Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-489-2012.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/489/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, Bratislava, Michalská 9, proti odporcovi: J. F., bytom D., N. XXX, o zaplatenie 248,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. 1C/177/2012-45 zo dňa 02.10.2012 v zamietajúcej časti takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,27 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 219,43 eur od 31.10.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia 69,58 eur a iné trovy 16,50 eur. Odporcovi povolil zaplatiť priznané sumy v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do posledného dňa toho-ktorého mesiaca počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., ustanovením § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj ustanoveniami Obchodného zákonníka - § 708 ods. 1 a 2 a § 715. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom odporcu na pojednávaní. Dospel k záveru, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ uplatnil nárok titulom platne uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Podľa sumarizácie záväzku odporcu ku dňu 30.10.2011 zostala nesplatená istina vo výške 165,81 eur, nesplatený riadny úrok vo výške 53,62 eur, nesplatený úrok z omeškania v sume 28,84 eur, spolu teda 248,27 eur. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľovi patrí voči odporcovi zostatok nesplateného úveru pozostávajúceho z vyčísleného nedoplatku na istine v sume 165,81 eur, riadneho úroku 53,32 eur a úroku z omeškania 28,84 eur, ktoré sú vyčíslené k 30.10.2010. Na zaplatenie týchto súm preto zaviazal odporcu. Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi ďalší úrok zo žalovanej istiny v dohodnutej výške 16,90% ročne. Vzťah medzi účastníkmi považuje na základe vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 31.08.2010 za ukončený. V prípade priznania ďalšieho úroku a súčasne i úroku z omeškania jedná sa o podmienku neprijateľnú a zjavne v neprospech spotrebiteľa. Týmto spôsobom by bol dvakrát postihnutý za nevrátené peňažné prostriedky navrhovateľa. Navrhovateľovi priznal súd prvého stupňa úrok z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe, teda odo dňa 31.10.2011. Navrhovateľ mal v konaní
neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto mu priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok z návrhu a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, dvakrát režijný paušál a DPH.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ v časti výroku rozsudku, ktorým zamietol návrh v časti úrokov z úveru z istiny. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa dlžník v zmluve o úvere zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Taktiež podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške. Úrok z úveru teda vyplýva priamo z týchto ustanovení zákona a nepredstavuje postih za včas vrátené peňažné prostriedky, ale odplatu za to, že navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky poskytol. Vzhľadom k týmto okolnostiam žiadal, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 220 O.s.p. v spojení s ustanovením § 223 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,27 eur, úrok z úveru zo sumy 165,81 eur vo výške 16,90% ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 219,43 eur vo výške 9% ročne od 31.10.2011 do zaplatenia. Ďalej požadoval, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 69,53 eur. Zároveň žiadal zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 29,08 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004 Z. z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Výroky preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorými súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania, neboli účinne napadnuté odvolaním, nejedná sa ani o výroky závislé, preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom konania zostala len zamietajúca časť návrhu.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné. Súd prvého stupňa sa podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými
námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril výrokom rozsudku, je v celom rozsahu správny.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi - odporcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.