Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/75/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: Q. X. - Q.-T., K. XXX, S.: XX XXX XXX, zastúpeného J.. S. J., advokátom, L. XX, Q., proti odporcovi: L. T., Seňa XXX, S.: XX XXX XXX, zastúpeného J.. B. R., advokátom, R. 1, Q., o zaplatenie XX XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice - N. takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a v zrušenom rozsahu vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti istiny v sume X.XXX,XX eur a v časti istiny v sume X.XXX,XX eur zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške XX,X % ročne zo sumy X.XXX,XX od XX.XX.XXXX do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil právo na zaplatenie XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,XX Sk) z toho dôvodu, že odporca mu túto sumu dlhuje za nezaplatenú cenu diela - zastrešenie objektu D. T. podľa zmluvy o dielo č. XX/XXXX. Cenu navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. XXXXXXXX na sumu XX.XXX,XX eur (XXX.XXX,XX Sk) a faktúrou č. XXXXXXXX na sumu X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk). Odporca v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ neukončil dielo a neodovzdal dielo. Odporca u navrhovateľa reklamoval vady a škody spôsobené jeho pracovníkmi pri vykonávaní diela. Odporca uviedol, že mu zostáva za dielo zaplatiť sumu X.XXX,XX eur (XXX.XXX,XX Sk), avšak po odpočte škôd a nepodarkov a uplatnenej XX% a XX% sankcie za nekvalitu po dobe záruky, navrhol započítať svoju pohľadávku voči uplatnenej pohľadávke navrhovateľa a to vo výške XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) za práce, ktoré na diele vykonal dodávateľ R. Q. súvisiace s opravou strechy a v sume X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) za úhradu prác, ktoré na diele vykonal D. Z. za maliarske a natieračské práce po odstránení vád diela.

Navrhovateľ dňa XX.XX.XXXX zobral návrh späť v časti istiny X.XXX,XX eur (XX.XXX,XX Sk) z toho dôvodu, že odporca túto sumu uhradil v auguste XXXX. Dňa X.X.XXXX a X.X.XXXX navrhovateľ zobral späť návrh v ďalšej časti o istine X.XXX,XX eur z faktúry č. XXXXXXXX, pretože odporca túto sumu navrhovateľovi uhradil XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa preto podľa konanie o zaplatenie X.XXX,XX eur a X.XXX,XX eur zastavil, pretože odporca s týmto čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ a odporca uzatvorili zmluvu č. X/XXXX o dodávke stavebnomontážnych prác na objekte D. T.. Rozsah prác bol dohodnutý podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu, ktorý tvoril súčasť tejto zmluvy. Cena prác bola dohodnutá vo výške XX.XXX,XX eur s DPH (XXX.XXX,XX Sk). Účastníci konania dohodli, že odporca poskytne navrhovateľovi zálohu XXX.XXX,XX Sk pred zahájením prác a XXX.XXX,XX Sk v čase XX% rozpracovanosti diela a zostatok ceny do X dní po ukončení a prevzatí prác na základe vystavenej faktúry. Ďalej bolo dohodnuté, že prípadné naviac práce je možné realizovať po vzájomnej dohode písomným dodatkom k zmluve. Dňa X.XX.XXXX zaslal navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXX a dňa X.XX.XXXX faktúru č. XXXXXXXX. Odporca túto faktúru prevzal s poznámkou, že na faktúre č. XXXXXXXX nesúhlasí s cenou. Odporca uhradil dňa XX.X.XXXX navrhovateľovi za iné faktúry sumy X.XXX,XX eur, X.XXX,XX eur, spolu XX.XXX,XX eur, čo odporca nenamietal. Neuhradené z celkovej dohodnutej ceny diela XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur) zostalo XXX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur). Ďalej súd prvého stupňa zistil, že v stavebnom denníku bol dňa XX.X.XXXX vykonaný zápis, že dodávateľ - navrhovateľ upozorňuje odberateľa - odporcu, že výmera predmetnej strechy po premeraní je rozdielna oproti ním dodanému údaju, ktorý je v ponukovej cene. Skutočná výmera strechy po premeraní je XXXX m2.

Súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie a zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného súdnym znalcom S.. J. Z. zistil, že v rozpočte, ktorý bol súčasťou zmluvy o dielo a na základe ktorého bola určená cena diela, je uvedená plocha strechy XXX mX a podľa výpočtov po premeraní súdnym znalcom bolo zistené, že skutočná plocha strechy je X XXX,XX m2. V. predložil súdu prvého stupňa náčrt strechy s uvedením rozmerov strechy, z ktorého vychádzal pri určení plochy strechy a následnej ceny diela. Z výpovede svedka J. na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že on bol dodávateľom stavebnej časti predmetného diela - D. T., že on dal navrhovateľovi podklady o rozmeroch strechy pre výpočet cenovej ponuky. K namietaným vadám predmetného diela - zatekaniu strechy, súd prvého stupňa zistil z výpovede svedka S.. Y. A., že strecha zatekala na dvoch až troch miestach, bolo vidieť stopy vody na omietkach kadiaľ voda pretekala, skúškou z hadice sa našli tri vadné body, následne boli chyby krytiny odstránené. Zo znaleckého posudku vypracovaného S.. R. H., ktorý predložil navrhovateľ, súd prvého stupňa zistil, že odporca vady strechy reklamoval celkom päť krát. Po poslednej piatej reklamácii sa navrhovateľ dostavil na strechu a konštatoval, že nezistil žiadne zatekanie. Znalec uviedol, že z toho dôvodu, že nie je vyhotovená poistná hydroizolačná vrstva, môže voda prenikať zo strechy aj do interiéru. Ďalej uviedol, že na plechoch strechy vidno deformácie v dôsledku chôdze po streche a v dôsledku pomerne ťažkých prvkov, ktorým mohli byť zaťažované okrajové časti strešnej krytiny vlastnou hmotnosťou montážnikov. Odporca na preukázanie vznesenej námietky započítania proti uplatnenej pohľadávke navrhovateľa v tomto konaní predložil súdu faktúry, ktorými mu R. Kacír vyfakturoval XX.XXX,XX Sk (XXX,XX eur) dňa X.X.XXXX za opravu strechy na budove a faktúru č. XX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vystavenú na sumu XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur), ktorou mu D. Z. vyfakturoval za maliarske a natieračské práce na budove, vrátane dodávky materiálu a ďalšiu faktúru na X.XXX,XX Sk (XXX,XX eur) vystavenú dňa XX.X.XXXX R. Q. za výrobu a montáž dilatačných líšt. Odporca celkovo navrhol započítať oproti pohľadávke navrhovateľa svoju pohľadávku, titulom vynaložených nákladov na opravu vád strechy v celkovej sume XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur). Navrhovateľ túto započítaciu námietku odporcu neuznal.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil tak, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o dielo podľa / - 3/ . Ohľadom spornej výšky ceny diela súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovení / - 6/ . Dospel k záveru, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní je dôvodný len v časti. Uviedol, že podstatnou náležitosťou pre platnosť zmluvy o dielo je dohoda o predmete zmluvy a cene diela. Súd mal v konaní za preukázané z písomnej zmluvy o dielo, že účastníci konania si písomne platne dohodli predmet svojich záväzkov v bode II zmluvy a to podľa spracovaného a odsúhlaseného rozpočtu. Cena za dielo bola dohodnutá v bode III zmluvy vo výške XXX.XXXXX Sk s DPH (XX.XXX,XX eur). Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že navrhovateľ mal vykonať práce na diele za túto pevne dohodnutú cenu. To, že navrhovateľ vykonal pre odporcu niektoré práce vo väčšom rozsahu ako boli uvedené v rozpočte, alebo vykonal práce, ktoré v rozpočte neboli (práce naviac) nemá vplyv na výšku dohodnutej ceny za dielo, keďže v zmluve nie je uvedené, že sa nezaručuje úplnosť rozpočtu, na základe ktorého sa určila cena za dielo podľa . Zo zmluvy ani nevyplýva, že cena bola určená na základe rozpočtu,

ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný podľa kedy by sa navrhovateľ mohol domáhať primeraného zvýšenia ceny. V bode V/5 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že k navýšenie ceny za dielo môže dôjsť len v prípade vzájomnej písomnej dohody o prácach naviac. Keďže navrhovateľ v konaní nepredložil súdu dôkaz o tom, že došlo k písomnej dohode o vykonaní prác naviac, preto súd prvého stupňa ani nezisťoval presný rozsah vykonaných prác naviac. Preto zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie znaleckého dokazovania na preukázanie rozsahu prác naviac. Na tomto závere súdu prvého stupňa nič nemení ani skutočnosť, že ceny niektorých naviac prác, resp. prác vykonaných vo väčšom rozsahu, odporca navrhovateľovi uhradil, pretože úhrada ceny za vykonané naviac práce neznamená, že došlo k písomnej dohode o prácach naviac ako to predpokladá uzatvorená zmluva o dielo. Súd prvého stupňa neuznal za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že v čase uzatvorenia zmluvy nebola ešte postavená prístavba k servisu, na ktorej navrhovateľ realizoval výstavbu strechy a že mu nebol predložený celkový projekt stavby, pretože navrhovateľ v prípade pravdivosti tohto jeho tvrdenia má postupovať tak, aby sa s odporcom písomne dohodol na vykonaní ďalších prác a na cene za ich vykonanie. Taktiež súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že rozmery strechy boli iné ako mu dal podklady odporca, pretože porovnaním rozmerov stavby, ktoré mal navrhovateľ a rozmerov stavby zistených zo znaleckého posudku (príloha č. 5 znaleckého posudku) súd prvého stupňa zistil, že tieto rozmery sú totožné. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal k dispozícii pri vypracovaní rozpočtu, ktorý bol podkladom pre dohodu o cene diela, správne údaje o rozmeroch strechy a bolo teda jeho chybou, že si vypočítal potrebu zastrešenia menšiu aká bola v skutočnosti.

Súd prvého stupňa k započítacej námietke zo strany odporcu ohľadom náhrady spôsobenej škody na diele zo strany navrhovateľa postupoval podľa ustanovení o náhrade škody. Zo znaleckého posudku S.. H. a fotografií v tomto znaleckom posudku vyplynulo, že v dôsledku zatekania strechy na predmetnom diele došlo k zatečeniu interiéru, poškodeniu omietok stavby a preto súd uznal za oprávnený nárok odporcu na náhradu škody týmto zatečením spôsobené na stavbe a to v rozsahu XX.XXX,XX Sk (X.XXX,XX eur) za vykonané maliarske a natieračské práce. Ďalšiu započítaciu námietku odporcu na náhradu škody za vynaložené finančné prostriedky na opravu strechy, ktorú pre odporcu vykonal R. Q. súd nepovažoval za dôvodnú a túto započítaciu námietku na zaplatenie XXX,XX eur a XXX,XX eur neuznal, pretože v konaní nebolo preukázané, že vady strechy spôsobil len navrhovateľ, keďže zo znaleckého posudku aj z výpovede svedkov vyplynulo, že po streche chodili rôzni ľudia a nielen pracovníci navrhovateľa, pretože po uložení strešnej krytiny sa na streche montovali svetlíky a robili omietky.

Súd prvého stupňa preto vyhovel návrhu v rozsahu X.XXX,XX eur, pretože zo zmluvne dohodnutej ceny diela XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur) odporca uhradil navrhovateľovi celkovo XX.XXX,XX eur, z čoho zastalo neuhradených X.XXX,XX eur. Oproti tejto dôvodne uplatnenej pohľadávke navrhovateľa súd započítal dôvodne uplatnenú započítaciu námietku odporcu na náhradu škody vo výške X.XXX,XX eur a na zaplatenie rozdielu X.XXX,XX eur súd prvého stupňa zaviazal odporcu. V prevyšujúcej časti uplatnený nárok navrhovateľa zamietol.

O uplatnených úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa a dospel k záveru, že odporca sa dostal do omeškania s uhradením ceny diela potom ako prevzal faktúru na úhradu ceny diela X.XX.XXXX a teda sa dostal do omeškania po siedmych dňoch od jej prevzatia, od XX.XX.XXXX, preto súd prvého stupňa od tohto dátumu priznal navrhovateľovi úroky z omeškania. Ich výšku určil podľa zákona ako o XX% vyššiu úrokovú sadzbu V. banky T., uplatňovanú pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroku v ktorom došlo k omeškaniu. B. v čase omeškania bola úroková sadzba X,X %, preto priznal úrok z omeškania XX,X % a v prevyšujúcej časti nárok na úrok z omeškania zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa vyslovil, že podľa , rozhodne o trovách konania samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to proti výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vyvodil nesprávny právny záver, ak nevyhovel návrhu v celom rozsahu a ak nezaviazal odporcu k zaplateniu ceny diela za zmluvne dohodnuté práce a naviac vykonané práce, napriek tomu, že tieto naviac vykonané práce boli riadne zdokumentované v stavebnom denníku. Odporca sa tak neuhradením ceny vykonaných prác pre navrhovateľa, bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Súd prvého stupňa napriek prvotnej akceptácii návrhu navrhovateľa na doplnenie znaleckého posudku S.. Z. vo vzťahu k cene stavebných prác, ktorú vzniesol navrhovateľ, neskôr doplnenie tohto dokazovania nevykonal, pretože to údajne nepovažoval za potrebné. Tento rozpor súd prvého stupňa v rozsudku nijakým spôsobom neodôvodnil. Súd prvého stupňa vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, ktorú konštatoval znalec ustanovený súdom S.. Z. o tom, že rozsah naviac vykonaných prác navrhovateľom na tejto stavbe bol o XXX,XXX m2 naviac oproti rozpočtu. Tento rozdiel v rozsahu vykonaných prác z reálne väčšej plochy strechy a tým súvisiacich klampiarskych prác vykonaných navrhovateľom na zväčšenej ploche strechy oproti zmluve o dielo. V čase uzatvorenia zmluvy o dielo nebola ešte postavená prístavba k servisu a navrhovateľovi nebol predložený celkový projekt stavby, tak ako stavba bola ukončená. Preto v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo rozsah prác nebol presne vymedzený a tento sa rozširoval po realizácii dostavby servisu bez projektovej dokumentácie. Aj znalec S.. R. H. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že na posudzovanú strechu nebol vypracovaný realizačný projekt. Stavebný denník na predmetnej stavbe bol riadne spísaný a stavebný dozor odporcu odkontroloval a odsúhlasil rozsah navrhovateľom vykonaných prác, čo do množstva. Naviac odporca cenu za vykonané práce naviac navrhovateľovi aj čiastočne uhradil na základe vzájomnej ústnej dohody tak, ako tieto naviac práce boli zdokumentované v stavebnom denníku. Odporca prevzal všetky faktúry, ktoré vystavil navrhovateľ, voči rozsahu prác nič nenamietal, len na faktúru dopísal, že nesúhlasí s cenou. Nenamietal teda rozsah prác. Navyše odporca túto faktúru č. XXXXXXXX na sumu XXX.XXX,XX Sk zaviedol do svojho účtovníctva, odpočítal si DPH a faktúru čiastočne uhradil.

Ďalej navrhovateľ v odvolaní k započítacej námietke odporcu uviedol, že nesúhlasí s akceptovaním tejto započítacej námietky zo strany súdu, ak súd uznal vadu a údajnú škodu, ktorá mala vzniknúť odporcovi vinou navrhovateľa a nekvalitného vykonania oplechovania strechy. Uviedol, že k vadám na omietkach došlo z toho dôvodu, že omietky boli urobené až potom ako bolo vykonané oplechovanie strechy, pretože omietka mala prekrývať oplechovanú časť strechy, ktorá sa napája na stenu. Tento technický problém popísal aj znalec S.. R. H. vo svojom znaleckom posudku, keď uviedol, že išlo o nesprávny postup zo strany investora pri realizácii murárskych prác, nakoľko tieto mali byť vykonané až po zrealizovaní klampiarskych prác. Preto záver súdu prvého stupňa, ktorým akceptoval započítaciu námietku za maliarske a natieračské práce považuje navrhovateľ za nesprávny a odôvodnenie rozhodnutia za nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o reklamované vady diela, navrhovateľ uviedol, že sa vždy k odporcovi správal korektne a zakaždým keď mu odporca nahlásil zatekanie strechy, vady opravil, aj keď neboli zavinené navrhovateľom ale inými firmami, ktoré pracovali na streche. Navrhovateľ disponuje zápismi, že zatekanie strechy odstránil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že vykonal pre odporcu práce v oveľa väčšom rozsahu, než boli dohodnuté v ponuke a v zmluve o dielo a tieto naviac práce riadne uviedol v stavebnom denníku a v súpise vykonaných prác, tieto práce boli odsúhlasené stavebným dozorom odporcu, ktorý to potvrdil svojím podpisom. Zdôraznil, že v ponuke odporcu na realizáciu diela, ktorú adresoval navrhovateľovi mala byť v prílohe ponuky doložená projektová dokumentácia, ktorá však nebola nikdy zo strany odporcu doložená, ani navrhovateľovi ani súdu. Toto je potvrdením tvrdenia navrhovateľa, že pri uzatváraní zmluvy o diele nepoznal skutočný rozsah prác na streche. Naviac, sa dodatočne po začatí prác podľa predmetnej zmluvy o diele realizovala dodatočná prístavba k budove, na ktorej navrhovateľ taktiež vykonával práce. Súd prvého stupňa sa s týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal a jeho názor, prečo neuznal naviac vykonané práce, je nepreskúmateľný. Nepriznanie ceny za naviac vykonané práce sa prieči dobrým mravom v obchodno-právnych vzťahoch a nie je prípustné, aby objednávateľ diela parazitoval na zhotoviteľovi a vopred kalkuloval s tým, že ho dobehne v obchodnoprávnom vzťahu a neoprávnene sa na jeho úkor obohatí. Súd prvého stupňa preto mal posudzovať naviac vykonané práce ako bezdôvodné obohatenie na strane odporcu, jeho výšku mal dať určiť znalcovi, tak ako to navrhol a odporcovi uložil vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie za tieto naviac vykonané práce. Ďalej navrhovateľ poukázal na procesné pochybenie súdu, ak pojednávanie vykonané dňa XX.XX. XXXX odročil za účelom vyhlásenia rozhodnutia na XX.XX.XXXX, toto pojednávanie však zrušil a následne nariadil pojednávanie na deň XX.X.XXXX, kde vyhlásil napadnutý rozsudok, hoci ten deň mal byť rozsudok aj vyhotovený a

doručený účastníkom konania. No rozsudok súd prvého stupňa doručil navrhovateľovi až XX.X.XXXX. K priznanému úroku z omeškania navrhovateľ uviedol, že je nevykonateľný aj rozsudok v druhom výroku o úrokoch z omeškania, keď súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy X.XXX,XX eur od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, avšak neuviedol v akej výške má byť tento úrok zaplatený. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ ako zhotoviteľ diela bol podľa v rámci zmluvy o dielo povinný vykonať dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo a mal pri tom postupovať samostatne. Pri vykonávaní diela nie je navrhovateľ ako zhotoviteľ diela viazaný pokynmi objednávateľa pokiaľ neboli vyslovene dohodnuté a nebezpečenstvo nesprávne zvoleného postupu vykonania diela znáša zhotoviteľ diela, ako aj nebezpečenstvo za veci prevzaté od objednávateľa za účelom ich spracovania pri vykonaní diela. Preto odporca je toho názoru, že navrhovateľ bol povinný upozorniť odporcu na nevhodnosť veci alebo pokynov, ako odborník za predmetnú oblasť a ak tak nekonal, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí. Stavebný denník neobsahuje takéto upozornenia ani ústne ich odporca od navrhovateľa nedostal, ani sprostredkovane od stavebného dozoru. Odporca potvrdil, že navrhovateľ zápisom v stavebnom denníku dňa XX.X.XXXX upozornil odporcu, že výmera strechy po premeraní je rozdielna a skutočná výmera je XXXX m2, k tomu však navrhovateľ nedoložil spôsob výpočtu ani dôvod, preto zmluvný rozpočet má inú výmeru plochy strechy. Taktiež týmto záznamom neuviedol a nežiadal zmenu rozpočtu a teda ani ceny diela dohodnutej podľa zmluvy. Len navrhovateľ ako odborník mal a mohol spracovať dodatok k zmluve s cenou prác a takto ho mal predložiť odporcovi, ktorý je laik a nevie spracovať dodatok k zmluve. Odporca nevie špecifikovať práce, výkon, resp. materiál a výšku ceny. Toto vie iba navrhovateľ a preto nemôže posúvať zodpovednosť v tomto smere na odporcu. Je nesporné, že cena diela bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,XX Sk. Navrhovateľ však požaduje úhradu XXX.XXX,XX Sk, čo je navýšenie o XXX.XXX,XX Sk, teda viac ako o XX %. Pre odporcu je rozpočet a cena z neho vyplývajúca záväzná a preto neuznáva cenu dohodnutej a stanovenej ceny za vykonané dielo jednostranne zo strany navrhovateľa. Odporca má za to, že navrhovateľ zámerne „podhodnotil“ cenu zhotoveného diela, aby získal zákazku. Poukázal na to, že podľa čl. V/5 zmluvy o dielo prípadné práce naviac bolo možné realizovať po vzájomnej dohode písomným dodatkom k zmluve, čo však navrhovateľ v konaní nepreukázal, pretože takýto dodatok nebol spísaný. Ďalej odporca poukázal na znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný súdnym znalcom S.. Z., podľa ktorého navrhovateľ ako spracovateľ rozpočtu prečísloval cenníkové položky a navýšil jednotkové ceny oproti cenníku a podľa vyjadrenia znalca sú pomerne vysoké, čím si navrhovateľ takto zabezpečil cenové zvýhodnenie. Odporca takéto navýšenie jednotkových cien nenamietal z toho dôvodu, že sa dohodol s navrhovateľom na celkovej pevnej cene za dielo a preto jednotlivé položky sú pre neho irelevantné. K znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovanému súdnym znalcom S.. H. odporca uviedol, že napriek tomu znalec tento znalecký posudok podal na základe objednávky navrhovateľa, nešlo o znalca ustanoveného súdom. Tento znalec poukazuje na nedostatky pri realizácii stavby zo strany navrhovateľa a poukazuje na vady diela. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého by bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Z obsahu odvolania vyplýva, že navrhovateľ namieta to, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy nevyhodnotil v súlade s ustanovením . Znamená to, že odôvodňuje to odvolacím dôvodom uvedeným v , podľa ktorého súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nezobral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa prejednávanej veci a tieto nesprávne vyhodnotil a preto vo veci nesprávne rozhodol.

Odvolací súd považuje za dôvodné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak návrh v prevyšujúcom rozsahu zamietol.

Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom, nezodpovedá ustanoveniu , pretože súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo ani v priebehu konania, alebo ak prvostupňový súd neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo inak, alebo že je v hodnotení dôkazov logický rozpor.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd pri prejednávaní veci a pri rozhodovaní musí nielen rešpektovať právo, ale výklad a aplikácia práva musia smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované, bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušným právnym predpisom. V materiálnom právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel chovania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumne usporiadať vzťahy medzi členmi spoločnosti - účastníkmi konania. Také riešenie sporov, ktoré sa prieči požiadavke rozumného usporiadania vzťahov je neprijateľné. Súdom jednoznačne prináleží, aby sa zaoberali otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky. V prípade, že by aplikácia zákona viedla k takýmto dôsledkom, súd je povinný ju odmietnuť a má zvoliť taký výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a bude racionálny a spravodlivý.

Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci súd prvého stupňa iba mechanicky aplikoval ustanovenia - v ustanovení - o zmluve o dielo a v rozpore so zásadou spravodlivosti nepriznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie prác naviac, aj keď zistil, že tieto práce vykonané boli.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca odmieta zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu za vykonané práce na predmetnom diele „zastrešenie D. Seňa“, tvrdiac, že navrhovateľ má nárok iba na zaplatenie ceny dohodnutej v zmluve o dielo vo výške XXX.XXX,XX Sk (XX.XXX,XX eur). Odvolací súd zistil, že z výpovede svedka J. na pojednávaní dňa X.X.XXXX vyplynulo, že svedok bol dodávateľom stavebnej časti predmetného autoservisu, on dal navrhovateľovi rozmery strechy, na základe ktorých navrhovateľ spracoval pre odporcu cenovú ponuku diela vo výške XXX.XXX,XX Sk. Svedok R. X., ktorý bol stavebným dozorom na predmetnej stavbe uviedol, že vznikli problémy v mX strechy. Uviedol, že sám strechu premeral a následne sám upravoval rozpočet po tom, čo strecha už bola urobená. Aj z výpovede samotného odporcu na pojednávaní dňa X.XX.XXXX vyplynulo, že „keď nastal problém s tým, že bolo treba urobiť viac mX strechy ako sa pôvodne predpokladalo, ja som s tým súhlasil, ale chcel som, aby bola vypracovaná nová kalkulácia a to mojím stavebným dozorom“. Toto tvrdenie odporcu potvrdil aj svedok R. X. - stavebný dozor odporcu. Ďalej odporca uviedol, že mal na stavbu vypracovaný projekt, avšak zmena v mX strechy sa v projektovej dokumentácii nezaznamenala, avšak odporca ďalej uviedol: „bolo to medzi mnou, navrhovateľom a pánom J., o týchto zmenách sme vedeli, v projektovej dokumentácii však urobené neboli“, ďalej odporca uviedol: „bol som ochotný zohľadniť skutočné m2, keďže sa ukázalo, že plocha strechy je väčšia, ale bolo treba vykonať novú kalkuláciu mojím stavebným dozorom, s čím navrhovateľ nesúhlasil“.

Z uvedených tvrdení samotného odporcu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ pre odporcu vykonal dielo - zastrešenie D. T. vo väčšom rozsahu ako bolo pôvodne kalkulované v zmluve o dielo v dohodnutej cene diela XXX.XXX,XX Sk. Všetci účastníci potvrdili, že navrhovateľ uskutočnil dielo vo väčšom rozsahu. Súd prvého stupňa však toto vôbec neposudzoval, vychádzal iba z dohodnutej ceny diela XXX.XXX,XX Sk, pretože medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode o vykonaní týchto prác naviac.

Odvolací súd takýto záver súdu prvého stupňa nepovažuje za správny, pretože navrhovateľ pre odporcu nevykonal žiadne práce naviac, ak previedol dielo „zastrešenie D. T.“. To, že účastníci konania pri uzatváraní zmluvy o dielo vychádzali z nesprávnych rozmerov strechy ako bola v skutočnosti a z týchto menších rozmerov strechy určili cenu diela, neznamená, že toto má viesť k tomu, aby odporca nebol povinný zaplatiť navrhovateľovi za skutočne vykonané práce na diele. T. J. potvrdil, že navrhovateľovi sám dal rozmery strechy. Odporca v konaní tvrdil, že na predmetné dielo bola vypracovaná projektová dokumentácia, avšak obidvaja súdni znalci, ktorí vo veci vypracovávali znalecké posudky uviedli, že im nebol predložený realizačný projekt. Aj sám navrhovateľ na pojednávaní XX.X.XXXX uviedol, že bola vypracovaná iba projektová dokumentácia k vydaniu stavebného povolenia na stavbu autoservisu, avšak následne bola vykonaná zmena strechy bez zmeny v projektovej dokumentácii a nebol vypracovaný ani realizačný projekt.

Ďalej odvolací súd zistil zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom S.. Z., že v znaleckom posudku znalec konštatoval, že plocha strechy je o XX,XX % väčšia ako je uvedená v rozpočte, plocha strechy podľa zamerania samotným znalcom je X.XXX,XX m2. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že znalcovi odporca nepredložil projektovú dokumentáciu, iba rozpočet, z ktorého znalec vychádzal pri porovnávaní rozmerov strechy, predpokladaných v rozpočte a skutočných rozmerov strechy podľa zamerania súdnym znalcom.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa uznesením č.k. XXCb/X/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX uložil súdnemu znalcovi S.. J. Z. zamerať dokazovanie na zistenie výmery strechy, ktorou bol zastrešený objekt D. T., zistenie rozsahu naviac vykonaných prác navrhovateľom na tejto stavbe, zistenie hodnoty naviac vykonaných prác a špecifikáciu naviac vykonaných prác. Súdny znalec podľa týchto pokynov súdu prvého stupňa vypracoval znalecký posudok, zistil rozsah naviac prác o XXX,XXX mX a hodnotu naviac vykonaných prác v rozsahu XXX.XXX,XX Sk. Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní o zaplatení ceny za tieto vykonané práce, vôbec nevychádzal z týchto záverov znaleckého posudku ani z výpovedí účastníkov konania a svedkov, vychádzal iba z jediného dôkazu a to je zmluva o dielo, v ktorej bola dohodnutá cena diela, aj keď sa ukázalo v priebehu konania, že cena diela uvedená v zmluve nebola určená podľa projektovej dokumentácie, ale bola navrhnutá samotným navrhovateľom, ktorému pre výpočet z tejto ceny dal podklady - menšie rozmery strechy, aké boli v skutočnosti, pán J.. Sporné zostalo, či tieto rozmery strechy v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dielo, (ktorá neobsahuje žiaden dátum, kedy bola uzatvorená), či v tom čase už predmetné dielo -D. T. bol postavený a či sa dali reálne zamerať rozmery tejto strechy, keďže navrhovateľ v konaní tvrdil, že v čase vypracovania predmetnej zmluvy o dielo ešte stavba autoservisu nebola prevedená. Ani tieto rozpory súd prvého stupňa v konaní neposudzoval a nepreukazoval. Takýto postup súdu prvého stupňa nie je v súlade s ustanovením o hodnotení dôkazov, je rozporuplný a súd pri rozhodovaní vôbec nezobral do úvahy závery nariadeného znaleckého dokazovania, ani výpovede samotných účastníkov konania, svedkov a nepriznal navrhovateľovi právo na zaplatenie uplatnenej peňažnej pohľadávky za vykonanie týchto prác na diele. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ tieto práce v rozsahu zastrešenia celej stavby D. T. vykonal.

Odvolací súd preto považuje za dôvodné tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že nepriznanie ceny za vykonané práce sa prieči dobrým mravom v obchodnoprávnych vzťahoch. Taktiež odvolací súd považoval za dôvodné tvrdenie navrhovateľa, že súd prvého stupňa mal zamerať dokazovanie na to, či v čase zamerania strechy bola postavená iba hrubá stavba a či odporca poskytol navrhovateľovi nesprávne rozmery strechy podľa rozmerov hrubej stavby a nie podľa rozmerov dokončenej stavby.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav veci a dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu všetkých vykonaných dôkazov, preto podľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a podľa v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela v rozsahu skutočne vykonaných prác na diele „zastrešenie D. T.“, ktoré vyplývajú zo záverov znaleckého dokazovania súdnym znalcom S.. J. Z.. Súd prvého stupňa ďalej zistí ako si účastníci konania v zmluve o dielo dohodli cenu diela, teda, či vychádzali z ceny za X mX zastrešenia strechy, alebo či nezohľadňovali mX. Ak takáto dohoda o cene diela za X mX medzi nimi bola dohodnutá, aj keď len ústne, bude odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu za 1 mX za rozmery celej strechy X.XXX,XX mX tak ako tieto rozmery zameral súdom ustanovený súdny znalec S.. J. Z.. Práce na diele v rozsahu X.XXX,XX mX nemožno považovať ani v časti XXX,XX m2 za práce naviac, pretože účastníci konania v zmluve o dielo nemali v úmysle dohodnúť, že navrhovateľ má previesť zastrešenie iba časti strechy D. T. a nie celej strechy autoservisu. Navyše odporca prijal od navrhovateľa všetky práce na zastrešení autoservisu, navrhovateľ tieto práce na stavbe vykonával s vedomím odporcu, preto odporca má povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za celé dielo.

Podľa je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne podľa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.