Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_2T-77-2013.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 09. 10. 2013 v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Kataríny Zábojníkovej a Kamily Krajčíkovej v trestnej veci proti obžalovanej K. Žitniakovej
rozhodol:
V. K. U., narodená XX. XX. XXXX v K., trvale bytom N., ulica W. číslo XXX/XX, teraz bytom K., T. 5
j e v i n n á, že:
dňa 08. 04. 2010 urobila oznámenie do zápisnice o trestnom oznámení pred vyšetrovateľom PZ, následne dňa 08. 04. 2010 svoje výpoveď zopakovala v procesnom postavení svedka poškodeného, svoju výpoveď potvrdila dňa 08. 04. 2010 aj po vznesení obvinenia S. D. narodený XX. XX. XXXX a tiež dňa 08. 04. 2010 v procesnom postavení svedka poškodeného do zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkom v rámci konania vedenom na Okresnom riaditeľstvo Policajného zboru v Prievidzi, na odbore kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod číslom konania F.: V. - XXX /V. - PD
- XXXX, po riadnom poučení v zmysle § 345 a § 346 Trestného zákona, pričom vo svojich výpovediach uviedla, že S. D. ju dňa 08. 04. 2010 na ul. I. P. pred reštauráciou D., kde bola na prechádzke so svojím synom A. D., fyzicky napadol tak, že jej dal facku na pravú stranu tváre, chytil ju za vlasy a hodil ju na zem, na zemi ju ďalej bil rukami a zahryzol sa jej dom malíčka pravej ruky, čím jej spôsobil opuchnutú pravú stranu tváre, rozbitú peru a zlomený malíček pravej ruky, následne, keď K. U. sedela na zemi, vzal na ruky maloletého A. D. a s ním z miesta útoku odišiel, na základe čoho bol S. D. obvinený zo spáchania prečinu únosu podľa § 210 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol ako obvinený vzatý do väzby, pričom tieto vyjadrenia sa nezakladali na pravde a K. U. dňa XX. XX. XXXX počas konfrontácie s S. D. na V. riaditeľstve PZ, oddelenie všeobecnej kriminality, podstatne zmenila svoje výpovede, zmenu výpovedí potvrdila aj do zápisnice o výsluchu svedka poškodeného dňa 28. 04. 2010 a dňa 14. 05. 2010, kde uviedla že dňa 08. 04. 2010 no ulici S. P. mala s S. D. fyzicky konflikt, kde ju tento sotil na zem, ale nijako ju nebil, uviedla, že zranenie malíčka pravej ruky sa jej stalo doma a že S. D., si ich syna A. D. vzal, pričom s ním išiel domov k K. U. , s čím ona vyslovene súhlasila, a zároveň uviedla, že predošlé výpovede si vymyslela z pomsty na základe čoho bol S. D. prepustený z väzby a predmetný skutok bol postúpený na prejednanie príslušnému orgánu ako priestupok, kde bol S. D. dňa 22. 08. 2011 uznaný vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
t e d a
- iného lživo obvinila za trestného činu v umysle privodiť jeho trestné stíhanie a čin spáchala z osobitného motívu -z pomsty a spôsobila ním obzvlášť závažný následok - vzatie obvineného do väzby,
- - ako svedok v trestnom konaní vypovedala nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a čin spáchala z osobitného motívu - z pomsty a spôsobila ním obzvlášť závažný následok
- väzobné stíhanie obvineného
t ý m s p á c h a l a:
- zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z.
- - zločin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, 3 písm. b/, ods. 4 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z.
a z a t o sa o d s u d z u j e:
Podľa § 345 ods. 3, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 ( dva ) roky, výkon, ktorého sa jej podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 (dva ) roky.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovanú, svedka D., podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listy číslo listu 32 až 35, trestné oznámenie číslo listu 92 až 93, konfrontáciu číslo listu 100 až 101, uznesenia číslo listu 109 až 115, 122 až 124, obžalobu číslo listu 116, zápisnicou o hlavnom pojednávaní číslo listu 117 až 121, rozkaz číslo listu 125, predpis výpovede číslo listu 126 až 128, správy o povesti číslo listu 129 až 131, register trestov číslo listu 132.
Obžalovaná ku skutku uviedla, že jej prvá výpoveď bola pravdivá. Na základe nátlaku rodiny vtedy obžalovaného a tiež pod nátlakom obžalovaného, ktorý jej písal z väzby listy, zmenila svoju výpoveď. Tá posledná výpoveď je nepravdivá. Tvrdí že ho krivo neobvinila, obvinila ho pravdivo. Je pravda že sa na tú výpoveď na políciu dostavila dobrovoľne, ale bola pod nátlakom obžalovaného a jeho rodiny. S obžalovaným žila 6 rokov, raz spolu žili, raz spolu nežili. Po jeho prepustení z väzby zasa žili spolu. Žili spolu do júna minulého roku. Nevie prečo na pojednávaní na súde dňa 05. 11. 2010 neuviedla skutočnosti ktoré uvádza teraz. Bola do neho chorobne zamilovaná. Pred výpoveďami bola poučovaná, že v prípade krivej výpovede môže byť trestne stíhaná. V súčasnosti žije s matkou a synom, je zamestnaná. O syna sa stará sama, poškodený na syna neprispieva. To že uvádzala v tom v 2. konaní, že v tých prvých výpovediach klamala to bolo tak, že advokát povedal aby uviedla, že na poškodeného žiarlila a preto klamala. Je pravda, že už vtedy mal poškodený priateľku, ona to, ale neriešila, už vtedy spolu nežili. Po návrate z väzby ešte 2 roky spolu žili, do minulého roku. Na otázku predsedu senátu uviedla že listy, ktoré sú súčasťou spisu v tom pôvodnom konaní nepredložila.
Na čísle listu 92 až 93 sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 08. 04. 2010, v rámci ktorej obžalovaná, aj po poučení o zodpovednosti za trestný čin krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, okrem iného uviedla že, dňa 08. 04. 2010 počas prechádzky so synom a kamarátkou, keď išla okolo reštaurácie Benedikti jej dal poškodený facku na pravú stranu tváre, hodil ju na zem, na zemi ju bil rukami, zahryzol jej do prsta, vytrhol jej z ruky telefón, hodil ho na zem a rozbil. Následne si poškodený vzal na ruky syna, kričal na ňu aby išla domov a so synom odišiel preč.
Na čísle listu 100 až 101 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovanou (vtedy svedkyňou a poškodenou) a poškodeným (vtedy obvineným) kde obžalovaná, aj po poučení podľa § 345 a § 346 Trestného zákona okrem iného uviedla že pred reštauráciou ju obžalovaný udrel, dal jej facku na pravú stranu tváre, chytil za vlasy, hodil ju na zem, na zemi ďalej bil rukami, zahryzol je do prsta, vytrhol jej z ruky telefón a následne zobral na ruky syna a odišiel s ním preč.
Na čísle listu 122 až 124 sa nachádza uznesenie Okresného súdu Prievidza číslo 3T/178 /2010 zo dňa 05. 11. 2010, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplýva že obžalovaná prvá zaútočila na poškodeného, on jej dal facku, spadla na zem možno o niečo zakopla, na zemi ju už obžalovaný nebil, iba na ňu kričal , syn z kočíka nevypadol, poškodený jej nezahryzol do prsta, tvrdila to preto, lebo ho
chcela očierniť, udrela sa na zemi o kameň, postavila sa a odišla do mesta. Odišla bez syna na políciu nemala o neho strach, vedela, že by mu poškodený neublížil.
Na čísle listu 126 až 128 sa nachádza prepis výpovede obžalovanej z hlavného pojednávania dňa 05. 11. 2010. V rámci výpovede obžalovaná, okrem iného uviedla že preto menila výpovede v prípravnom konaní, lebo na poškodeného žiarlila, bola na neho nahnevaná. Tiež uviedla, že povrchové zranenie hlavy vôbec nemala, mala modrinu na tvári. Na zem spadla preto lebo o niečo zakopla, na zemi facku nedostala, facku dostala ked ešte stála.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že bolo preukázané že sa obžalovaná dopustila skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnila všetky zákonné znaky zločinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z. a zločinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1, 3 písm. b), ods. 4 Trestného zákona číslo 300 /2005 Z. z. Aj keď obžalovaná na začiatku hlavného pojednávania uviedla, že zo skutku sa necíti byť vinná, z jej samotnej výpovede na hlavnom pojednávaní, tiež z výpovede poškodeného na hlavnom pojednávaní a tiež aj z obsahu listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené na hlavnom pojednávaní je vina obžalovanej plne preukázaná. Je preukázané, že obžalovaná iného lživo obvinila z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie a čin spáchala z osobitného motívu - z pomsty a spôsobila ním obzvlášť závažný následok - vzatie obvineného do väzby a zároveň ako svedok v trestnom konaní vypovedala nepravdu o okolnostiach, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie a čin spáchala z osobitného motívu - z pomsty a spôsobila ním obzvlášť závažný následok - väzobné stíhanie obvineného.
Obžalovaná doteraz nebola súdne trestaná, raz bola postihnutá v priestupkovom konaní. v súčasnosti žije v Michalovciach, na prechodnom pobyte.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písmeno h/, § 39 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obžalovanej úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon, ktorého jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Súd pri ukladaní trestu využil ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a tiež vzhľadom na pomery páchateľa (obžalovaná sa sama stará o maloletého syna) má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bola v prípade obžalovanej neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, ktorý obžalovanej uložil. Počas skúšobnej doby sa obžalovaná nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, lebo v opačnom prípade by malo byť rozhodnuté že bude musieť podmienečne odložený trest v trvaní 2 roky vykonať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.