Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-60-2012.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8P/60/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: K. I., nar. XX.XX.XXXX a U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, deti matky: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX/ XX, T.- Š. a otca: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. U. X, D. o návrhu otca na úpravu styku a maloletými deťmi, o návrhu otca na zmenu zverenia maloletého K. do starostlivosti otca a o návrhu navrhovateľky: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX, Š. na zverenie maloletého K. do náhradnej osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým K. sa zastavuje.
Konanie o návrhu otca na zverenie maloletého K. do jeho osobnej starostlivosti sa zastavuje.
Konanie o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti sa zastavuje.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou U. každú párnu sobotu v čase od 13:00 hod do 15:00 hod v mieste bydliska maloletej, pričom matka je povinná maloletú na stretnutie v mieste jej bydliska pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 05.09.2011 domáhal úpravy styku s maloletým K. a maloletou U. na každý druhý víkend v mesiaci. Okresný súd Pezinok postúpil návrh otca Okresnému súdu Trnava, ktorý uznesením zo dňa 20.03.2012 preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Piešťany.
Otec sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 22.10.2012 domáhal zmeny zverenia maloletého K. tak, aby bol maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti otca a matke bolo určené výživné 50 eur mesačne.
Navrhovateľka, stará matka maloletých detí, sa návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 31.01.2013 domáhala zverenia maloletého K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd vykonal dokazovanie výpoveďou matky a otca, správami Sociálnej poisťovne, rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 23C 183/2002, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4P 46/2008 a k nemu pripojenými spismi, psychologickou správou, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pripojeným spisom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 28Pd 1/2013, pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10P 17/2013, správou kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresnému súdu Trnava sp. zn. 23C/183/02 zo dňa 28.05.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2003, bolo manželstvo rodičov rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli obe maloleté deti zverené matke a otcovi bolo určené výživné. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10P 17/2013 mal súd preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany podal dňa 20.02.2013 podnet na uloženie výchovného opatrenia maloletému K., a to pobyt v zariadení, ktoré plní úlohu odbornej diagnostiky na dobu 6 mesiacov a zároveň podnet na zrušenie dohľadu nad maloletým. Súd uznesením zo dňa 04.04.2013 začal konanie bez návrhu o nariadení výchovného opatrenia k maloletému K.. Rozsudkom č.k. 10P 17/2013 z 27.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2013, bola nad maloletým K. nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre Sološnica a obom rodičom bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima. Maloletý K. bol dňa 21.08.2013 umiestnený do Reedukačného centra v Sološnici.
Výpoveďou otca a dokladmi k menu sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že doposiaľ styk otca s deťmi nebol upravovaný súdnym rozhodnutím. S matkou detí žili spolu asi do veku 8 mesiacov oboch detí. Potom sa rozišli a asi rok až dva na to sa rozviedli. Od vtedy otec vídal deti zriedka. Posledný dlhší kontakt prebehol asi pred tromi rokmi, kedy boli deti u otca na víkend v Pezinku. Následne bol otec dva roky vo výkone trestu a keď ho prepustili, deti dlhší čas nevidel. Otec sa snažil deti navštíviť, ale vyhodil ho priateľ matky a zabránili mu stretnúť deti, preto otec podal návrh na úpravu styku na súd. V máji 2012 otec náhodou deti stretol na ulici, komunikoval s nimi a deti boli v pohode, dali mu na seba aj telefonický kontakt a so synom sa dohodol, že mu bude večer volať, čo sa mu už nepodarilo, nakoľko od vtedy majú deti mobil vypnutý. Otec pripustil, že sa o deti nestaral, avšak bolo to z dôvodu, že mu v tom bolo zabraňovaného zo strany manžela matky, ktorý však bol taktiež vo výkone restu, preto nevidí dôvod, prečo by sa nemohol stretávať s deťmi.
Otec vo výpovedi prostredníctvom dožiadaného súdu dňa 21.6.2013 doplnil, že od marca 2013 už nebýva v ubytovni a býva v dvojizbovom byte s priateľkou a jej synom, pričom byt je vo vlastníctve jeho priateľky B. G.. Otec je dlhodobo nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur. Maloletého K. videl naposledy v lete 2012 a od vtedy s ním nebol v kontakte. Počas pobytu maloletého K. u otca, tento s ním chodil na výlety a maloletý bol v lete u neho vždy cez víkend. Synovi nedovolil fajčiť, ani u neho nefajčil a žiadne výchovné problémy so synom neboli a tento ho rešpektoval, i jeho priateľku. Maloletú U. otec videl naposledy v lete 2012, keď maloletého K. odviedol k matke, avšak dcéra k nemu nechodila. Otec žiadal, aby sa mohol s deťmi stretávať každý druhý víkend od piatku od 16:00 hod do nedele do 18:00 hod a počas prázdnin a sviatkov po dohode s matkou. Otec má vytvorené vhodné podmienky na stretávanie sa s deťmi, aj na to, aby u neho prespali. Otec so zverením maloletého K. do starostlivosti starej matky nesúhlasil.
Výpoveďou matky a dokladmi k nej sa vzťahujúcimi mal súd preukázané, že so súčasným manželom zabezpečujú starostlivosť o deti, pričom otec sa o deti nezaujímal a preto nevidí dôvod, prečo by sa mali deti s otcom stretávať. Deti nemajú k otcovi žiadny vzťah. Maloletý K. bol naposledy na stretnutí s otcom v septembri alebo v októbri 2012, pričom u otca bol asi 3-4 víkendy, ale matka zistila, že tam chodil preto, že mu otec dovolil fajčiť, pričom otca za toto kritizovala aj jeho družka, ktorá to maloletému zakazovala. Následne už maloletý k otcovi chodiť nechcel. Maloletá U. sa s otcom stretávala len keď si otec prišiel pre maloletého K., avšak na stretnutia s otcom ísť nechcela. Teraz ani jedno z detí nemá záujem sa s otcom stretávať. Je pravdou, že ohľadom maloletého K. pretrvávajú výchovné problémy, preto sa aj stará matka rozhodla podať návrh na zverenie maloletého K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Maloletý
starú matku rešpektuje a ona býva len o dva domy ďalej, takže s ním má matka pravidelný kontakt. Do školy maloletý chodí, avšak stále vyrušoval, pričom matku nerešpektoval a keď mu vytýkala jeho správanie, stalo sa, že trieskal päsťou do dverí. Asi od novembra 2012 chodí maloletý k psychiatričke G.. D. do Trnavy. Dostal lieky a jeho správanie je miernejšie.
Z psychologickej správy G.. K. C. vyplýva, že z rozhovoru s maloletou U. vyplynulo, že má vybudovanú vzťahovú väzbu k matke a jej terajšiemu manželovi, ktorého považuje za otca. Kontakt s biologickým otcom odmieta, pretože nemá k nemu vzťah a nie je na neho zvyknutá i napriek tomu, že absolvovala v jeho domácnosti návštevy. Maloletý K. deklaroval vzťahovú väzbu k matke a otčimovi. Kontakty s biologickým otcom, na ktoré sa pamätá hodnotil kladne a rovnako pozitívne hodnotil aj správanie otca k nemu. K otázke stretávania sa s otcom zaujal ambivalentný postoj s tým, že ak by si mohol vybrať, chcel by u neho tráviť týždeň cez prázdniny. Otec sa na psychologické konzultácie nedostavil.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok vyplýva, že otec koncom roku 2012 nebýval s priateľkou pani G., býval v nocľahárni a od januára 2013 si chcel hľadať nájom.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že konanie o návrhu otca na úpravu styku s maloletým K., o návrhu otca na zverenie maloletého K. do jeho osobnej starostlivosti a o návrhu navrhovateľky na zverenie maloletého K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti je potrebné zastaviť, pre prekážku už právoplatne rozhodnutej veci, nakoľko v konaní Okresného súdu Piešťany začatého bez návrhu dňa 4.4.2013 o uloženie výchovného opatrenia maloletému K. bolo rozsudkom č.k. 10P 17/2013 zo dňa 27.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2013, rozhodnuté o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým K. v Reedukačnom centre Sološnica, kde bol maloletý umiestnený dňa 21.08.2013. Vzhľadom k tomu, že maloletý sa od 21.8.2013 nachádza v ústavnej starostlivosti na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu, nie je možné v súčasnosti rozhodovať o jeho zverení otcovi do osobnej starostlivosti, či starej matke do náhradnej osobnej starostlivosti, a rovnako nie je možné upravovať styk otca s maloletým, nakoľko v rámci ústavnej starostlivosti sa maloletý K. i rodičia musia podriadiť režimu príslušného zariadenia aj v rámci možnosti stretávať sa s maloletým K.. Až v rozhodnutí o zrušení ústavnej starostlivosti bude súd posudzovať otázku, komu bude maloletý K. zverený do osobnej starostlivosti po ukončení ústavnej starostlivosti.
Vo vzťahu k návrhu otca na úpravu styku s maloletou U. mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že je potrebné upraviť styk otca s maloletou, nakoľko doposiaľ nebol styk upravený a rodičia sa nevedia na stretávaní dohodnúť. Matka nepovažuje za potrebné upravovať styk otca s maloletou, nakoľko otec sa o deti nestaral, rodičia žili spolu po narodení detí len krátky čas, následne sa rozviedli a v súčasnosti je matka znovu vydatá a s manželom sa o deti spoločne starajú. Otec žiadal upraviť aj styk s maloletou U., hoci sa s ňou po rozvode s matkou stretával len sporadicky. Posledné roky mal otec styk s maloletou U. len, keď priviezol maloletého K. k matke, teda v mieste bydliska maloletej a len krátky čas. Vzťah
otca k maloletej tak nebol dlhodobo udržiavaný. Z vyjadrenia maloletej u psychologičky vyplýva že, má vybudovanú vzťahovú väzbu k matke a jej terajšiemu manželovi, ktorého považuje za otca. Kontakt s biologickým otcom odmieta, pretože nemá k nemu vzťah a nie je na neho zvyknutá i napriek tomu, že absolvovala v jeho domácnosti návštevy. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd upravil styk otca s maloletou U. na každú párnu sobotu v rozsahu 2 hodín v mieste bydliska maloletej. Skutočnosť, že matka nepovažuje za potrebné, aby sa maloletá U. stretávala s otcom, nie je dôvodom neupraviť styk otca s maloletou, nakoľko i otec má právo podieľať sa na výchove maloletej. I napriek výhradám matky, že sa otec doposiaľ o deti nezaujímal, má dieťa právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného kontaktu s otcom. S ohľadom na vek maloletej i skutočnosť, že maloletá sama odmieta kontakt s otcom, súd neupravil styk otca s maloletou v mieste bydliska otca, nakoľko maloletú vo veku takmer 14 rokov nemožno nútiť, aby išla s otcom do miesta jeho bydliska, ktoré doposiaľ navštívila len sporadicky. Taktiež musel súd prihliadnuť na to, že citové väzby maloletej k otcovi sú narušené a preto upravil styk otca s maloletou v mieste bydliska maloletej, kde sa maloletá bude cítiť v prirodzenejšom prostredí pre možnosť budovania vzťahu s otcom. Prostredie bydliska maloletej pre stretávanie sa s otcom sa javí vhodnejšie i s ohľadom na skutočnosť, že maloletá odmieta kontakt s otcom a otec nemá stabilné bytové podmienky, nakoľko v roku 2012 žil s priateľkou, následne býval v nocľahárni a potom sa znovu vrátil k priateľke, čo nezaručuje stabilitu prostredia, kde by sa mal styk s maloletou uskutočňovať. Vo vzťahu k doterajším sporadickým kontaktom oca s maloletou súd považuje za dostatočné upraviť styk otca s maloletou v rozsahu 2 hodín každé dva týždne, čo by malo vytvoriť možnosť obnovenia narušených vzťahov medzi otcom a maloletou. Až v prípade nadviazania bližších vzťahov medzi otcom a maloletou možno uvažovať o rozšírení styku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, štvormo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.