Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. októbra 2013 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný

N. R. , nar. XX. A. XXXX v E., trvale bytom E., ul. B. č. XX,

j e v i n n ý , ž e

- ako osoba oprávnená konať za daňový subjekt G.-K. s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX E., IČO: 44 167 024, ako platiteľ DPH uplatnil na Daňovom úrade Košice I, Tomášikova 35, Košice, za zdaňovacie obdobie január 2009 v daňovom priznaní k DPH nadmerný odpočet dane na vstupe z faktúry č. 200901002 zo dňa 30.1.2009 vystavenej v mene spol. U. s.r.o. za nákup prepravných služieb vo výške 52.923,68 Eur, pričom k dodaniu prepravných služieb zo strany dodávateľa U. s.r.o., v zdaňovacom období január 2009 nedošlo, na základe čoho správca dane znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní o sumu 8.450 Eur, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2009 vo výške 8.450 Eur,

- ako osoba oprávnená konať za daňový subjekt G.-K. s.r.o., so sídlom B. XX, XXX XX E., IČO: 44 167 024, ako platiteľ DPH uplatnil na Daňovom úrade Košice I, Tomášikova 35, Košice, za zdaňovacie obdobie február 2009 v daňovom priznaní k DPH nadmerný odpočet dane na vstupe z faktúry č. 20091005 zo dňa 18.2.2009 vystavenej v mene spol. U. s.r.o. za nákup prepravných služieb vo výške 36.326,32 Eur, pričom k dodaniu prepravných služieb zo strany dodávateľa U. s.r.o., v zdaňovacom období február 2009 nedošlo, na základe čoho správca dane znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní o sumu 5.800 Eur, čím si takto neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2009 vo výške 5.800 Eur,

t e d a

- pokračovacím konaním neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,

t ý m s p á c h a l

- pokračovací prečin daňového podvodu podľa .

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 277a ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, prečítaním výpovede svedka prostredníctvom dožiadania, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný N. R. vo svojej výpovedi uviedol, že bol majiteľom spoločnosti G.-SK s.r.o. a U. s.r.o., kde vykonával medzinárodnú prepravu. Od spoločnosti F. Y. P. R. AG dostal ponuku na prepravu pre spoločnosť G.-SK s.r.o., ktorú následne posunul pre spoločnosť U. s.r.o. Spoločnosť F. Y. P. R.- organisation AG mu uhradila peniaze za prepravu pre spoločnosť G.-SK s.r.o. a tá následne vyplatila za prepravu spoločnosti U. s.r.o.

Svedkyňa A. B. vo svojej výpovedi uviedla, že bola ako zamestnankyňa Daňového úradu poverená na výkon daňovej kontroly u daňového subjektu G.-SK s.r.o., kde zistila, že menovaný subjekt si uplatnil nadmerný odpočet DPH. Po zistení bolo preukázané, že tento subjekt reálne nevystupoval v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou U. s.r.o., resp. so spoločnosť F. Y. P. R. AG, ktorá si prepravu objednala, teda odpočet bol uplatnený neoprávnene.

Svedkyňa Bc. Z. D. uviedla, že ako zamestnankyňa daňového úradu začala daňovú kontrolu u daňového subjektu, ale z dôvodu zmeny pracovnej pozície ju už nedokončila.

Svedkyňa P.. M. X. uviedla, že kontrolu u predmetného daňového subjektu nevykonávala.

Z protokolu o vykonaní daňovej kontroly, vedenej pod číslom 695/320/32469/2010/Jak zo dňa 26. apríla 2010 u daňového subjektu G. - SK, s.r.o. vyplýva, že konateľ spoločnosti G. - SK, s.r.o. a zároveň aj spoločnosti U. s.r.o. uzavrel zmluvu o dielo a preprave veci číslo 01/09 zo dňa 30. decembra 2008 medzi spoločnosťou G.-SK s.r.o a spoločnosťou U. s.r.o. Táto zmluva bola uzavretá neoprávnene, nakoľko spoločnosť G. - SK, s.r.o. nemala oprávnenie na medzinárodnú prepravu. Samotnú licenciu a obchodný vzťah so spoločnosťou F. Y. P. R. AG mala len spoločnosť U., s.r.o. Medzi týmito spoločnosťami dochádzalo aj k tzv. fakturačnému vzťahu. Spoločnosť F. Y. P. R. AG poprela akýkoľvek vzťah so spoločnosťou G.-SK, s.r.o.

Rovnaké závery boli uvedené aj v protokole z daňovej kontroly vedenej pod číslom 695/320/229-32701/2010/Amri zo dňa 26. apríla 2010.

Z predložených dokladov (faktúr, objednávok a CMR) vyplýva, že faktúry vystavila spoločnosť G.-SK, s.r.o. pre spoločnosť F. Y. P. R. AG, CMR doklady vystavené na spoločnosť U. s.r.o. a rovnako aj objednávka na prepravné služby bola uzatvorená medzi spoločnosťou G.-SK s.r.o. a U. s.r.o. a následne medzi spoločnosťou G.-SK s.r.o. a F. Y. P. R. AG. Všetky tieto objednávky podpísal N. R., jednak aj za spoločnosť G.-SK s.r.o. a jednak za spoločnosť U. s.r.o.

Svedok U. E. vypočutý prostredníctvom dožiadania uviedol, že spoločnosť G.-SK s.r.o. nepozná a ani spoločnosť F. Y. P. R. AG s ňou nemala žiaden obchodný vzťah, ani faktúry do tejto spoločnosti nepozná. Obchodný vzťah mali iba so spoločnosťou U. s.r.o. Všetky prepravy boli oslobodené od dane z pridanej hodnoty, preto subdodávateľ si nesmel fakturovať daň z pridanej hodnoty.

V daňových priznaniach za mesiace január a február 2009 obžalovaný ako konateľ spoločnosti U. s.r.o. vykázal daňovú povinnosť za mesiac január vo výške 49,84 Eur a za mesiac február nadmerný odpočet DPH vo výške 84,10 Eur.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru o vine obžalovaného.

Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný. Nepoprel, že si na príslušnom daňovom úrade uplatnil nadmerný odpočet dani z pridanej hodnoty a uviedol, že spoločnosť G.-SK s.r.o. riadne sprostredkovala prepravu medzi spoločnosťou U. s.r.o. a spoločnosťou F. Y. P. R. AG. Samotnú činnosť pri takejto preprave opísal ako tzv. neutralizáciu prepráv z dôvodu, aby nebolo možné stotožniť skutočného prepravcu.

Predmetom dokazovania tak bolo prakticky len dokazovanie smerujúce k preukázaniu subjektívnej stránky žalovaného trestného činu.

Trestného činu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Vykonaným dokazovaním (listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov) bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť G.-SK s.r.o. nevykonávala žiadne prepravy pre spoločnosť F. Y. P. R. AG ani sprostredkovane. Samotné prepravy vykonávala len spoločnosť U. s.r.o., od ktorej dostala spoločnosť F. Y. P. R. AG následne aj faktúry. Úhrady za spomínané prepravy síce boli poukázané na účet spoločnosti G.-SK s.r.o., ale to len z dôvodu, že boli uvedené vo faktúrach. Samotný obchodný vzťah medzi G.-SK s.r.o. a F. Y. P. R. AG nikdy neexistoval. Aj v prípade, ak by aj došlo k vykonaniu prepráv spoločnosťou G.-SK s.r.o., tá by nemala nárok na možný nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, nakoľko išlo o dodanie do inej členskej krajiny EÚ. Takýto nárok by vznikol len spoločnosti U. s.r.o. Na základe uvedeného súd uzavrel dokazovanie tak, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu deklarovanému v daňových priznaniach. V neprospech obžalovaného svedčí aj skutočnosť, že ako konateľ oboch spoločností následne odpredal tieto spoločnosti za 500 Eur R. Z., ktorého stretol v obchodnom centre. Ide zjavne o neadekvátnu sumu za odstúpenie obchodného podielu fungujúcej obchodnej spoločnosti.

Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu daňového podvodu podľa . Po stránke objektívnej neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty a po subjektívnej stránke sa konania dopustil v nepriamom úmysle podľa Tr. zák. kedy ako podnikateľ v predmetnej oblasti musel mať dostatočné skúsenosti a teda musel byť prinajmenšom uzrozumený s tým, že sa svojím konaním mohol dopustiť porušenia zákona.

K výroku o treste:

Z odpisu registra trestov vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol súdne trestaný.

Súd nezistil ani priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti.

Vzhľadom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorého výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu a to v trvaní dvoch rokov, pretože má za to, že takto uložený trest, pokiaľ ide o druh a jeho výšku, najlepšie zabezpečí splnenie účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.