Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/81/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: J. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, N., zastúpená advokátkou: JUDr. Alena Arbetová, Námestie sv. Martina 3A, Holíč a S. M., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, K. B., zastúpený advokátskou spoločnosťou: Kanisová & Kanis, Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -125 zo dňa 15. mája 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd znížil výživné otcovi na maloletú J. zo sumy 120,- eur na 100,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica č. k. -36 zo dňa 03.06.2010 v časti výšky výživného otca na maloletú J.. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii , , , , , , ods. 1, ods. 1, ods. 1, ods. 1, Zákona o rodine, , vecne odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil právny záver, že oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov výrazného významu, ktorá zakladá dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom a to znížením výživného pre maloletú J.. O výživnom pre maloletú bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -36 zo dňa 03.06.2010, a to v rámci rozhodovania o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2010. Na strane maloletej J. neprišlo k žiadnej podstatnej zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom. Pri poslednej úprave výživného navštevovala maloletá 5. ročník ZŠ, nenavštevovala žiadne záujmové krúžky, stravovala sa doma. Pokiaľ išlo o jej zdravotný stav potrebovala zakúpiť korekčný strojček na zuby, celkové náklady na zubný strojček mali byť v tom čase vo výške 660,- eur. Momentálne maloletá navštevuje 8. ročník ZŠ (teda stále II. stupeň školského systému), navštevuje síce záujmové krúžky a to biologický krúžok a mladý redaktor, v rámci školy a nie sú s tým spojené žiadne výdaje. Platené záujmové krúžky rovnako ako pri ostatnom rozhodovaní o výživnom maloletá nenavštevuje. Maloletá je zdravým dieťaťom, bol jej síce jednorazovo zakúpený strojček na zuby, no súd musí poukázať na skutočnosť, že súd uvedenú skutočnosť už zohľadňoval pri predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, keď už v tom

čase bol predpoklad zakúpenia zubného strojčeka, ktorého kúpa sa napokon zrealizovala až v roku 2012. Súd zhodnotil odôvodnené potreby maloletej a má za to, že tieto sú obdobné ako pri poslednej úprave výživného a nezakladajú podstatnú zmenu pomerov nevyhnutnú pre zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Jej potreby sú dané návštevou tej istej školy, toho istého stupňa školského systému, jej obdobnými záujmami, bežnými výdavkami, výdavkom na ošatenie a zabezpečenie jej ostatných životných potrieb. Súd má za to, že na strane maloletej neprišlo k zmene pomerov, ktorá by bola zásadná, podstatná a odôvodňujúca zmenu predchádzajúcej výšky výživného. Matka je stále zamestnaná v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde jej priemerný mesačný príjem je vo výške 1.216,07 eur netto. Pri poslednej úprave výživného dosahovala priemerný mesačný príjem 749,57 eur netto, čo je nárast priemerne o 466,- eur mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného bývala s tromi deťmi v rodinnom dome, mala celkom 3 vyživovacie povinnosti. Matka momentálne žije u priateľa v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s priateľom a tromi dcérami. Matkin priateľ taktiež pracuje v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s., kde dosahuje priemerne 1.310,04 eur netto. Na strane matky sa počet vyživovacích povinností nezmenil, naďalej má vyživovaciu povinnosť okrem maloletej J. aj k dvom dcéram D., ktorá navštevuje 1. ročník VŠ Cyrila a Metoda Trnava a T., ktorá navštevuje 2. ročník VŠ UKF Nitra. Na strane matky nastala zmena pomerov spočívajúca v pomerne značnom náraste jej príjmov, priemerne o 466,- eur mesačne. Zmena pomerov na strane otca nastala v jeho príjmoch, keď pri poslednej úprave výživného dosahoval príjem priemerne vo výške 1.245,37 eur netto, jeho terajší priemerný mesačný príjem činí 1.537,71 eur netto, príjem otca sa od poslednej úpravy zvýšil priemerne o 292,34 eur mesačne. Na strane otca nastala zmena pomerov aj čo sa týka počtu vyživovacích povinností, keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej S.. Otec v čase poslednej úpravy výživného býval u rodičov, v súčasnej dobe býva v rodinnom dome v spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi maloletými deťmi a to ich spoločnou dcérou S. a maloletou B., ktorá je dcérou jeho manželky. Otcova manželka je momentálne na materskej dovolenke, poberá materskú vo výške 190,- eur mesačne. Pokiaľ ide o argumentáciu matky spočívajúcu v značnom zlepšení majetkových pomerov otca, otec sa medzičasom stal spoluvlastníkom rodinného domu a garáže, no je potrebné zároveň prihliadnuť k tomu, že na zakúpenie nehnuteľností si otec zobral hypotéku. Súd mal za to, že je dôvodné znížiť výživné otcovi na maloletú J. zo sumy 120,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne, a to od právoplatnosti rozsudku (teda s účinnosťou tak ako to požadoval samotný otec). Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, považoval nárast príjmov na strane matky priemerne o 466,60 eur mesačne, nárast príjmov na strane otca priemerne o 292,34 eur mesačne a zvýšenie počtu vyživovacích povinností na strane otca, keď mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletej S.. Otec má momentálne celkom štyri vyživovacie povinnosti, k maloletej J. má určené výživné v sume 120,- eur mesačne, k D. v sume 150,- eur mesačne a ku T. v sume 180,- eur mesačne, spolu teda 450,- eur mesačne. Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať 25% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otcov príjem je vo výške 1537,71 eur netto, 30% z jeho príjmu je 461,31 eur, čo by znamenalo, že na ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorá mu pribudla k maloletej S. by mu z tejto sumy zostávalo 11,31 eur mesačne. Súd preto rozhodol o znížení výživného otca pre maloletú J. o 20,- eur mesačne, pričom je tiež potrebné zohľadňovať príjem otca, ktorý i po odrátaní výživného pre deti zostáva pomerne vysoký. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec sa domáha zníženia výživného i na ostatné deti. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba uviesť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o výživnom neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Súd má za to, že otec bude s ohľadom na jeho súčasný príjem a pri zohľadnení jeho nevyhnutných výdavkov, počtu vyživovacích povinností schopný platiť výživné na maloletú J. v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Súd uzavrel, že návrh otca na zníženie výživného bol dôvodný, keďže došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného pre maloletú J., súd zároveň návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej prostredníctvom právneho zástupcu a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a to vo výroku o znížení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 70,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. a So skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa sa odvolateľ stotožňuje, nestotožňuje sa s ich premietnutím do výšky výživného po jeho znížení. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že dňa 18.02.2012 uzavrel manželstvo s Mg. T.

G., čím otcovi vznikla vyživovacia povinnosť, XX.XX.XXXX sa otcovi a jeho manželke narodila dcéra S. M., čím otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otcovi po narodení maloletej S. vzrástli mesačné náklady súvisiace s chodom spoločnej domácnosti a od vyhlásenia rozsudku vo veci sp. zn. uplynulo 2,5 roka. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného priemerný čistý mesačný príjem matky vzrástol zo sumy 749,57 eur na 1.216,07 eur teda zvýšil sa o 62,24%. O tejto skutočnosti sa otec dozvedel až z odôvodnenia vyhláseného rozsudku. Matke od poslednej úpravy výživného nepribudla nová vyživovacia povinnosť. V porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného priemerný mesačný zárobok otca vzrástol zo sumy 1.245,37 eur na 1.537,71 eur, teda o 292,34 eur, teda o 19,01 %. Zároveň na strane matky pribudol príjem jej priateľa B. L.. Matka síce tvrdila, že s priateľom spoločne nehospodária, avšak uviedla, že raz nakúpi potraviny priateľ, inokedy matka. Otec má za to, že matka a jej priateľ spoločne hospodária a na príjem matkinho priateľa treba prihliadať. Je pravdou, že otec so svojou manželkou nadobudli nehnuteľný majetok, na nadobudnutie ktorého boli nútení zobrať si úver, ktorý mesačne splácajú. Len samotné zvýšenie príjmu matky by odôvodňovalo zníženie výživného avšak v danom prípade súd neznížil výživné v dostatočnom rozsahu, pretože v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu otca celkom a znížiť výživné až na sumu 70,- eur mesačne. Ďalej otec poznamenal, že úloha kolízneho opatrovníka v tomto konaní bola len formálna, nie je známe, či prešetroval pomery na strane matky a maloletého dieťaťa, na strane otca kolízny opatrovník šetrenie nevykonal, pričom kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky na zvýšenie výživného, ktorý odôvodnil len tým, že od poslednej úpravy uplynulo dosť času bez ďalšieho. Matka svoj návrh na zvýšenie výživného podala účelovo, sama priznala, že takýto návrh by nepodala, ak by otec neuptanil návrh na zníženie výživného.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj matka maloletej prostredníctvom právnej zástupkyne a to proti výrokom o znížení výživného otca a zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh otca na zníženie výživného zamieta, súd zvýši výživné zo sumy 120,- eur na 150,- eur od 17.04.2013 alebo, aby odvolací súd rozsudok podľa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny, pretože súd nedostatočne zistil skutkový stav vec, nevysporiadal sa s predloženými dôkazmi ani tvrdením matky a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd oprel svoje rozhodnutie výlučne takmer o súdnu prax, čo sa javí matke ako účelové. Ak je v súdnej praxi obvyklé, že výživné má predstavovať 25% až 30% príjmu povinného, očakávala na podporu niekoľko rozhodnutí, avšak žiadny takýto rozsudok nebol uvedený ani zo strany otca ani zo strany súdu. Výživné je veľmi špecifickým inštitútom, kde objektivita ustupuje do úzadia práve pre subjektivitu prípadu. Súdnou praxou je, že súdy zohľadňujú predovšetkým záujmy maloletých detí. Zo samotného odôvodnenia vidieť, že sa súd nezaoberal potrebami maloletej, ktorá je na druhom stupni základnej školy, súd sa zaoberal výhradne otcom a jeho novou vyživovacou povinnosťou. Súd vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadal na skutočnosti, že prišlo k výraznej zmene pomerov otca a to k náraste príjmu o 300,- eur mesačne ako aj k zlepšeniu majetkových pomerov a k zvýšeniu celkovej životnej situácie. Otec nadobudol nehnuteľnosť v hodnote 140.000,- eur, čo súd vôbec nezhodnotil. Na druhej strane matka nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Zvýšením príjmu u matky a poskytovaním zvýšeného výživného zo strany matky treba zohľadniť ešte aj podieľanie sa osobnou starostlivosťou. Súd však otcov podstatný nárast príjmu považuje za podstatnú zmenu pomerov avšak do zvýšenia výživného to nepremietol. Priateľ matky nie je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť namiesto otca. Rozhodnutím súd znížil životnú úroveň J. a výrazne zvýšil životnú úroveň otca. Ak by znížil príjem na J. o 20,- eur a rovnako aj na sestru D. v inom konaní č.k. otcovi zostane 40,- eur, navyše sa mu zvýšil príjem o 300,- eur mesačne teda na maloletú S. bude otec prispievať sumou 340,- eur spoločne s jeho manželkou bude predstavovať príjem takmer 680,- eur a o túto sumu sa zvýšila životná úroveň otca na úkor maloletej J.. Hoci otec si našiel svoju novú rodinu, čo matka rešpektuje, neznamená to, že tým mu zanikla vyživovacia povinnosť už k narodeným deťom. Samotná vyživovacia povinnosť na maloletú S. nie je dostatočným dôvodom na zníženie výživného v prípade, že otec nepreukázal ďalšie iné skutočnosti odôvodňujúce jeho zníženie. Otec spláca tri úvery, jeho výšku ako aj hodnotu rodinného domu si určil sám jeho zakúpeným a následnou rekonštrukciou, mohol mať menší dom ako aj nižší úver. Niet dôvodu na to, aby splátky otca mali prednosť pred výživou detí. V tejto súvislosti odvolateľka dala do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Žiline spis. zn. a . Poukázala na rozsudok NS ČSR spis. zn. Cpjf 85/89 pokiaľ ide o potreby maloletej odkázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave spis. zn. a tiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. .

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhuje rozhodnúť v zmysle ňou podaného odvolania a odvolanie otca žiada zamietnuť. S odvolaním otca matka nesúhlasí. Matka tvrdí, že jej miera výživného na maloletú je vyššia ako jeho a pritom sa u otca zvýšila životná úroveň, čo sa neberie do úvahy, nakoľko matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť. Pôvodné výživné bolo určené na základe dohody rodičov závislé od vôli otca. Zníženie výživného na sumu 70,- eur považuje matka za výsmech, pretože suma 70,- eur nekryje ani potreby trojročného dieťaťa.

Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal, k odvolaniam sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie matky a otca bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že obe odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia použili zákonom prípustný odvolací dôvod ( a ), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( v spojení s ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ), tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu matky a otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Predmetom konania na Okresnom súde Skalica pod spis. zn. bol návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zmenu výšky výživného a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia Zákona o rodine i v spojení s ustanovením , dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Zmenou pomerov v zmysle Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Hmotno- právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade došlo najmä na strane otca maloletých k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku doteraz stanoveného výživného. Pri poslednom rozhodovaní o výživnom v roku 2010 maloletá navštevovala ZŠ, pričom v súčasnosti je žiačkou 8. ročník ZŠ. V súvislosti s jej rastom i dospievaním sa tak zvyšujú náklady na ich zaopatrenie spojené so štúdiom. Matka v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola zamestnaná s príjmom 749,57 eur netto, mala vyživovacie povinnosti k ďalším dvom deťom, ktoré trvajú naďalej. V súčasnosti matka pracuje u rovnakého zamestnávateľa s príjmom 1.216,07 eur netto, čo predstavuje nárast o 466 eur. Otec pri predchádzajúcej úprave výživného mal priemerný čistý zárobok predstavoval 1.245,37 eur, v súčasnosti otec dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 1.537,71 eur a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej S. M., nar. XX.XX.XXXX.

Takéto pribudnutie vyživovacej povinnosti k ďalšiemu maloletému dieťaťu je potom nevyhnutné považovať za podstatnú zmenu pomerov. Takáto podstatná zmena pomerov pritom i s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane matky, keď jej príjem sa výrazne zvýšil, odôvodňuje zníženie výživného na súdom prvého stupňa určenú sumu u maloletej J. zo sumy 120,- eur eur mesačne na sumu 100,- eur

mesačne. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a to tak v pozitívnom, ako i v negatívnom slova zmysle. Z toho zákonite vyplýva, že pokiaľ sa životná úroveň rodičov alebo jedného z nich znižuje (napríklad znižovaním príjmu, pribudnutím vyživovacej povinnosti), zákonite bude klesať i životná úroveň ich maloletých detí a rozsah výdavkov na ne bude nevyhnutné racionálne znížiť.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z príjmu povinného. 30% z preukázaného príjmu otca predstavuje 461,31,- eur, čo je potrebné rozdeliť na štyri vyživovacie povinnosti. Podľa súdom prvého stupňa zníženého výživného bolo určené výživné na J. vo výške 100,- eur, na plnoletú T. je určené 180,- eur a D. 150,- eur, na primerané výživné na maloletú S. M. teda zostáva suma vo výške 31,31,- eur. I z tohto hľadiska je zníženie výživného prvostupňovým súdom primerané.

K odvolacím argumentom otca odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd zohľadnil aj príjem priateľa matky, však vykonané dokazovanie nedávalo podklad na to, aby sa znížilo výživné v rozsahu navrhovaného otcom na 70,- eur mesačne.

K odvolacím argumentom matky je potrebné uviesť, že správne prvostupňový súd poukázal na súdnu prax tunajšieho súdu vo veciach výživného podľa ktorej sa rozsah určeného výživného približuje k 25% - 30% príjmu povinnej osoby. Bolo by neúčelným vymenovať nespočetné množstvo konaní, ktoré vychádzajú z uvedenej zaužívanej praxe. Výdavky otca na úvery súvisiace s nadobudnutím a rekonštrukciou nehnuteľnosti neboli odpočítané z príjmu otca, ale súd vychádzal z príjmu otca bez zohľadnenia výdavkov na úver. Súd nepopiera potreby maloletej J., avšak odôvodnené potreby sú limitované možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. V prípade, že v budúcnosti otcovi odpadne vyživovacia povinnosť na plnoleté deti, bude sa môcť zvýšiť výživné na maloletú J..

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z dôvodu vecnej správnosti podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nakoľko v predmetnej veci bolo možné začať konanie aj bez návrhu.

Senát prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.