trovy konania vedľajšieho účastníka spočívajúce v trovách právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými.
V právnej veci týkajúcej sa spotrebiteľského sporu (tak ako je tomu aj v súdenej veci) má oprávnenie vystupovať ako vedľajší účastník aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho výsledku", pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane spotrebiteľa mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ust. § 93 ods. 2 O.s.p..
Keďže ust. § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom. Vedľajšiemu účastníkovi zároveň vzniká aj právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá mu môže byť priznaná len v prípade, ak právo na náhradu trov vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
V ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľa, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú právo v občianskom súdnom konaní na rovnaké postavenie. V zmysle ust. § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že účastníci majú rovnaké práva, teda aj vedľajší účastník má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Vedľajší účastník správne vo vyjadrení k odvolaniu argumentuje princípom tzv. „rovnosti zbraní“, pričom žalobca využil základné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z argumentácií žalobcu možno nadobudnúť dojem, že žalobca chce pre seba získať výhodnejšie postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd je však toho názoru, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah medzi žalobcom a žalovanými a vzťah vedľajšieho účastníka k žalovaným, ako aj k jeho právu nechať sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba prihliadnuť aj na ust. § 137 O.s.p. ktoré pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu.
Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, ktoré cituje vedľajší účastník vo svojom vyjadrení, v ktorom sa konštatuje, že zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby. Z toho vyplýva, že aj právnické osoby musia mať možnosť poradiť sa, obhajovať a nechať sa zastupovať. S uvedeným rozhodnutím sa stotožňuje aj odvolací súd.
Argumentácia žalobcu smerujúca k účelnosti nemá oporu v zákone a nemožno na ňu prihliadnuť ani vo vzťahu k ust. § 150 O.s.p., ktorý v konečnom dôsledku o účelnosti trov konania nič nehovorí, na rozdiel od ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník v danom prípade vedľajší účastník, preto mu súd priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu v sume 18,26 eura podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. a 1x režijný paušál v sume 7,63 eura, teda trovy odvolacieho konania v sume 16,76 eura.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.