Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/62/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Majerníka právnej veci žalobcov: 1. BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05, Prešov, IČO: 36 506 451, 2. PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, 080 05 Prešov, IČO: 36 707 996, 3. CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 36 467 057, 5. S. A. - CORYN, s miestom podnikania A. XXXX/X, XXX XX S., IČO: 32 925 042, všetci právne zastúpení advokátom JUDr. Michal Feciľákom, so sídlom 080 05 Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj, so sídlom Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, za ktorý koná Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Jesenná 14, 080 05 Prešov, IČO: 37 936 859, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 274 zo dňa 31. 5. 2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Návrh žalobcov na prerušenie konania z a m i e t a.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie získané za obdobie od 2. 9. 2009 do 3. 5. 2010, a to žalovanému v 1. rade vo výške 1.654,13 eur, žalovanému v 2. rade vo výške 1.522,18 eur, žalovanému v 3. rade vo výške 1.807,25 eur a žalovanému v 4. rade vo výške 1.675,81 eur s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania.

Ako dôvod uviedol, že pôvodný žalobca v 1. rade Coryn s.r.o. Prešov sa stal vlastníkom pôvodnej parcely KN C 3292/2 k. ú. K. o výmere 2.935 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXX, na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so správcom konkurznej podstaty JUDr. A. R. úpadcu Automobilové závody, a.s. v likvidácii zo dňa 13. 3. 2007. Vklad bol povolený dňa 17. 4. 2007. V tom čase už na súde prvého stupňa prebiehalo konanie sp. zn. medzi žalobcom Automobilové závody, a.s. v likvidácii a žalovanými Mestom Prešov, Slovenskou správou ciest, Prešovským samosprávnym krajom a Národnou diaľničnou spoločnosťou. Terajší žalobca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vytvorenej z pôvodnej parcely KNC 3292/2, a to ku novovytvorenej parcele KN C 3292/6 a žalobca v 2. rade novovytvorenej parcely KN C 3292/8 Kúpnou zmluvou zo dňa 13. 8. 2009. Žalobcovia v 3. a 4. rade nadobudli svoje vlastníctvo k parcelám KN C 3292/12 a KN C 3292/10 Kúpnou zmluvou zo dňa 14. 8. 2009. V rámci konania sp. zn. bol vyhotovený aj znalecký posudok Ing. A. C., ktorý zistil, že do majetku pôvodnej akciovej spoločnosti Automobilové závody bola vložená iba parcela č. 3170 a na nej sa nachádzajúce stavby s príslušenstvom. Zápis vlastníckeho práva do LV č. XXX pre Československý štát - Automobilové opravovne, n.p. v Prešove bol vykonaný ešte v r. 1969.

V roku 1981 Československé automobilové opravovne, n.p. požiadali stredisko Geodézie v Prešove o zmenu názvu spoločnosti a súčasne o zápis geometrického plánu z r. 1971, pričom tento vymedzuje skutočný areál štátneho podniku. Obvod pôvodného areálu z r. 1971 sa zhoduje s obvodom areálu v čase privatizácie. Podľa znalca sporné parcely KN C 3292/2 a KN C 3292/3 neboli v užívaní a v správe Československých opravovní n.p.. Tieto parcely neboli v r. 1991 a v r. 1992 zapísané na LV č. XXX v prospech podniku Československé automobilové opravovne, š.p. Košice. Neskôr došlo opätovne k zmene na Automobilové závody a.s.. V rámci špecifikácie nehnuteľnosti do majetku tohto podniku bola zahrnutá parcela č. 3170 o celkovej výmere 37.628 m2, pričom v takomto rozsahu nadobudla a mala zapísané vlastnícke právo na základe privatizácie aj spoločnosť Automobilové závody a.s. Prešov. Dňa 7. 3. 1997 táto spoločnosť požiadala o zápis do katastra nehnuteľnosti parciel KN C 3292/2 a KN C 3170/33. Tieto parcely nemali založené LV a neboli súčasťou LV č. XXX v k. ú. K.. Z neznámeho dôvodu kataster nehnuteľnosti omylom zapísal vlastnícke právo k sporným parcelám do LV č. XXX pre Automobilové závody, a.s. Prešov. Takto vykonaný zápis je hrubou chybou, pretože akciová spoločnosť z privatizácie nemá právnu listinu na nadobudnutie a zápis vlastníckeho práva. Takýmto nezákonným rozhodnutím parc. 3292/2 a 3170/3 boli formálne zapísané do LV č. XXX, pričom sa tak stalo asi mesiac pred tým, než spoločnosť Automobilové závody, a.s. Prešov vstúpila do likvidácie. V konaní sp. zn. bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol a nepriznal nárok správcovi konkurznej podstaty Automobilových závodov, a.s. v likvidácii, ktoré sa považovali za vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne bezdôvodné obohatenie. Ako dôvod uviedol, že Automobilové závody, a.s. v likvidácii neboli vlastníkom predmetných nehnuteľností a na LV sa dostali ako vlastník len z dôvodu chybného zápisu katastra. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 5. 2010. Z výpisov z Obchodného registra súd zistil, že konateľom u všetkých žalobcov, ktoré sú právnickými osobami, je žalobca v 4. rade. U pôvodného žalobcu v 1. rade je aj jediným spoločníkom. Hoci boli Automobilové závody, a.s. v likvidácii zapísané ako vlastník v katastri nehnuteľností, nemali žiaden nadobúdací titul k daným nehnuteľnostiam. Vzhľadom k tomu, že k zápisu predmetných nehnuteľností na LV č. XXX došlo na základe žiadosti zo dňa 7. 3. 1997, teda niečo viac ako mesiac pred vstupom spoločnosti do likvidácie, súd má za to, že táto snaha právneho predchodcu žalobcov bola výslovne účelová. Nie je možné od tohto chybného zápisu odvodzovať ani dobromyseľnú držbu právneho predchodcu žalobcov pre začatie plynutia vydržacej doby k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcov Automobilové závody, a.s. nemohol byť v omyle, ktorý by bol ospravedlniteľný. Nemohol byť dobromyseľný ani zo subjektívneho hľadiska vzhľadom na formu, akou došlo k uskutočneniu zápisu na LV č. XXX, teda len na základe žiadosti, bez toho, aby bol k nej pripojený právny titul, ktorý by oprávňoval právneho predchodcu žalobcov, aby bola nehnuteľnosť na KN C 3292/2 zapísaná na LV. S poukazom na to správca konkurznej podstaty úpadcu Automobilové závody, a.s. v likvidácii Prešov nemohol v mene úpadcu ako nevlastníka a ani ako oprávneného držiteľa previesť kúpnou zmluvou vlastnícke právo k parcele KN C 3292/2 k.ú. K., chybne zapísanej na úpadcu na LV č. XXX. Z toho dôvodu ani spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov, zastúpená konateľom S. A., nemohla sa stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. K tvrdeniu žalobcov, že nehnuteľnosť je vydržaná neobstojí. Automobilovým závodom, a.s. ako nedobromyseľnému držiteľovi nezačala plynúť vydržacia lehota a ako takú si ju nemohol započítať kupujúci z kúpnej zmluvy 13. 3. 2007. Ak by súd pripustil, že kupujúci zo zmluvy zo dňa 13. 3. 2007 nemal vedomosť o spochybnení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, hoci v tom čase už viac ako 8 rokov prebiehalo konanie ohľadne tejto nehnuteľnosti a tieto skutočnosti v rámci daného konania boli zrejmé, potom lehota na vydržanie žalobcom začala plynúť až zápisom vlastníckeho práva spoločnosti Coryn s.r.o., teda 17. 4. 2007. Do podania žaloby 10-ročná vydržacia lehota neuplynula. Aj keď táto nehnuteľnosť bola následne formálne rozdelená a prevedená na rôzne subjekty, fakticky bola stále v dispozícii jedinej osoby, a to konateľa pôvodného žalobcu v 1. rade, žalobcov v 2. až 4. rade, teda žalobcu v 5. rade. Argumentácia vo vzťahu k § 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neobstojí. Toto zákonné ustanovenie nie je možné použiť vzhľadom k tomu, že konkurz právneho predchodcu žalobcov bol započatý pred účinnosťou terajšieho zákona a podľa § 206 ods. 1 sa použijú doterajšie predpisy. Tento však rovnaké ustanovenia neobsahuje. Keďže žalobcovia sa nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností a je spochybnený aj zápis v katastri nehnuteľností, nie sú žalobcovi aktívne legitimovaní na podanie tejto žaloby.

Ďalším výrokom rozsudku súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Tento výrok súd odôvodnil odkazom na ust. Úspešnému žalovanému by patrila náhrada trov konania, ktorú si neuplatnil. Neúspešným žalobcom náhrada trov konania nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod okrem iného uviedli, že na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. Prešov, IČO: 31 651 763 bola založená zakladateľskou listinou Fondu národného majetku z 24. 4. 1992. Z rozhodnutia o schválení privatizačného projektu zo dňa 4. 4. 1992 vyplýva, že do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje celý majetok podniku. Dňa 1. 5. 1992 uzavreli účastníci Protokol o odovzdaní veci zahrnutých do privatizovaného majetku. Podľa čl. II. Fond odovzdal obchodnej spoločnosti veci zahrnuté do privatizovaného majetku v súlade so schváleným privatizačným Protokolom, ktorého špecifikácia bola upresnená súvahou ku dňu 30. 4. 1992 a doložená v prílohách. Predajom privatizovaného majetku prechádzajú na nového vlastníka ku dňu účinnosti zmluvy o predaji všetky vlastnícke práva k veciam, ako aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Nový vlastník privatizovaného majetku sa stáva právnym nástupcom privatizovaného subjektu a vstupuje ex lége do jeho práv a záväzkov. Pokiaľ Fond národného majetku SR odovzdal spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. majetok zrušeného štátneho podniku Československé automobilové opravovne, štátny podnik Košice a tento štátny podnik mal ku dňu prevodu majetku na Fond právo hospodárenia k parc. mpč 413/2

- stavebný pozemok o výmere 51.882 m2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 428 k. ú. N., je nesporné, že AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. nadobudli do svojho vlastníctva aj parcelu mpč 413/2, z ktorej bola následne vytvorená parc. 3292/2 - zastavaná plochy o výmere 7.085 m2, a to aj napriek skutočnosti, že parc. mpč 413/2, KN C 3292/2 o výmere 7.085 m2 nebola presne uvedená v prílohe, resp. v súpise nehnuteľného majetku, ktorý bol súčasťou Protokolu. Vlastnícke právo nenadobudla vkladom do katastra nehnuteľnosti, ale na základe ku dňu prevzatiu majetku, t.j. k 1. 5. 1992. Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti mal len deklaratórne účinky. Súd sa mýli, že k zápisu spornej parcely KN C 3292/2 do katastra nehnuteľností bolo potrebné pripojiť právny titul - kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu alebo rozhodnutie štátneho orgánu. Taktiež je irelevantné tvrdenie znalca v posudku č. 43/2008, že sporná parcela mala byť zapísaná „avšak na nový samostatný list vlastníctva podľa pozemkovej knihy pre vlastníka „Československý štát v správe Československé automobilové závody, n.p. Prešov“. Štátny podnik ČSAO Košice, š.p. bol zrušený prechodom majetku na Fond a spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu. Aj keď sporná parcela nebola zapísaná v privatizačnom projekte, AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. nadobudli v zmysle a ku dňu prevzatia majetku. Žalobcovia nesúhlasia ani s tvrdením, že nenadobudli pozemky vydržaním. Tak žalobcovi, ako aj ich právni predchodcovia boli dobromyseľní v tom, že im pozemky patria. Spornú parcelu nadobudol ich právny predchodca vydržaním v dobrej viere, že mu vlastnícke právo oprávnene patrí, pričom vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Právny predchodca žalobcov spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. ku dňu 1. 5. 1992 nadobudol do vlastníctva celý majetok bývalého štátneho podniku ČSAO Košice, š.p. a tým aj spornú parcelu KN C 3292/2. Následne spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. vstúpila 22. 4. 1997 do likvidácie a dňa 12. 11. 2002 bol na ňu vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu Košice č. k.

- 21. Sporná parcela KN C 392/2 - zastavané plochy a nádvoria bola zaradená do súpisu majetku úpadcu. Spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, žalobcovia v 2. až 5. rade (v súčasnosti v 1. až 4. rade) nadobudli do vlastníctva parcely vytvorené z pôvodnej parcely KN C 3292/2 na základe kúpnych zmlúv dňa 2. 9. 2009 a 3. 9. 2009. Spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla parcelu KN C 3292/2 v konkurze. V tejto súvislosti platí stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR z 11. 1. 1974, publikované pod R 20/1974 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Podľa neho platí, že pre exekúciu aj pre konkurzné konania platia rovnaké zásady, a to, že žalobkyňa, ktorá nepodala žalobu na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia a vec predal exekútor mimo dražbu, nemôže sa domáhať vydania tejto veci žalobou na ochranu vlastníckeho práva podľa , ale iba vydania bezdôvodného obohatenia, a to voči osobe, ktorej bol vyplatený výťažok z jej predaja. Ide o tzv. „žalobu z lepšieho práva“ podanú proti tomu, kto získal výťažok z predaja veci. Vlastnícke právo žalobcov nebolo nikým spochybnené. Mesto Prešov ako žalobca podalo žalobu na vylúčenie veci - parc. KN C 3292/2 zo súpisu podstaty, neskôr zobralo žalobu späť a konanie bolo uznesením č. k. - 97 zo dňa10. 11. 2006 zastavené. Zaradenie veci do podstaty je právnym titulom na predaj majetku, pričom iba podanie vylučovacej žaloby môže predaju zabrániť. Účinok predaja je však ten, že vlastnícke práva dobromyseľného nadobúdateľa majetku nie je možné spochybniť ani v prípade, ak by správca predal

vec ešte pred rozhodnutím o vylučovacej žalobe. Z ust. § 18 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné vyvodiť, že počas alebo po ukončení konkurzu je možné spochybňovať oprávnenosť zaradenia majetku do súpisu, ku ktorému počas celého konkurzu nikto neuplatňoval svoje práva a bol bez pochybnosti vedený ako majetok úpadcu, ktorý bol oprávnene zahrnutý do súpisu podstaty. Zákon o konkurze neumožňuje tretím osobám spochybňovať vlastnícke právo toho, kto kúpil vec zo súpisu, pretože by to zásadným spôsobom spochybnilo právnu istotu kupujúceho, čím by sa otvoril priestor pre špekulácie a v dôsledku toho by sa mohla výrazným spôsobom znížiť výťažnosť konkurzu. Nadobúdateľa speňaženého majetku prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva založenej na dôvodoch vylučujúcich súpis úspešne ohroziť nemožno (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 29. 7. 2004). Ďalej poukázali na stanovisko obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002 sp. zn. Obpj 7/2002, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25. 2. 2009. Žalobcovia nadobudli sporné parcely v dobrej viere, že im vlastnícke právo patrí, keďže žalobca v 1. rade (správne Coryn s.r.o. Prešov) nadobudol vlastníctvo v súlade so zákonom na základe kúpnej zmluvy a so súhlasom súdu. Z dôvodu právnej istoty je neakceptovateľné pripustiť výklad o absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere (v posudzovanom prípade so súhlasom súdu) požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny a ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle SR nezaniká. Opačná interpretácia by narušila celý koncept právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv, pochopiteľne iba tých práv, ktoré boli nadobudnuté v dobrej viere, keď dobrá viera vstupuje ako korektív všeobecne platný pre občianske právo. (Nález ÚS ČR sp. zn. , Nález ÚS ČR sp. zn. a Nález pléna ÚS ČR sp. zn. ). Hodnovernosť údajov katastra prakticky možno vyvrátiť len verejnou listinou, čo v praxi je vo veľkej väčšine rozsudok súdu. Keďže je nesporné, že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným parcelám, nemá ani naliehavý právny záujem na vyriešení tejto predbežnej otázky, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemkov, užívanie ktorých bez právneho dôvodu je predmetom sporu v tomto konaní. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle zvláštnym právnym dôvodom v zmysle záväzkového právneho vzťahu. Žalovaný sa obohatil o sumu, ktorú by žalobcovia, ako právoplatní vlastníci pozemkov získali ich prenájmom. V tejto súvislosti žalobcovi poukázali na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 2. 11. 2000, Nález ÚS ČR sp. zn. , Nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 16. 12. 2009, Nález pléna zo dňa 26. 1. 2011. Žalobcovia poukázali na to, že napadnutým rozhodnutím nebolo vyriešené, či existuje obmedzenie vlastníckeho práva žalobcov, ani o kompenzácii vzniknutého obmedzenia vlastníckeho práva. Pokiaľ nie je v občianskoprávnej rovine (napr. zmluvou) medzi žalobcami a žalovaným upravené užívanie súkromného majetku, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu ( ), pretože aj keď existuje dôvod na užívanie komunikácie, nejde o titul, podľa ktorého by žalovanému vzniklo oprávnenie, aby takéto plnenie zo strany žalobcov bolo poskytované bezplatne. Užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý je potrebné aplikovať aj na tento prípad, čo súd zjavne opomenul. Rozsudok súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Súd neuvádza ani jedno konkrétne spochybnenie vlastníckych práv s preukázaním naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite. Súd interpretoval a aplikoval právne normy tak, že sú zjavne protirečivé, popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Postup súdu, ktorý aplikuje „právo“ bez relevantných dôvodov a opory v zákone, v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať za postup arbitrárny.

Ďalším podaním zo dňa 19. 9. 2013 žalobcovia doplnili dôvody svojho odvolania tým, že aj porovnaním geometrického plánu zo dňa 24. 3.1961 predloženého žalobcami a porovnaním obrázku č. 1 znaleckého posudku č. 43/2008 zo dňa 8. 2. 2009 možno vyvodiť záver, že sporná parcela KN C 3292/2 sa nachádzala medzi oplotením ČSAO Košice, š.p. - obrázok č. 1 znaleckého posudku č. 43/2008 a pôvodnou štátnou cestou - parc. č. 962/2 zakreslenou na geometrickom pláne zo dňa 24. 3. 1961. Pokiaľ by aj sa pripustili úvahy, že parcela KN C 3292/2 nebola predmetom privatizácie, podľa ustálenej judikatúry platí, že nadobúdateľ majetku privatizovaného podľa je univerzálnym právnym nástupcom privatizovaného subjektu. V tom prípade by parc. č. KN C 3292/2 tak či tak bola vo vlastníctve spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. a v čase konkurzu vo vlastníctve úpadcu

AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii. Spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nadobudla vlastnícke právo k parcele od správcu konkurznej podstaty po tom, čo konkurzný súd vyslovil s predajom súhlas a uložil správcovi uzavrieť so spoločnosťou Coryn s.r.o. kúpnu zmluvu. V bode 2 kúpnej zmluvy je uvedené, že s predajom parc. KN C 3292/2 vyslovil krajský súd opatrením - 140 zo 7. 2. 2007 súhlas. Podľa ustálenej judikatúry platí: K povahe opatrenia - súhlasu konkurzného súdu, aby správca podstaty speňažil majetok predajom mimo dražbu ( ZKV), že takýto súhlas je predpokladom platnosti právneho úkonu, ktorým správca konkurznej podstaty majetok podstaty uvedeným spôsobom speňažil. Iba jeho absencia by mala za následok neplatnosť právneho úkonu podľa pre rozpor s . ZKV (uznesenie NS ČR sp. zn. , rozsudok NS ČR sp. zn. ). Pokiaľ spoločnosť Coryn s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva parcelu kúpou od správcu konkurznej podstaty, a to na základe súhlasu Krajského súdu v Košiciach, súd prvého stupňa mal túto otázku posúdiť ako otázku predbežnú. Tým, že zákonodarca neumožnil voči opatreniu konkurzného súdu, ktorým už súd udeľuje súhlas s predajom majetku, podať opravný prostriedok, sa de facto prelomuje zásada, podľa ktorej nikto nemôže na druhého preniesť viac práv než sám má. Bolo by predsa v rozpore s logikou a princípom právnej istoty, aby tak, ako je tomu v posudzovanej veci, mohol všeobecný súd kedykoľvek následne vysloviť, že takýto právny úkon - kúpna zmluva uzavretá so súhlasom konkurzného súdu, je neplatným právnym úkonom. Dobromyseľnosť spoločnosti Coryn s.r.o. vychádzajúc z právneho titulu a z okolností, z ktorých pri rozumnej opatrnosti by vychádzal každý (vlastník uvedený na liste vlastníctva) pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti od terajšieho vlastníka kúpnou zmluvou a so súhlasom konkurzného súdu, teda od vlastníka, správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý sa ako vlastník aj správal dlhšiu dobu pred tým, ako ju spoločnosti Coryn s.r.o. odpredal, mal mať súd za preukázanú mimo akejkoľvek pochybnosti. Prerušením nepretržitého plynutia vydržacej lehoty v súvislosti s vedením súdneho konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia k tejto nehnuteľnosti, je potrebné uviesť, že vedomosť o prebiehajúcom spore iných subjektov ako žalobcov, resp. spoločnosti Coryn s.r.o., nemohla byť z toho dôvodu, že táto žaloba sama o sebe nemohla mať za následok objektívne vyvolanie pochybnosti u spoločnosti Coryn s.r.o. o tom, či úpadca je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii bola zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti a kúpna zmluva bola uzavretá so súhlasom konkurzného súdu. Súčasne navrhli prerušiť konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. v právnej veci žalobcu Coryn s.r.o. proti žalovaným Prešovský samosprávny kraj a spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa má za to, že iba určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty v jej postavení.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Ako dôvod uviedol, že predmetné sporné pozemky boli v súlade s príslušnými predpismi zastavané v rámci výstavby inžinierskej stavby - cesty III. triedy S. - M. - F.. Stavba tejto cesty bola povolená na základe stavebného povolenia zo dňa 14. 3. 1983. Vydaniu stavebného povolenia predchádzalo územné rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24. 8. 1982. V tom čase vlastníkom pôvodného pozemku č. 3292/2 bol Čsl. štát v správe Československých automobilových opravovní, n.p. v Prešove. Pozemná komunikácia tak bola postavená na štátnom pozemku. K zastavaniu pozemku došlo v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, čo vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12. 2. 1992. AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov, právny predchodca žalobcov, sa nikdy nestali vlastníkmi pôvodnej parcely č. 3292/2, keďže na takýto prevod mala byť predložená právna listina o prevode vlastníckeho práva, pričom sa tak nestalo. V rokoch 1991 a 1992 nebola pôvodná parcela č. KN C 3292/2 zapísaná na LV č. XXX v prospech ČSAO Košice. Pozemná komunikácia v čase schvaľovania privatizačného projektu (rozhodnutie o schválení privatizačného projektu š. p. ČSAO Košice zo dňa 4. 4. 1992) bola už skolaudovaná a odovzdaná do správy Okresnej správy ciest Prešov a Správe mestských komunikácií Prešov (kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12. 2. 1992). Akciová spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY so sídlom v Prešove bola založená na základe privatizačného projektu a privatizačného rozhodnutia zo štátneho podniku ČSAO so sídlom v Košiciach. O tom bola spísaná notárska zápisnica, ktorej súčasťou je aj zakladateľská listina, Stanovy a špecifikácia nehnuteľností vložených do AUTOMOBILOVÝCH ZÁVODOV a.s. Prešov. V špecifikácii nehnuteľnosti nie je uvádzaná žiadna nehnuteľnosť v k. ú. K., ani parcelné číslo KN 3292/2 o výmere 7.085 m2. Táto nehnuteľnosť nie je uvádzaná ani v privatizačnom projekte. Pozemná komunikácia bola realizovaná v čase, keď sporné pozemky boli vo vlastníctve štátu. V žiadnom prípade pozemnou komunikáciou zastavený pozemok nemohol podľa prejsť do vlastníctva AUTOMOBILOVÝCH ZÁVODOV a.s., pretože do tejto obchodnej spoločnosti mohol byť vložený len majetok súvisiaci s podnikaním privatizovaného štátneho podniku, t.j. areál bývalého

ČSAO Košice. Nie je možné uvažovať ani o nadobudnutí vlastníctva titulom vydržania. Chýba faktické ovládanie veci vzhľadom na skutočnosť, že dané pozemky sú zastavané pozemnou komunikáciou, a to vzhľadom na samotné začatie s výstavbou na základe rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 24. 8. 1982. Podnik ČSAO Košice nemohol a ani nenakladal so sporným pozemkom. V súčasnej dobe Prešovský samosprávny kraj nie je vlastníkom pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na sporných pozemkoch. Rozhodnutím o usporiadaní cestnej siete zo dňa 23. 4. 2012 došlo k pretriedeniu pozemnej komunikácie na pozemnú komunikáciu vyššej kategórie, a to Privádzač diaľnice D-1, ktoré sú vo vlastníctve štátu.

Odvolací súd rozhodoval na základe skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, preto rozhodoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , , a ). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (, ). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli uvedené vo včas podanom odvolaní. Podobne nemohol prihliadať ani na dôkazy predložené až po uplynutí odvolacej lehoty. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v navrhovanom rozsahu a v konečnom dôsledku rozhodol aj vecne správne.

Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné, aby si súdy objasnili, či spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov v likvidácii skutočne nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. KN C 3292/2 o výmere 2.935 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV č. XXX k. ú. K.. V prípade, že sa tak nestalo, bolo povinnosťou súdu zistiť, či napriek tomu spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nenadobudla vlastnícke právo v súlade s - ďalej len ZKV. Ako tretí titul originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva tvrdili žalobcovia vydržanie podľa a násl. .

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom napadnutého rozsudku, že spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nenadobudla vlastnícke právo kúpnou zmluvou uzavretou v skutočnosti s nevlastníkom nehnuteľností. Spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov v likvidácii bola síce zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti, avšak tento zápis bol vykonaný v rozpore so zákonom.

Ku dňu vzniku spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. so sídlom v Prešove, Petrovanská cesta 36 predmetná nehnuteľnosť nebola uvedená v špecifikácii nehnuteľnosti vkladaných do majetku tejto spoločnosti. To uznávajú aj samotní žalobcovia. Nehnuteľnosť už v tom čase tvorila súčasť pozemnej komunikácie, ktorá bola podľa tvrdenia žalovaného skolaudovaná dňa 4. 4. 1992 kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12. 2. 1992. Tak v čase začatia výstavby tejto komunikácie, ako aj v čase jej kolaudácie, išlo o stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu. Skutočnosť, že sporný pozemok tvoril súčasť pozemnej komunikácie, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve štátu vylučuje možnosť, že by ku dňu 1. 5. 1992, kedy vznikla spoločnosť AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov, mohla byť táto nehnuteľnosť prevedená do vlastníctva uvedenej akciovej spoločnosti. V čase začatia výstavby tejto časti pozemnej komunikácie, ale aj v čase jej kolaudácie, nebolo pochybnosti o tom, že stavebník staval na základe časovo neobmedzeného práva. Neexistoval a ani neexistuje žiaden právny dôvod, na základe ktorého by pozemky, ktorými je zastavaná pozemná komunikácia, obe vo vlastníctve štátu, boli prevedené do vlastníctva niekoho iného, v dôsledku čoho by vlastníkom pozemku sa stala iná osoba, ako vlastník stavby pozemnej komunikácie. Aj zo znaleckého posudku č. 13/2009 vypracovaného na objednávku žalobcov Ing. A. U. PhD. vyplýva, že predmetný pozemok je využívaný ako hlavná príjazdová a prístupová komunikácia, je teda zastavaný líniovými stavbami a iné využitie sa nedá predpokladať.

Podľa znaleckého posudku č. 43/2008 znalca Ing. A. C. vypracovaného vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. , aj po vzniku spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov bola sporná parcela súčasťou pôvodnej pozemnoknižnej parcely mpč. 413/2 zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. 428 k. ú. N. v prospech Československého štátu v správe Československé automobilové opravovne, n.p. Prešov.

Parcely mpč. 3170/2 a 3292/2 nemali založený list vlastníctva, a teda neboli ani súčasťou listu vlastníctva č. XXX k.ú. K.. K zápisu na list vlastníctva došlo až na základe žiadosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov zo dňa 7. 3. 1997 odkazujúcej na geometrický plán č. 14317176-1/97 zo dňa 10. 2. 1997 vyhotoveným Ing. L.. K požadovanej zmene vlastníckeho práva mala byť priložená právna listina o prevode vlastníckeho práva, čo splnené nebolo. Podľa znalca AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov parc. č. 3292/2 o výmere 2.935 m2 a č. 3292/3 o výmere 4.197 m2 nenadobudla v rámci privatizácie, nebola ich riadnym vlastníkom a zápis v katastri je „chybným postupom bez právnej listiny“.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 17. 3. 2010 bola zamietnutá žaloba o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 132.002,03 eur za obdobie od 1. 5. 1992 do 31. 12. 1998. Predpokladom pre rozhodnutie súdu v tejto veci bolo vyriešenie predbežnej otázky, či žalobca AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii Prešov bol v preskúmavanom období vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Takéto právoplatné rozhodnutie na plnenie by predstavovalo prekážku rozhodnutej veci ( ), pre žalobu na určenie z dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu, z ktorého bolo žalované o plnenie (Zbierka Ústavného súdu ČR, zv. 2, č. 5 str. 205).

V preskúmavanej veci je iný okruh účastníkov konania, iné obdobie, za ktoré sa požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia a zmenený skutkový stav v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva spoločnosťou Coryn s.r.o. Prešov a žalobcami v 1. až 4. rade. Preto takáto prekážka rozsúdenej veci neexistuje.

Na tom nemení nič skutočnosť, že žalobcovia spolu so spoločnosťou Coryn s.r.o. Prešov sú právnymi nástupcami spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY, a.s. Prešov a že žalovaný bol účastníkom aj v predchádzajúcom konaní sp. zn. .

Zásadný rozdiel v skutkovom stave spočíva v tom, že žalobcovia si svoj právny nárok odvodzujú od nadobudnutia vlastníckeho práva kúpnou zmluvou uzavretou v priebehu konkurzného konania so správcom konkurznej podstaty.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym a skutkovým záverom preskúmavaného rozsudku, že v tejto veci, ale ani vo veci sp. zn. , v ktorej boli uplatňované tie isté nároky z toho istého právneho dôvodu len za iné obdobie, nebolo preukázané, na základe akého právneho dôvodu došlo k zápisu vlastníckeho práva spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii so sídlom v Prešove k parc. KN C 3292/2.

Spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov, ani žalobcovia v 1. až 4. rade, nenadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Vydržať vlastnícke právo k nehnuteľnosti mohol len oprávnený držiteľ, ktorý mal nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu 10 rokov ( ).

AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov neboli nikdy držiteľom parcely KN C 3292/2, pretože s ňou nikdy nenakladali ako s vlastnou vecou ( ). Takto s nehnuteľnosťou nedisponovala ani spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov, ani žiadny zo žalobcov. Preto vydržacia doba nezačala plynúť ani týmto účastníkom, ani ich právnym predchodcom.

V zmysle o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon), údaje katastra sa považujú za hodnoverné, kým sa nepreukáže opak. Odvolací súd je toho názoru, že dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bola preukázaná neopodstatnenosť zápisu vlastníckeho práva v spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii v Prešove k nehnuteľnosti - parc. KN C 3292/2, v tom čase vo výmere 3.935 m2, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX k. ú. K.. Právnym dôsledkom takéhoto záveru je, že takýto zapísaný vlastník nemôže platne previesť na niekoho iného takto nadobudnuté vlastnícke právo.

Aj preto sa podstata právneho zdôvodnenia žalobcov sústredila na tvrdenie, že ich bezprostredný právny predchodca, spoločnosť Coryn s.r.o., nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti v konkurznom konaní započatom proti spoločnosti AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. v likvidácii, so sídlom v Prešove uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. - 21 zo dňa 12. 11. 2002. Vzhľadom k takémuto dátumu začatia konkurzného konania musia byť právne účinky uzavretej kúpnej zmluvy zo

dňa 13. 3. 2007 posudzované podľa o konkurze a vyrovnaní ( ).

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 18. 12. 2012 sp. zn. vyslovil názor, podľa ktorého ust. teraz platného predstavuje zákonnú výnimku zo zásady, že ani existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom.

Zákon o konkurze a vyrovnaní takúto výslovnú zákonnú úpravu neobsahoval. Súdna prax vykladala však ustanovenie § 19 os. 2 ZKV v konečnom dôsledku rovnako, aká je úprava v teraz platnom § 93 ods. 3 ZoKR.

Podľa § 19 ods. 2 ZKV súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemá do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.

Pokiaľ dotknutá osoba neuplatnila námietky a súd jej neurčil lehotu na podanie žaloby, resp. súd tak urobil a žaloba nebola podaná vôbec, alebo nebola podaná včas, nebolo vylúčené, že žalobou o určenie vlastníckeho práva, o ktorej nerozhodoval konkurzný súd, bude rozhodnuté, že vec nepatrí úpadcovi. Po vyhlásení konkurzu však určovací spor bolo možné začať len na návrh správcu alebo proti správcovi s jeho súhlasom. Pokiaľ po vyhlásení konkurzu, ale ešte pred podaním vylučovacej žaloby správca scudzil danú vec v rámci speňažovania podstaty, osobe, ktorá by mala právo podať vylučovaciu žalobu, vznikol len náhradný nárok na to, aby z podstaty bola vylúčená peňažná odplata, ktorá bola prijatá za takto scudzenú vec.

Z ust. § 27 ZKV okrem iného vyplýva, že majetok z konkurznej podstaty možno speňažiť predajom veci na dražbe spôsobom ustanoveným v nasledujúcich ustanoveniach alebo predajom mimo dražby. Predaj mimo dražby uskutočňuje správca so súhlasom súdu a za podmienok určených schôdzou konkurzných veriteľov.

Podľa stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zodňa 17. 6. 1998 čpjn. 19/98, uverejneného pod č. 52/1998, tvorí súpis podstaty právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty. Speňažený môže byť len ten majetok, ktorý bol spísaný a správca je povinný speňažiť všetok zapísaný majetok, iba že by bol zo súpisu zákonom stanoveným spôsobom vylúčený. Súpis majetku podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty preukazuje (napr. v konaní o zápise vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti), že je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať. ...“ak osoba, ktorá tvrdí, že vec, právo alebo iná majetková hodnota do konkurznej podstaty nepatrí, môže podať vylučovaciu žalobu bez ohľadu na to, či k jej podaniu bola konkurzným súdom vyzvaná. Legitimácia k vylučovacej žalobe je daná už tým, že vec bola správcom zaradená (zapísaná) do súpisu podstaty. Súd v zmysle ust. § 19 ods. 2 ZKV uloží tejto osobe podať vylučovaciu žalobu vtedy, ak tak dovtedy neurobila z vlastnej iniciatívy. Právna úprava tým sleduje, aby ten, kto uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do súpisu, bol o nutnosti podať vylučovaciu žalobu (ak chce dosiahnuť vylúčenie veci zo súpisu podstaty) poučený. Márne uplynutie stanovenej lehoty potom má za následok nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že vec bola zahrnutá do súpisu oprávnene, a že teda môže byť bez ohľadu na pôvodné pochybnosti, či patrí do podstaty, ako súčasť konkurznej podstaty speňažená“. ...“ak nastane v zhode s podaným výkladom nevyvrátiteľná domnienka správnosti súpisu veci, práv alebo iných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty, je správca konkurznej podstaty osobou oprávnenou takýto majetok speňažiť“. ...“ak osoba, ktorá tvrdí, že jej vlastnícke právo k spísanému majetku vylučuje príslušnosť tohto majetku ku konkurznej podstate, v hmotnoprávnej lehote určenej súdom vo výzve podľa § 19 ods. 2 ZKV nepodala vylučovaciu žalobu, alebo ak o vylučovacej žalobe tejto osoby súd právoplatne rozhodol inak než tak, že žalobe vyhovel (že príslušný majetok konkurznej podstaty úpadcu vylúčil), potom platí, že z titulu tohto svojho práva už nemôže vznášať žiadne nároky (presadzovať svoje vlastnícke právo k dotknutému majetku) voči osobe, ktorá následne tento majetok nadobudla od správcu konkurznej podstaty v dôsledku jeho speňaženia (porovnaj § 27 ZKV). Ide o jeden z prípadov, keď zákon konštrukciou vyššie popísanej nevyvrátiteľnej domnienky prelomuje zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám (nemo plus iuris ad alium transfere potest, qeuam ibse habet).“ ...“osoba..., na ktorú správca konkurznej podstaty... v rámci speňažovania previedol majetok spísaný do konkurznej podstaty, sa totiž

stáva vlastníkom takéhoto majetku bez ohľadu k tomu, čo neskôr vyšlo najavo, že spísaný a neskôr i speňažený majetok (alebo jeho zodpovedajúca časť) v dobe speňaženia vlastnícky patril osobám iným... Stret v čase nerealizovaného (je ľahostajné z akého dôvodu) nároku vlastníka (tretej osoby) na vylúčení jej majetku z konkurznej podstaty s nárokom osoby, ktorá takýto majetok nadobudla za trvania konkurzu jeho speňažením podľa ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní (porovnaj opäť § 27 ZKV), tu musí byť riešený v prospech nadobúdateľa majetku“.

Podobný názor vyplýva aj zo stanoviska obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 12. 2002 sp. zn. Obpj 7/2002. V tomto stanovisku okrem iného je uvedené: „Nepodanie tzv. vylučovacej žaloby zakladá domnienku, že vec bola do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 druhá veta ZKV). Znamená to, že s takou vecou sa bude, bez ohľadu na to, či skutočne patrila úpadcovi, v konkurze nakladať, ako keby patrila do podstaty, teda bude predmetom speňaženia“.

V konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. na majetok úpadcu AUTOMOBILOVÉ ZÁVODY a.s. Prešov podalo Mesto Prešov dňa 5. 12. 2003 návrh na vylúčenie zo súpisu majetku v konkurznej podstate parcelu KN C 3292/2. Táto vec bola vedená pod sp. zn. . Uznesením o dňa 10. 11. 2006 č. k. -97 došlo k zastaveniu konania o tomto návrhu z dôvodu jeho späťvzatia, pričom toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 11. 2006. Počnúc nasledujúcim dňom vznikla nevyvrátiteľná domnienka, že predmetná nehnuteľnosť bola zahrnutá do súpisu oprávnene a že správca konkurznej podstaty je oprávnený ju speňažiť. Toto speňaženie sa zrealizovalo formou kúpnej zmluvy zo dňa 13. 3. 2007, ku ktorej dal konkurzný súd súhlas opatrením č. k. -140 zo dňa 7.2.2007, keď kupujúcim bola spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov. Tak voči tomuto kupujúcemu, ako aj voči jeho právnym nástupcom si nemôže pôvodný vlastník nehnuteľnosti uplatňovať nároky vyplývajúce z jeho pôvodného vlastníckeho práva.

Nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti však nezakladá vznik práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie tohoto pozemku pozemnou komunikáciou, ktorá bola v rozhodnom období vo vlastníctve žalovaného Prešovského samosprávneho kraja. Stavba pozemnej komunikácie sa začala dňa 14. 3. 1983 na pozemku, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu a bola aj dokončená kolaudačným rozhodnutím zo dňa 12. 2. 1992 taktiež na pozemku vo vlastníctve štátu. O toto vlastníctvo prišiel dovtedajší vlastník jednak nekompetentným jednaním správy katastra, ako aj následne samotného vlastníka v priebehu konkurzného konania. Spoločnosť Coryn, s.r.o. Prešov predmetnú nehnuteľnosť kupovala s plným vedomím, že kupuje nehnuteľnosť zastavanú pozemnou komunikáciou, ktorú nebude môcť nikdy v budúcnosti reálne užívať, mať v držbe, ani požívať z nej úžitky, ktoré nebol oprávnený poberať jeho právny predchodca.

V zmysle , je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Tieto práva má vlastník len „v medziach zákona“. Niektoré obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú „z povahy veci“ a zo všeobecných ustanovení . Preto sa označujú za pojmové obmedzenia vlastníctva (napr. povinnosť nezasahovať bez právneho dôvodu do práv druhých, nešikanovať ich pri výkone vlastníckeho práva, vykonávať toto právo v súlade s dobrými mravmi). Osobitné obmedzenia vlastníckeho práva vyplývajú z konkrétnych ustanovení a iných predpisov.

Vlastnícke právo je obmedzené predovšetkým právami ostatných vlastníkov. Výkon vlastníckeho práva preto nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do výkonu práv ostatných vlastníkov a ostatných osôb. Listina základných práv a slobôd výslovne zakazuje zneužitie vlastníckeho práva (čl. 11 ods. 3) a umožňuje za určitých podmienok jeho vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie (čl. 11 ods. 4). Hranice výkonu vlastníckeho práva sú dané aj , a to normami susedského práva () a vecnými právami k veci cudzej ( a nasl.).

Medze výkonu vlastníckeho práva sú dané aj v mnohých zákonoch verejnoprávnej povahy. Súčasná spoločnosť sa bez takýchto obmedzení neobíde. Rozsah týchto obmedzení sa postupne zvyšuje. Spočívajú spravidla v povinnosti vlastníka niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, poprípade aj niečo konať.

Náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva je priznávaná vlastníkovi spravidla v prípadoch, keď ide o trvalé obmedzenie vlastníckeho práva tým spôsobom, že okrem vlastníka môžu vec užívať aj iné osoby. Jedná sa spravidla o užívanie pozemkov zodpovedajúce ich účelovému určeniu vopred neobmedzeným okruhom užívateľov. V tejto súvislosti je treba rozlišovať medzi prípadmi zriadenia pozemnej komunikácie bez súhlasu vlastníka pozemku a medzi postavením takejto pozemnej komunikácie na pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, pričom až následne po ukončení stavby, a teda po bezodplatnom užívaní pozemku vlastníkom stavby, dôjde k zmene vlastníctva pozemku jeho prevodom na inú osobu. Nový vlastník pozemku nemôže nadobudnúť k tomuto pozemku viacej práv, ako mal predchádzajúci vlastník. Preto pokiaľ pôvodný vlastník pozemku sám postavil stavbu pozemnej komunikácie, ktorá je na ďalej v jeho vlastníctve, resp. vo vlastníctve jeho právneho nástupcu, pričom tento pozemok sám zastaval a umožnil ho užívať iným osobám bez uplatnenia si akejkoľvek náhrady, nemôže si takéto práva uplatňovať ani nový vlastník pozemku, ktorý vlastnícke právo nadobudol následne. Súdne rozhodnutia, na ktoré odkazujú žalobcovia v podanom odvolaní, riešia poskytovanie náhrady za užívanie pozemkov vo vlastníctve iného subjektu, než akým je vlastník pozemnej komunikácie postavenej na takomto pozemku, pričom vlastník stavby nebol v minulosti vlastníkom takto zastavaného pozemku a k zastavaniu pozemku komunikáciou došlo bez súhlasu vlastníka pozemku.

V preskúmavanej veci pôvodný vlastník pozemku - štát, nemal právo požadovať od vlastníka stavby pozemnej komunikácie, ktorým bol ten istý štát, bezdôvodné obohatenie a nemal právo ani sám so sebou uzavrieť nájomnú zmluvu. Nadobudnutím vlastníctva k takémuto pozemku sa nerozšíril okruh práv nadobúdateľa.

Zmena vlastníka pozemku nie je dôvodom na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za nemožnosť užívania pozemku terajším vlastníkom pozemku, pokiaľ vlastník stavby ju postavil v súlade so zákonom na pozemku, ktorého bol v tom čase vlastníkom.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

Žalobcovia podaním došlým súdu dňa 23. 9. 2013 navrhli prerušiť konanie do konečného rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. v právnej veci žalobkyne Coryn s.r.o. proti žalovanému: Prešovský samosprávny kraj a spol. o určenie vlastníckeho práva, keďže spoločnosť Coryn s.r.o. má za to, že iba určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty v jej postavení. Rozhodnutie o určovacej žalobe vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov aj tohto konania.

Z pripojených príloh tohto podania žalobcov vyplýva, že ešte dňa 5. 12. 2012 podala spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov žalobu proti Prešovskému samosprávnemu kraju so sídlom v Prešove, Mestu Prešov a Slovenskej republike - Slovenská správa ciest Bratislava žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorou žiadala určiť, že ku dňu 18. 4. 2007 bola vlastníčkou parcely KNC 3292/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2935 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., zapísanej na LV č. XXXX. Túto žalobu pozmenila tým, že ju rozšírila podaním zo dňa 24.7.2013.

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal k takémuto konaniu podnet.

Dôvodom pre vyhovenie takémuto návrhu býva predovšetkým hospodárnosť konania. Otázku, či spoločnosť Coryn s.r.o. Prešov nadobudla na základe kúpnej zmluvy vlastnícke práv k spornej nehnuteľnosti, riešil v období od 15. 7. 1999 do 17. 3. 2010 súd v konaní pod sp. zn. ako predbežnú otázku. Tá istá predbežná otázka bola predmetom skúmania a rozhodovania aj v preskúmavanej veci sp. zn. . V oboch prípadoch pojednávajúce súdy túto otázku riešili a podľa svojich zistení aj vyriešili. Preto napriek skutočnosti, že návrh na prerušenie konania je možné podať aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel.

Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný. Tomuto v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalovaný si však náhradu takýchto trov neuplatnil. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.