Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_15P-46-2012.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/46/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Vankovou v právnej veci starostlivosti o maloletého T. M., narodeného XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, A., zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: P. I. M., narodená XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, A., zastúpená splnomocnencom: Lansky, Ganzgner & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., IČO 36 851 710, Zámocké schody 2/A, Bratislava, a otec T. M., narodený X.X.XXXX, D. XXX, o podávanie informácií, takto
rozhodol:
Matka je povinná písomne informovať otca mesačne najneskôr vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca o zdravotnom stave, školskom prospechu, mimoškolských aktivitách maloletého, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho bydliska, o nakladaní s majetkom maloletého, o osobitných potrebách maloletého, ako aj ďalších podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a priebežne bezodkladne o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.
Návrh otca o vyžiadanie jeho súhlasu matkou k podstatným veciam týkajúcich sa maloletého sa zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 10.12.2012 doručeným súdu dňa 20.12.2012 sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a upraví sa styk otca s maloletým každý druhý víkend od štvrtku 17.00 hod. do pondelka do 7.15 hod..
Otec s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasil, podaním zo dňa 31.1.2013 žiadal, aby mu bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne a bol upravený styk s maloletým každý druhý týždeň od 7.00 hod. v sobotu do 19.00 hod. v nedeľu. Ďalej žiadal, aby súd uložil matke povinnosť informovať ho raz mesačne e-mailom o stave a prípadných zmenách: prospechu, zdravotného stavu a záujmovej činnosti a ďalších podstatných okolnostiach ovplyvňujúcich vývoj maloletého.
Rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 15P/46/2012-42 zo dňa 21.2.2013 súd schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletého mesačne sumu 50 eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od soboty od 8.00 hod. do nedele do 20.00 hod. nepretržite s tým, že
maloletého si prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky, keď matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť, matka je povinná raz mesačne informovať otca o prospechu, zdravotnom stave a záujmovej činnosti maloletého a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v časti informovania otca o prospechu, zdravotnom stave a záujmovej činnosti maloletého. Krajský súd v Trnave uznesením číslo konania 23CoP/53/2013-71 zo dňa 31.7.2013 rozsudok tunajšieho súdu číslo konania 15P/46/2012-42 zo dňa 22.2.2013 zrušil v napadnutej časti s tým, že tunajší súd zameria dokazovanie práve na okolnosti týkajúce sa informovanosti s poukazom na § 24 ods. 5 Zákona o rodine a pokiaľ súd rozhoduje o informačnej povinnosti rodiča, potom má v rozhodnutí presne uviesť: 1. v akých intervaloch je preferenčný rodič povinný podávať správy o dieťati, 2. ktorých vecí dieťaťa sa má informačná povinnosť týkať (zdravotného stavu, školského prospechu, návštevy záujmových krúžkov, pobytu dieťaťa mimo miesta jeho bydliska, výletov a pod.), 3. akým spôsobom má rodič správu podávať, najvhodnejšie je uložiť druhému rodičovi podávať správy písomne z hľadiska Občianskeho zákonníka spĺňa náležitosti písomnej formy právneho úkony tiež e-mailová správa, čo je dnes štandardný spôsob komunikácie umožňujúci pružnú výmenu informácii.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadreniami rodičov, výsluchom rodičov a zástupkyne kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ako i s obsahom celého spisu, s obsahom spis tunajšieho súdu spisová značka 10C/30/2006, a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka v konaní uviedla, že maloletý je reálne v jej starostlivosti od polovice februára 2013, v spoločnej domácnosti žije s maloletým a s manželom F. I., narodeným XX.X.XXXX. Otec sa s maloletým stretáva každý druhý týždeň spravidla na celý víkend, keď naposledy sa otec s maloletým stretol cez Trnavský jarmok. Matka s otcom nekomunikuje takmer vôbec už niekoľko rokov, a ak spolu komunikujú tak, len telefonicky a spravidla sa to týka nejakého problému s maloletým. Matka otcovi posiela informácie o maloletom od apríla 2013 formou e-mailu, sú to informácie o zdravotnom stave maloletého, o škole, o záujmovej činnosti maloletého. V súčasnosti maloletý navštevuje 8. ročník na základnej škole, 7. ročník skončil so samými jednotkami, venuje sa hre na gitare a karate. Maloletý nemá žiadne zdravotné problémy.
Otec v konaní uviedol, že zotrváva na požiadavke, aby bol zo strany matky informovaný o maloletom z dôvodu, že chce vedieť, čo sa s maloletým deje a mať o ňom informácie. Otec s matkou nekomunikuje vôbec štyri - päť rokov, a keď spolu komunikujú, tak je ich komunikácia obmedzená len vo vzťahu k maloletému. Matka posiela otcovi správy o maloletom e-mailom a je s nimi oboznámený. Podľa otca e-mail nie je listinný dôkaz. Otec sa s maloletým stretáva každé dva týždne. Otec žije v spoločnej domácnosti s manželkou C. M., narodenou XX.XX.XXXX, a ich deťmi L. M., narodeným XX.X.XXXX, a W. R. M., narodenou X.XX.XXXX.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v konaní uviedla, že odporúča, aby súd rozhodol o komunikácii rodičov v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisová značka 10C/30/2006 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 10C/30/2006-21 zo dňa 15.6.2006 bolo manželstvo rodičov rozvedené a schválená dohoda rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka sa zaviazala platiť na výživu maloletého sumu 99,58 eura (pôvodne 3.000,-Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Predmetom konania je rozhodovanie o povinnosti matky informovať otca o maloletom.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k uloženiu povinnosti matke pravidelne informovať otca o maloletom. V konaní mal súd preukázané, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 10C/30/2006-21 zo dňa 15.6.2006 s tým, že bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 99,58 eura (pôvodne 3.000,-Sk) vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Rodičia žijú oddelene od februára 2006. Maloletý žil v spoločnej domácnosti s otcom od marca 2006, od februára 2013 žije v spoločnej domácnosti s matkou. Rozsudkom tunajšieho súdu číslo konania 15P/46/2012-42 zo dňa 21.2.2013 súd schválil dohodu rodičov tak, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že každý z rodičov ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec sa zaväzuje platiť na výživu maloletého mesačne sumu 50 eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý nepárny týždeň v roku od soboty od 8.00 hod. do nedele do 20.00 hod. nepretržite s tým, že maloletého si prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska matky, keď matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Rodičia medzi sebou nekomunikujú niekoľko rokov, ich zriedkavá komunikácia je obmedzená en na skutočnosti o maloletom. Otec má záujem byť pravidelne informovaný o maloletom a matka mesačne od apríla 2013 e-mailom posiela otcovi správy o maloletom. Matka súhlasila s požiadavkou otca, aby ho pravidelne mesačne písomne informovala o zdravotnom stave maloletého, školskom prospechu maloletého, záujmovej činnosti maloletého a pod.. V súlade so súhlasnými vyjadreniami rodičov tak uložil súd matke povinnosť informovať otca o maloletom písomne v pravidelných časových intervaloch s výpočtom vecí, ktorých sa informačná povinnosť týka. Nad rámec požiadavky otca zahrnul súd do informačnej povinnosti matky aj povinnosť informovať o nakladaní s majetkom maloletého a dlhodobejšom pobyte maloletého mimo
miesta bydliska, keď súd nie je viazaný v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností návrhom, nakoľko právo aj na tieto informácie je súčasťou štandardnej úpravy rozsahu informačnej povinnosti povinného rodiča tak, aby informácie otca o maloletom boli komplexné.
Ďalej otec žiadal, aby súd uložil matke povinnosť vyžiadať si vždy súhlas otca týkajúci sa podstatných vecí maloletého. Túto požiadavku otca považoval súd za neodôvodnenú a nad rámec zákonnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému. Aj keď rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, majú obaja rodičia naďalej zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, najmä venovať sa starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého, zastupovať a spravovať majetok maloletého a sú obaja povinní dbať pri tom na záujmy maloletého. Rodičovské práva a povinnosti vykonávajú rodičia spoločne, alebo jednotlivo po vzájomnej dohode. Keďže rodičovské práva a povinnosti sú osobnej povahy, nemôže tieto vykonávať jeden z rodičov bez súhlasu druhého rodiča s výnimkou, ak by druhý rodič rodičovské práva a povinnosti nemal (§ 39 ods. 1 Zákona o rodine), o ktorý prípad sa v prejednávanej veci nejedná. Až ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Z uvedeného je zrejmé, že požiadavka otca na uloženie povinnosti matke povinnosť vyžiadať si vždy vopred súhlas otca týkajúci sa podstatných vecí maloletého nemá oporu v zákone.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrhu otca na uloženie povinnosti matke pravidelne mu poskytovať informácie o maloletom vyhovel a návrhu otca na uloženie povinnosti matke vyžiadať si vždy vopred súhlas otca týkajúci sa podstatných vecí maloletého zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.