Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/181/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: I.. V.. N. G., H. W. X, XXX XX W. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 28.09.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 900,- Eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že mu bola spôsobená morálna ujma a utrpenie dôsledkom postupu pri prešetrovaní sťažnosti na postup podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave vo veci prešetrovania prieťahov v konkurznom konaní č.k. vedenom na Krajskom súde v Bratislave, ktorá bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 19.05.2012. Pri vybavovaní sťažnosti nebola dodržaná zákonom stanovená lehota v zmysle , ktorá uplynula dňa 20.06.2011. V rámci uvedenej lehoty navrhovateľ nebol informovaný o predĺžení lehoty, o čom svedčí list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 02.02.2011, doručený navrhovateľovi dňa 27.02.2011, ktorým bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená. Navrhovateľ k vyvolanému stavu neprispel, pričom vec mala pre neho veľký význam, vec nebola skutkovo a právne zložitá a odporca porušil 30-dňovú zákonnú lehotu na prešetrenie sťažnosti subjektívnym zavinením zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR, čo bolo ustálené oddelením kontroly a sťažností MS SR. Celkovo prieťahy zavinené odporcom trvali od 21.06.2011 do 30.12.2011, teda 6 mesiacov a 10 dní. Navrhovateľ žiadal v návrhu priznať titulom morálnej ujmy odškodné v sume 900,- Eur, ktorú považuje za primeranú a spravodlivú, pričom samotné konštatovanie porušenie práva nie je postačujúca.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že trojnásobné ospravedlnenie sa Ministerstva spravodlivosti SR navrhovateľovi za nedodržanie lehoty na prešetrenie vybavenia sťažnosti možno považovať za dostatočné zadosťučinenie a môže úplne a definitívne napraviť tvrdenú morálnu ujmu navrhovateľa, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Ministerstva spravodlivosti SR. Pre prípad, že by súd uvažoval o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, uviedol, že pri určení výšky peňažnej náhrady je potrebné prihliadať najmä na osobu poškodeného, závažnosť ujmy a na okolnosti jej vzniku a závažnosť následkov v súkromnom živote a spoločenskom uplatnení poškodeného. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného. Keďže navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy spôsobom stanoveným v zákone, nemôže preukázať

ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal, že nebyť nesprávneho úradného postupu, nebola by mu vznikla nemajetková ujma vo výške 900,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluch povereného zástupcu odporcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: žiadosť o prešetrenie sťažnosti zo dňa 19.05.2011, odpoveď na žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 21.12.2011, list MS SR, oddelenie kontroly a sťažností zo dňa 02.02.2011, oznámenie o prijatí opatrení na základe výsledkov prešetrenia sťažnosti zo dňa 01.03.2012, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.03.2012, z ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ podaním zo dňa 19.05.2011 adresovaným a doručeným Ministerstvu spravodlivosti SR požiadal o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave, č.k. .

Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 21.12.2011 oznámilo navrhovateľovi, že vo veci jeho žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní sa v plnom rozsahu stotožňuje s podrobným stanoviskom podpredsedníčky Krajského súdu v Bratislave, v ktorom bolo konštatované, že zo strany súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Zároveň oznámil, že ostatné skutočnosti uvádzané navrhovateľom v žiadosti vzhľadom na svoje kompetencie nie je oprávnené riešiť. Sťažnosť navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodnú a spis bez ďalšieho odložil, pričom sa ospravedlnil za oneskorené vybavenie podania navrhovateľa.

Navrhovateľ e-mailom zo dňa 19.12.2011 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR sťažnosť, na ktorú Oddelenie kontroly a sťažností ministerstva odpovedalo listom zo dňa 02.02.2011, v ktorom konštatovalo, že lehota na vybavenie sťažnosti navrhovateľa zo dňa 19.05.2011 nebola dodržaná a uplynula najneskôr dňa 02.06.2011. V rámci lehoty nebol navrhovateľ informovaný o predĺžení lehoty, nakoľko oznámenie o predĺžení lehoty bolo odoslané až dňa 27.07.2011. Pokiaľ by bol navrhovateľ informovaný o predĺžení lehoty včas, sťažnosť mala byť vybavená najneskôr 19.08.2011. Sťažnosť navrhovateľa bola vyhodnotená ako opodstatnená a za zmeškanie lehoty sa navrhovateľovi Ministerstvo spravodlivosti SR ospravedlnilo.

Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 01.03.2012 oznámilo navrhovateľovi, že k zmeškaniu lehoty na prešetrenie sťažnosti došlo v dôsledku vybavovania veľkého počtu podaní a podnetov, ktoré boli príslušnému zamestnancovi pridelené a tiež zmenou organizačnej štruktúry ministerstva. Zamestnanec bol na zistené nedostatky upozornený, predovšetkým na povinnosť dodržiavania lehôt a navrhovateľovi sa sekcia civilného práva ministerstva za vzniknutý nedostatok ospravedlnila.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) a a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa ) .

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súd vyhodnotil dôkazy predložené navrhovateľom jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vychádzal z nesprávneho úradného postupu Ministerstva spravodlivosti SR, spočívajúci v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na vybavenie sťažnosti ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého sťažnosť musí byť vybavená do 30 dní odo dňa jej doručenia orgánu príslušnému na jej vybavenie). Súd vychádzal z právneho názoru, že podkladom a právnym základom pre priznanie náhrady škody za nesprávny úradný postup spočívajúci v prieťahoch v konaní, môže byť iba konštatovanie prieťahov v konaní zákonom určeným orgánom, a to predsedom súdu v rámci sťažnostného režimu alebo Ústavným súdom SR v rámci konania o sťažnostiach pre porušenie práva podľa , prípadne iným orgánom stanoveným v právnych predpisoch. Uvedenému názoru svedčí aj novela účinná od 01.01.2013, ktorá však neobsahuje prechodné ustanovenia. V danom prípade boli prieťahy (nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na prešetrenie vybavenia sťažnosti) konštatované Ministerstvom spravodlivosti SR, Oddelením kontroly a sťažností v liste zo dňa 02.02.2011. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade možno konštatovať nesprávny úradný postup, spočívajúci v nedodržaní lehoty na vybavenie sťažnosti, keď lehota uplynula najneskôr dňa 02.06.2011 a pokiaľ by bol navrhovateľ informovaný o predĺžení lehoty včas, sťažnosť mala byť vybavená najneskôr 19.08.2011, pričom Ministerstvo spravodlivosti vybavilo sťažnosť listom zo dňa 21.12.2011.

V danom prípade súd dospel k záveru, že samotné konštatovanie porušenie práva a ospravedlnenie zo strany Ministerstva spravodlivosti SR, a to listom zo dňa 21.12.2011, listom zo dňa 02.02.2012 a listom zo dňa 01.03.2012 možno považovať dostatočné zadosťučinenie, a to vzhľadom na dĺžku vybavenia sťažnosti (po oznámení predĺženia lehoty na vybavenie sťažnosti, hoci oneskorenom) ako aj vzhľadom na podrobné zdôvodnenie príčin, ktoré viedli k nedodržaniu lehoty a prijatiu opatrení na základe výsledkov prešetrenia sťažnosti. K uvedenému záveru súd dospel aj z dôvodu, že navrhovateľ nijakým spôsobom nešpecifikoval, v čom spočíval zásah do práva navrhovateľa a z akých dôvodov mala vec pre neho veľký význam.

Ak by aj súd pripustil, že v danom prípade prichádza do úvahy priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, odporca v konaní správne argumentoval, že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky zaťažuje výlučne poškodeného. V danom prípade však navrhovateľ nijakým spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote ako aj závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení tak, ako to predpokladá pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, rovnako aj pre ustálenie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou ujmou.

Súd vo veci nariadil celkom dve pojednávania, a to na deň 11.07.2013 a 07.10.2013. Navrhovateľ podaním zo dňa 03.07.2013 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 11.07.2013 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu jeho pobytu na Balkáne, nijakým spôsobom však nepreukázal dôvod na odročenie pojednávania, preto súd jeho žiadosť neakceptoval a pojednával v jeho neprítomnosti v súlade s , keď nepovažoval dôvod odročenia pojednávania za dôležitý bez jeho preukázania. Následne podaním zo dňa 07.10.2013 navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 07.10.2013 a požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu poúrazového poškodenia chrbtice a následnej rehabilitácie v dôsledku neutíchajúcich bolestí, ktorá by mala byť ukončená koncom mesiaca október 2013. Uvedené ospravedlnenie mal súd k dispozícii až po skončení pojednávania dňa 07.10.2013, z toho dôvodu konal a rozhodoval v neprítomnosti odporcu v súlade s V oboch prípadoch navrhovateľ doručil žiadosti o odročenie pojednávania v lehote, v ktorej súd nemal z časových dôvodov možnosť informovať navrhovateľa o posúdení žiadosti na odročenie pojednávania. V druhom prípade zároveň súd konštatuje, že i keby bola žiadosť navrhovateľa k dispozícii súdu včas pred začiatkom pojednávania, táto nebola podaná v súlade 119 ods. 3 , a teda nebola by zo strany súdu akceptovaná.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.