Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/57/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Dušana Eckera, v právnej veci navrhovateľa V. O., s miestom podnikania I. X, I., IČO XX XXX XXX, právne zastúpeného P.. P. V., advokátom, X. F. XX, K., proti odporcovi DH CONTACT, s.r.o., so sídlom Kočovská 1898/5, Nové Mesto nad Váhom, IČO 36 323 314, o zaplatenie 899,90 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -105 zo dňa 16. februára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 899,90 eur, 14,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 508,81 eur za dobu od 27.12.2008 do 14.01.2009, zo sumy 332,64 eur za dobu od 24.12.2008 do 14.01.2009, zo sumy 58,45 eur za dobu od 20.09.2007 do 14.01.2009, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 508,81 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 332,64 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 58,45 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, pričom vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Ďalej uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 53,50 eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 328,03 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 899,90 eur, 14,25% ročného úroku z omeškania zo sumy 508,81 eur od 27.12.2008 do 14.01.2009, zo sumy 332,64 eur od 24.12.2008 do 14.01.2009, 14,75% ročného úroku z omeškania zo sumy 58,45 eur od 20.09.2007 do 14.01.2009, 9,5% ročného úroku z omeškania zo sumy 508,81 eur od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 332,64 eur od 15.01.2009 do zaplatenia a zo sumy 58,45 eur od 15.01.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že na základe objednávky dodal odporcovi tovar a služby. Následne vystavil faktúry, ktoré odporca neuhradil. Tamojší súd platobným rozkazom č. k. -18 zo dňa 05.11.2009 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že odporca nepreukázal, v akom rozsahu vykonal opravy a či ich vôbec vykonal. Navrhovateľ zaslal odporcovi za údajne vykonané opravy faktúry, ktoré mu však navrhovateľ listom zo dňa 23.02.2009 a 27.03.2009 vrátil z dôvodu, že navrhovateľ neupozornil odporcu na potrebu výmeny fakturovaného tovaru a ani nepreukázal, že tieto výmeny boli reálne uskutočnené. Za svojvoľne vykonané opravy a tovar, ktorý údajne na opravu použil, určil následne neprimerane vysoké ceny. Ďalej uviedol, že neeviduje pohľadávku vo výške 58,45 eur, nakoľko nedostal od navrhovateľa faktúru č. 1199007. Súd prvého stupňa poukázal na to, že medzi účastníkmi v zásade nebolo sporné, že navrhovateľ realizoval pre odporcu opravu vozidiel, k čomu navrhovateľ predložil faktúry č. 1199007 na sumu 58,45 eur, č. 1920008 na sumu 332,64 eur, č. 1953008

na sumu 508,81 eur. Sporným podľa súdu prvého stupňa zostal rozsah vykonaných prác, cena použitých dielov a cena práce. Súd prvého stupňa považoval za nepochybné, že v súlade s ústne uzatvorenými zmluvami o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal pre odporcu vykonať práce - opravy nezávislého kúrenia. Navrhovateľ opravy realizoval, čo zo strany odporcu nebolo spochybnené. V rámci prvého vrátenia faktúr navrhovateľovi bola namietaná extrémne vysoká fakturovaná suma. Bolo poukázané na skutočnosť, že vždy sa opravy pohybovali v rozpätí od 2 do 4 tisíc korún. Nebol namietaný rozsah prác a použitý materiál. Až pri ďalšom vrátení faktúr listom zo dňa 27.03.2009 namietol odporca, že nebol upozornený na výmenu fakturovaných vecí a ich cenu. Podľa názoru súdu došlo medzi účastníkmi vo všetkých troch prípadoch k uzatvoreniu zmluvy o dielo, keďže odporca si u navrhovateľa objednal opravu nezávislého kúrenia. Pokiaľ ide o dohodu o cene za takúto opravu, súd považoval za potrebné vychádzať z ustanovenia ods. l . Navrhovateľ predložil doklady, z ktorých súdu prvého stupňa vyplynulo, že vyúčtovaná cena za vykonanie diela vo všetkých troch prípadoch je cenou obvyklou, pričom konštatoval, že rovnaké ceny boli vyúčtované za práce a materiál i iným zákazníkom, k čomu predložil faktúry. Odporca predložil súdu informáciu o cene žhaviča NK E116 Airtronic D2/D4 24Vs trubkovým kľúčom na internetovej stránke http://shop.molpir.sk, kde bola uvedená cena 83,98 eur. Podľa súdu prvého stupňa išlo o cenu zistenú k dátumu 17.02.2011 a nie k dátumu zhotovenia diela zo strany navrhovateľa (rok 2007 až 2008), pričom uviedol, že cena najmä technických dielov je veľmi premenlivá a závisí od viacerých skutočností na trhu (často klesá spolu s vývojom nových dielov). Súd bol toho názoru, že odporca žiadnym spôsobom vyúčtovanú cenu použitého materiálu nespochybnil. Samotné tvrdenie, že opravy sa v predchádzajúcom období pohybovali v nižších cenách, nepostačovalo na preukázanie neodôvodnenosti vyúčtovanej ceny navrhovateľom. Odporca k tomuto nepredložil ani jeden dôkaz - mohol predložiť faktúry, z ktorých by vyplynulo, že pri obdobných opravách si navrhovateľ v predchádzajúcich obdobiach vyúčtoval nižšie ceny, a preto z takejto ceny vychádzal pri objednávkach opráv. Súd prvého stupňa tak vychádzal zo skutočnosti, že cena za opravy vo všetkých troch prípadoch je cenou obvyklou a navrhovateľ mal právo takúto cenu za diela si vyúčtovať, a preto odporcu zaviazal k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 899,90 eur. Navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných súm podľa faktúr. V súlade s ustanoveniami a ods. l, 2, 3 účinného do 31.12.2008 omeškanie nastáva bez ohľadu na príčinu, pre ktorú dlžník svoj záväzok nesplnil. Záväzok odporcu zaplatiť za vykonané dielo cenu diela vzniká v zásade vykonaním a odovzdaním diela. Ak sa navrhovateľ s odporcom dohodli na úhrade ceny diela až podľa faktúry (neskorší dátum), súd prvého stupňa toto akceptoval ako dohodu o splatnosti. V danom prípade tak súd vychádzal z dátumu splatnosti uvedeného v jednotlivých faktúrach, a preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 58,45 eur od 20.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 332,64 eur od 24.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 508,81 eur od 27.12.2008 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania vychádza z ods. l a v rozhodnom období bola vo výške 14,25% ročne. Preto bolo možné priznať úrok z omeškania v tejto výške za celé obdobie. Navrhovateľ sa domáhal priznania nižšieho úroku z omeškania (od 15.01.2009) a súd prvého stupňa bol jeho návrhom viazaný, a preto mu priznal úrok z omeškania v tejto výške. Pokiaľ sa však navrhovateľ domáhal zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 58,45 eur od 20.09.2007 do 14.01.2009 vo výške nad 14,25% (požadoval 14,75%), v tejto časti súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. O trovách konania rozhodol konajúci súd podľa . Trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 53,50 eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to vo výške 333,46 eur, uplatnené však boli iba vo výške 328,03 eur, a preto súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia v tejto výške. Cestovné si právny zástupca navrhovateľa nevyúčtoval.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení (odvolací dôvod v zmysle ), z dôvodu že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod v zmysle ) z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod v zmysle ). Odporca nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa ohľadom určenia ceny ako obvyklej, nakoľko súd neporovnával ceny navrhovateľa s cenami iných poskytovateľov obdobných služieb v čase a mieste poskytnutia služby navrhovateľom. Podľa jeho názoru navrhovateľ nepreukázal obvyklosť cien, lebo mal predložiť cenníky, resp. faktúry iných dodávateľov v danom čase a mieste. Odporca nepovažoval cenu

za poskytnutie služieb za dohodnutú a obvyklú cenu za dodržanú. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní konanom dňa 16.02.2012, kde uviedol, že nemal vedomosť o cenách za predmetné služby, nakoľko predtým si odporca u navrhovateľa objednával iné opravy, a preto nemohol vedieť, akú cenu si navrhovateľ vyfakturuje.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre zmenu, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa , .

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ustanovení a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 899,90 eur, 14,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 508,81 eur za dobu od 27.12.2008 do 14.01.2009, zo sumy 332,64 eur za dobu od 24.12.2008 do 14.01.2009, zo sumy 58,45 eur za dobu od 20.09.2007 do 14.01.2009, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 508,81 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 332,64 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, zo sumy 58,45 eur za dobu od 15.01.2009 do zaplatenia, a to s poukazom na ustanovenia , , a , , .

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu v tom smere, že medzi účastníkmi došlo k ústnemu uzatvoreniu zmlúv o dielo podľa ustanovení . Na základe týchto zmlúv vykonal navrhovateľ pre odporcu práce, a to opravy nezávislého kúrenia. Vykonanie týchto opráv, rozsah prác a použitý materiál nebolo v konaní pred súdom prvého stupňa spochybnené. Medzi účastníkmi však nedošlo k dohode o výške ceny, a preto súd prvého stupňa správne považoval cenu uvedenú na faktúrach za cenu obvyklú, čo navrhovateľ potvrdil aj predložením ďalších faktúr, na ktorých boli rovnaké položky účtované iným zákazníkom. Odvolací súd považuje námietku odporcu, že súd prvého stupňa neporovnával ceny navrhovateľa s cenami iných poskytovateľov obdobných služieb v čase a mieste poskytnutia služby navrhovateľom, za nedôvodnú. Bolo vecou odporcu, aby si pred uzatvorením zmluvy o dielo vybral zhotoviteľa, ktorého ceny za poskytnuté služby bude považovať za primerané. Aj s ohľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd považuje za neopodstatnené tvrdenie odporcu, že pred objednaním opráv u navrhovateľa nemohol vedieť, akú cenu si navrhovateľ vyfakturuje, lebo predtým si objednával iné opravy. Odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa považoval ceny určené navrhovateľom za vykonané opravy za obvyklé, a preto správne priznal navrhovateľovi právo na ich zaplatenie, a to vrátane úrokov z omeškania.

Odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvého stupňa vecne správne rozhodol aj o trovách konania, ktorých výšku a náhradu odporca v odvolaní ani nenamietal.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vec správne právne posúdil, preto rozsudok potvrdil ako vecne správny, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože mu preukázateľne žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .