Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/1/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu mal. D. F., A.. X. D.. D., W. X. A. Q., Y. X/lX, právne zastúpeného U.. T. W. - advokátkou so sídlom SpG. A. Q., X. X, proti žalovanému, O.I. X. O., A. P. P. D., O., G.: XX XXX XXX, v konaní o náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia takto

rozhodol:

I. Žaloba voči žalovanému sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Slovenská republika nemá právo na náhradu trov štátu.

IV. Súd nezaväzuje žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu.

odôvodnenie:

Maloletý žalobca v zastúpení svojim zákonným zástupcom - matkou sa žalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 19.7.2007 domáhal, aby súd X. H. v zastúpení P. N.Í. X. H. ako pôvodne žalovaného v 1. rade, O. X. O. ako pôvodne žalovaného v 2. rade, A. X. F. Q. X. A. Q. ako pôvodne žalovaného v 3. rade a A. X. F. X. A. Q., Y..X.. ako pôvodne žalovaného v 4. rade zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť maloletému žalobcovi náhradu škody z titulu bolestného v sume 5 000 000,-- Sk so 17,6 % - tým ročným úrokom z omeškania od 9.10.1999 do zaplatenia a náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 15 000 000,-- Sk so 17,6 % - tým ročným úrokom z omeškania od 9.10.1999 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že v presne nezistenej dobe od 8.10.1999 do 10:00 hod. dňa 10.10.1999 v X. A. Q., A. J. U. Č.. X v budove A. X. F. na oddelení OAIM nebola venovaná dostatočná pozornosť pri liečbe náhlej brušnej príhody maloletého žalobcu. Nedôsledný prístup zo strany zdravotníckeho zariadenia mal za následok multiorgánové zlyhanie maloletého žalobcu, a toto zlyhanie zanechalo u maloletého žalobcu trvalé následky a to ťažké zdravotné postihnutie, sekundárnu epilepsiu, pravostrannú hemiparézu, psychomotorické postihnutie, pričom je od tejto doby maloletý žalobca v plnej opatere svojej matky Y. F.. Vo veci prebiehalo trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa , . Toto trestné stíhanie bolo ukončené na základe uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v X. A. Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor Všeobecnej kriminality X. A. Q. pod Č.:E.-XXX/XX-X.-XXXX zo dňa 19.8.2005. Maloletý žalobca mal zdravotné problémy a to také, že sa sťažoval na bolesti v brušnej dutine. Matka okamžite navštívila detskú lekárku MUDr. A., ktorá matku s maloletým žalobcom poslala na chirurgické oddelenie Nemocnice s poliklinikou v X. A. Q.. Bolo to dňa 8.10.1999. Po vyšetrení lekárom na chirurgickom oddelení bol maloletý žalobca hospitalizovaný. Boli mu vykonané odborné vyšetrenia a bol do večerných hodín na

pozorovaní. Mal teploty a vo večerných hodinách 8.10.1999 sa podrobil chirurgickému zákroku, po chirurgickom zákroku tenkého čreva a odobratí apendixu bol prevezený na oddelenie ARO. Následne matka zistila, že lekári maloletého žalobcu uviedli do umelého spánku a to bezprostredne po prebratí z narkózy. Maloletý žalobca mal po zákroku vysoké horúčky, ktoré pretrvávali. Dňa 10.10.1999 bol prevezený na Detskú kliniku do O.. Následne sa zistilo, že spôsob umelej pľúcnej ventilácie počas anestézie pri zákroku v X. A. Q. nebol v súlade s odporúčanými dychovými vzorcami pre dieťa s hmotnosťou 12 kg. Uvedené sa stalo predmetom polemiky v znaleckom posudku zo dňa 7.5.2003 a v znaleckom posudku zo dňa 18.9.2004. Ešte dňa 9.10.1999 ráno, keď bol maloletý žalobca po narkóze v celku stabilizovaný a reagoval i na matku, bolo možné okamžite zabezpečiť jeho prevoz do O.. Nemocnica tak neurobila, čo bolo konštatované i v znaleckom posudku zo dňa 7.5.2003. V znaleckom posudku zo dňa 18.9.2004 je uvádzané, že prístrojové vybavenie nemocnice v X. A. Q. bolo dostatočné, avšak nebola zabezpečená dostupnosť detskej tlakovej manžety a nedostatočná praktická skúsenosť zdravotného personálu. Nedostatok odborných skúseností zdravotníckeho personálu, jeho vybavenia, je konštatovaný aj v znaleckom posudku zo dňa 7.5.2003, pod bodom 9, okrem toho je zrejmé, že v Nemocnici v X. A. Q. nebol dostupný žilový katéter zodpovedajúci veku dieťaťa, taktiež boli tu nedostatky zo strany nemocnice v tom, že v čase od 8.10.1999 do 10.10.1999 bol problém celej nemocnice zmerať maloletému žalobcovi krvný tlak a to pred operáciou, v čase operácie a po operácii. Došlo k zanedbaniu zdravotnej starostlivosti a došlo tým, k nepriaznivému zdravotnému stavu žalobcu a vznikol edém mozgu. Zo znaleckého posudku zo dňa 18.9.2004 vyplýva, že celkový postup nemocnice v X. A. Q. bol nesprávny a došlo k poškodeniu mozgu maloletého žalobcu a tým k jeho trvalým následkom. Maloletý žalobca následne po prevezení do O. ležal v kóme a došlo k multiorgánovému zlyhaniu, kde následne bola nutná regenerácia pečene, po prebratí z kómy bolo dieťa udržiavané v umelom spánku. Matke maloletého žalobcu bolo oznámené, že dieťa bude hluché, slepé a ochrnuté. Následne sa zistilo, že bude vidieť a počuť. Tiež sa zistilo, že má poškodenie centrálnej nervovej sústavy a to sa prejavuje tak, že nevníma život okolo seba, nevie vyhodnotiť to čo vidí, má postihnuté rečové centrum, t.j. nerozpráva, pravá strana tela je ochabnutá a potrebuje dennú starostlivosť. Maloletého žalobcu treba obliekať, kŕmiť, prebaľovať a nie je schopný bez doprovodu a osobnej starostlivosti fungovať. V súčasnosti navštevuje Základnú školu pre postihnuté deti a chodí do 1. ročníka s tým, že má individuálnu starostlivosť pedagogického personálu.

V súvislosti s pasívnou legitimáciou jednotlivých pôvodných žalovaných, maloletý žalobca vo svojom návrhu poukázal na to, že Nemocnica s poliklinikou v X.X. A. Q., t.j. pôvodne žalovaný v 3. rade, je Všeobecnou nemocnicou II. typu a jej zriaďovateľom bol pôvodne žalovaný v 1. rade. Následne od 1.1.2003 Nemocnica s poliklinikou v X. A. Q. bola v zriaďovateľskej pôsobnosti pôvodne žalovaného v 2. rade a ide o zdravotnícke zariadenie v pôsobnosti O. X. O., t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade. Pôvodne žalovaný v 4. rade vznikol dňa 7.9.2005 ako akciová spoločnosť. Z dôvodu, že maloletému žalobcovi v čase podania žaloby neboli známe skutočnosti o prechode práva a povinností, čo sa týka zdravotníckej starostlivosti a z dôvodu, že zo záverov trestného konania vyplývalo, že za ublíženie na zdraví nezodpovedá lekár právneho predchodcu žalovaných, navrhol maloletý žalobca, aby žalovaní v 1. rade až 4. rade boli spoločne a nerozdielne zaviazaní k náhrade škody. I zo znaleckých posudkov je tu preukázané porušenie práv a povinností zdravotníckymi zariadeniami a i samotnou X. H., kde zodpovednosť za zdravotnú starostlivosť a jej kvalitné poskytovanie bola kontrolovaná i zo strany P. N. X.. Podľa platných právnych predpisov ku dňu 8.10.1999 - o zdravotnej starostlivosti

- § 3 úlohy štátu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti - štát utvára podmienky na to, aby sa zdravotná starostlivosť poskytovala na odbornej úrovni, plynule, sústavne a aby bola dostupná. Podľa § 4 tohto zákona zdravotnú starostlivosť poskytujú zdravotnícke zariadenia v súlade s dostupnými poznatkami lekárskej vedy a inými biomedicínskymi vedami. Podľa § 24 sústavu zdravotníckych zariadení tvorili okrem iného i nemocnice s poliklinikou II. typu a touto A. X. F. boli právny predchodca pôvodne žalovaného v 3. rade a 4. rade. Zriaďovateľom štátnych zdravotníckych zariadení II. typu - A. X. F. bolo P. N. X.. Podľa o ochrane zdravia ľudí - si pôvodne žalovaný v 1. rade neplnil riadne svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona.

Uvedené konanie prebiehalo na tunajšom súde pod sp.zn. XC XXX/XXXX a v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorého prvým jeho výrokom bola žaloba voči X. H. v zastúpení Ministerstvom zdravotníctva X. H. ako pôvodne žalovanému v 1. rade a voči A. X. F. X. A. Q., Y..X.. v čase vyhlasovania uvedeného rozsudku už ako pôvodne

žalovanému v 3. rade zamietnutá a zároveň štvrtým výrokom uvedeného rozsudku súd vo vzťahu medzi žalobcom a týmito žalovanými nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

Druhým výrokom uvedeného rozsudku bola žaloba voči O. X. O. ako pôvodne žalovanému v 2. rade čo do sumy 3831,91 Eur spolu so 17,6 % - ročným úrokom z omeškania zo sumy 754,43 Eur od 1.1.2001 do zaplatenia, zo sumy 754,43 Eur od 1.1.2002 do zaplatenia, zo sumy 774,34 Eur od 1.1.2003 do zaplatenia, zo sumy 774,34 Eur od 1.1.2004 do zaplatenia a zo sumy 774,34 Eur od 1.1.2005 do zaplatenia zamietnutá, a zároveň tretím výrokom voči tomuto žalovanému bola žaloba na náhradu škody z titulu bolestného v sume 165 969,59 Eur spolu so 17,6 %-tým ročným úrokom z omeškania od 9.10.1999 do zaplatenia a na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 497 908,78 Eur so 17,6 %-tým ročným úrokom z omeškania od 9.10.1999 do zaplatenia vylúčená na samostatné konanie. Súd zároveň piatym výrokom uvedeného rozsudku rozhodol, že o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a týmto žalovaným a o trovách štátu rozhodne vo vylúčenom konaní. Uvedený rozsudok čo do tretieho a piateho výroku sa stal právoplatným dňa 14.2.2013 a čo do prvého, druhého a štvrtého výroku dňa 2.3.2013 a vykonateľným dňa 2.3.2013.

Pokiaľ ide o žalovaného v tomto prebiehajúcom konaní, t.j. O. X. O. ako pôvodne žalovaného v 2. rade v konaní sp.zn.XC XXX/XXXX, súd v jeho prípade rozhodol tak ako je to vyššie uvedené potom, čo po vznesenej námietke premlčania uplatňovaných nárokov zo strany žalovaných na pojednávaní konanom dňa 21.1.2013 vykonal dokazovanie vo vzťahu k tomuto žalovanému na preukázanie premlčateľnosti uplatnených nárokov žalobcom a to predovšetkým oboznámením sa s listinným dôkazmi ako Prehľadom zdravotníckych zariadení v pôsobnosti uvedeného žalovaného, so znaleckým posudkom č. X/XXXX súdneho znalca prof. P.. E. P. I.. znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Anestéziológia a resuscitácia a s doplnkom č. 2 k uvedenému znaleckému posudku č. X/XXXX, so Zriaďovacou listinou č. XXXX/XXXX-Y.-X zo dňa 14.6.1991, s Rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny A. X. F. Č.. XXXX/ XXXX-Y., s Uznesením Košického samosprávneho kraja č. XXX/XXXX, s trestným spisom Okresného úradu ÚJKP PZ v X. A. Q. ČVS: E.-XXX/XX-X.-XXXX, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Nemocnica s poliklinikou SpišsO. A. Q., X. X. J.. U. Č.. X, X. A. Q., ( t.j. pôvodne žalovaný v 3. rade v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX) bol založený dňa 1.7.1991 ako štátna rozpočtová organizácia s právnou subjektivitou s názvom „A. X. F. X. A. Q.“ so sídlom v SpiŠ.X. A. Q., J.. U. Č.. X, G.: XXXXXXXX a to na základe zriaďovacej listiny Ministerstva zdravotníctva SR č. XXXX/XXXX-Y.-X zo dňa 14.6.1991 podľa o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky, o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy a na základe reformy štruktúry, riadenia a financovania zdravotníctva Slovenskej republiky schválenej uznesením vlády SR z 24.11.1990 č. 554.

Zriaďovacou listinou č. XXXX/XXXXX zo dňa 1.1.2003 žalovaný (t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX) zriadil podľa pís. f), a pís. g) o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a v zmysle a o rozpočtových pravidlách v znení neskorších zmien, o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a pís. m) a pís. n) o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, svoju príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou a s názvom „A. X. F. X. A. Q. X. X. J.. U. X, XXX XX X. A.Á. Q., G.: XXXXXXXX. Podľa tejto zriaďovacej listiny a to jej čl. 1 ods. 1 uvedená príspevková organizácia bola zriadená k 1.1.2003 na dobu neurčitú a podľa ods. 3 uvedeného článku bola právnickou osobou, ktorá svoje príjmy používala na financovanie vlastnej činnosti. Podľa čl. 4 ods. 3 uvedenej zriaďovacej listiny vydaním tejto zriaďovacej listiny strácala platnosť a účinnosť zriaďovacia listina A. X. F. X. A. Q. vydaná Ministerstvom zdravotníctva SR dňa 14.6.1991 pod číslom XXXX/XXXX- Y.-X v znení jej dodatkov.

Podľa vyjadrenia žalovaného (t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX) zo dňa 28.12.2008 vyššie uvedená A. X. F. X. A. Q. ako príspevková organizácia bola to isté zdravotnícke zariadenie, ktoré dňa 8.10.1999 vykonávalo lekársky zákrok na mal. žalobcovi a ktoré od 1.1.2003 patrí

do zriaďovateľskej pôsobnosti žalovaného ( t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade v konaní sp.zn. XC XXX/ XXXX).

Z Uznesenia č. XXX/XXXX zo 4. zasadnutia zastupiteľstva O. X. O. O. dňa 28.6.2010 vyplynulo, že bolo schválené zrušenie príspevkovej organizácie A. X. F. X. A. Q., X. X. U. X, X. A. Q., G.: XXXXXXXX (pôvodne žalovaného v 3. rade - poznámka súdu) bez právneho nástupcu k 30.6.2010. Práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na jeho zriaďovateľa - O. X. O., teda žalovaného. (t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade v konaní sp.zn. ).

Podľa Doplnku č. X k znaleckému posudku č. X/XXXX znalca prof. MUDr. E. P., I.. znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Anestéziológia a resuscitácia (čl. 172-174 spisu XC XXX/XXXX) za ustálený zdravotný stav maloletého žalobcu, po preštudovaní zdravotnej dokumentácie tento znalec považoval vyjadrenie neurologickej kliniky T. ohľadom neurologického stavu pacienta zo dňa 12.2.2000 (správne mal byť uvedený dátum 12.12.2000 - poznámka súdu). Dieťa bolo neurologicky vyšetrené, včítane elektroencefalogramu. Zároveň správa obsahuje i zamietavý postoj neurochirurgického pracoviska ohľadom odstránenia krvnej zrazeniny v subdurálnom priestore. Diagnózy z tohto špičkového pracoviska sú stanovené ako stav po multiorgánovom zlyhaní, stav po ťažkom difúznom cerebrálnom poškodení s obojstrannou subdurálnou kolekciou fronto-temporálne so sekundárnymi epileptickými záchvatmi, t.č. charakteru prudkých poklesov hlavy a krátkou stratou posturálneho tonusu reflexne podmienené (zakašľanie, kýchnutie), iritačne-zániková hermiparéza 1. stupňa vpravo. Podľa názoru znalca z dostupnej dokumentácie je zrejmé, že sa jedná o trvalé, závažné postihnutie centrálneho nervového systému, ktoré má za následok ťažkú psychomotorickú retardáciu. Keďže dominantné je neurologické poškodenie pacienta, znalec konštatoval, že druhá časť otázky a síce, vypracovať posudok bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia jemu ako znalcovi v odvetví Anestéziológia a resuscitácia neprináleží.

Zo správy pre ošetrujúceho lekára vypracovanej primárkou neurologického oddelenia T. C. A. X. F. W., P.. P. W., zo dňa XX.XX.XXXX založenej do vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva F. Q. X. A. Q., Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor Všeobecnej kriminality X. A.Á. Q. F. Č.:E.- XXX/XX-X.-XXXX (č.l. 106-108 uvedeného vyšetrovacie spisu) vyplynulo, že maloletý žalobca bol hospitalizovaný na uvedenom neurologickom oddelení od 22.11.2000 do 12.12.2000. Podľa epikrízy uvedenej správy maloletý žalobca bol prijatý pre frekventné záchvaty charakteru prudkých poklesov hlavy, s ľahkou deviáciou bublou nahor a následným „cukerínovým úsmevom“ v trvaní 20 sekúnd, ktoré sú provokované vonkajšími podnetmi - hlavne kýchnutím, zakašľaním a pri opakovaní týchto podnetov ustávajú, pohotovosť sa vyčerpá. Počas hospitalizácie bolo robené CT mozgu s nálezom stavu po prekonanom mozgovom edéme, difúzna kortikálna atrofia, s bilaterálnou subdurálnou efúziou frontálne až temporálne, s mierne dilatovanými bočnými komorami a III. komorou, pričom EI = 0,32. Charakter EEG zmien je však taký významný, že možno očakávať výskyt aj dekompenzáciu typických epileptických záchvatov. Vzhľadom na prítomnosť opúzdranej subdurálnej kolekcie bolo urobené neurochirurgické konzílium, ktoré nedoporučilo odstránenie starej subdurálnej efúzie o tomto rozmere, pretože sa neočakáva schopnosť mozgu rozvinúť sa ku kalve a vyplniť tento priestor. Z epileptochirurgického hľadiska pri difúznych EEG zmenách je indikácia k odstráneniu subdurálnej kolekcie veľmi diskutabilná. V správe bola stanovená diagnóza a to stav po multiorgánovom zlyhaní, stav po ťažkom difúznom cerebrálnom poškodení s obojstrannou subdurálnou kolekciou fronto-temporálne so sekundárnymi epileptickými záchvatami, t.č. charakteru prudkých poklesov hlavy a krátkou stratou posturálneho tonusu reflexne podmienené (zakašľanie, kýchnutie), iritačne-zániková hermiparéza 1. stupňa vpravo.

V priebehu pôvodného konania vedeného pod sp.zn. XC XXX/XXXX a to na pojednávaní dňa 21.1.2013 žalovaný, ako aj ďalší pôvodne žalovaní vzniesli námietku premlčania voči nárokom uplatňovaným maloletým žalobcom v tomto konaní, kedy konkrétne žalovaný v tomto prebiehajúcom konaní ( t.j. pôvodne žalovaný v 2. rade v konaní sp.zn. XC XXX/XXXX)

poukázal na Doplnok č. 2 k Znaleckému posudku č. X/XXXX od MUDr. Prof. P. podľa ktorého, neurologický stav maloletého žalobcu bol podľa vyjadrenia A. O. T. C. A. X. F. ustálený k XX.X.XXXX. Z tohto dôvodu bol žalovaný toho názoru, že od uvedeného dňa začala plynúť 2-ročná subjektívna

premlčacia lehota na uplatnenie nárokov maloletého žalobcu na súde, pričom žaloba bola podaná až dňa 19.7.2007. Na základe uvedeného preto tento žalovaný považoval nárok na náhradu škody z titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za premlčaný. Rovnako tak, pokiaľ išlo o rozšírenie žaloby zo dňa 17.8.2007 o sumu 115 440,-- Sk aj tento nárok žalovaný považoval za premlčaný, kedy plynutie premlčacej lehoty v prípade tohto nároku odvodzoval od dátumu 31.12.2004 a tým premlčacia lehota uplynula maloletému žalobcovi dňa 31.12.2006. O tejto rozširujúcej časti žaloby súd rozhodol rozsudkom sp.zn. XC XXX/XXXX-XXX zo dňa 11.2.2013, kedy tento nárok maloletého žalobcu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zamietol. V uvedenej časti sa vyššie uvedený rozsudok stal právoplatným.

Čo do vznesenej námietky premlčania žalovaného vo vzťahu k nárokom maloletého žalobcu na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, súd po takto vykonanom dokazovaní bol toho názoru, že v tejto fáze konania ešte nie je možné jednoznačne ustáliť, či tento nárok žalobcu je, resp. nie je skutočne premlčaný, nakoľko prof. MUDr. E. P., I.., ktorý za ustálený zdravotný stav maloletého žalobcu považoval vyjadrenie A. O. T. C. A. X. F. Q. W. zo dňa 12.2.2000 ( správne mal byť uvedený v tomto doplnku k posudku dátum 12.12.2000 - poznámka súdu), sa vyjadril k okolnosti, ktorá nespadala do odvetvia jeho znaleckej činnosti, keďže je zapísaný v zozname znalcov ako súdny znalec pre odvetvie Anestéziológie a resuscitácie, pričom vyjadrenie vo veci ustáleného zdravotného stavu podal v oblasti, ktorá sa týka odvetvia neurológie. Jednoznačný záver o rozhodnom momente ustálenosti zdravotného stavu maloletého, od ktorého sa odvíjal začiatok plynutia premlčacej lehoty uplatnených nárokov, nevyplynul ani z iných v spise založených dokladov, a preto súd v tejto časti musel doplniť dokazovanie na zodpovedanie otázky, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu, po poškodení jeho zdravia, ku ktorému došlo počas zdravotných zákrokoch uskutočnených na mal. žalobcovi v období od 8.10.1999 do 10.10.1999, a ktoré ustálenie by umožnilo posúdiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia u maloletého. Za týmto účelom nariadil znalecké dokazovanie na zodpovedanie uvedených otázok súdnou znalkyňou z Odboru : zdravotníctvo a farmácia, odvetvie : Neurológia, MUDr. N. X..

Podľa záverov znaleckého posudku č. XX/XX uvedenej súdnej znalkyne, na základe preštudovanej zdravotnej dokumentácie čo sa týka hybnosti a mentálnych schopností, je možné zdravotný stav maloletého žalobcu z neurologického hľadiska považovať za ustálený dňom 12.12.2000, kedy bol prepustený z T. A. O. Q. W., kde bol CT vyšetrením potvrdený stav po prekonanej kóme s opuchom mozgu, pri ktorom vzniklo ťažké difúzne mozgové poškodenie s kortikálnou atrofiou, s úbytkom mozgového tkaniva, pričom nález bol zreteľnejší vľavo čo koreluje s nálezom ľahkého ochrnutia pravostranných končatín, ďalej úbytkom mentálnych schopností vrátane poruchy rozprávania a sekundárna epilepsia. Podľa znalkyne je zjavné, že objektívny neurologický nález, ktorý sa týka motoriky, hybnosti dieťaťa, sa vďaka intenzívnej rehabilitácii postupne upravil. Pri preklade z ARO NsP X. A. Q. bolo dieťa komatózne s poruchou vedomia, po prepustení z T. O. Q. O. dňa 3.11.1999 bolo dieťa pri vedomí avšak pohybovo na úrovni 3-mesačného dieťaťa, to znamená, že jeho hybnosť bola minimálna, nesedelo a nechodilo. V januári r. XXXX je popisovaná neurológom počas hospitalizácie psychomotorická retardácia na úrovni 6-7 mesačného dieťaťa. V septembri r. 2000 dieťa už chodí, ale nestabilne, čo spadá na úroveň 12. mesačného dieťaťa. Od septembra r. 2000 do dnešnej doby je neurologický nález rovnaký, dieťa chodí samostatne, kolísavo, niekedy s pridržiavaním o druhú osobu a berie si predmety do rúk. Znalkyňa poukázala na skutočnosť, že v decembri r. 2012 neurológ popisuje stav maloletého žalobcu ako „sporadické cerebrálne záchvaty v podobe myknutia spravidla v spánku nad ránom. Topický neurologický nález ako aj chovanie na ambulancii podstatnejšie nezmenené“. Ďalej cituje neurológa z júna 2013 ohľadne stavu maloletého žalobcu, že ten „chodí ako predtým, rád a veľa, ale vyžaduje asistenciu pridržiavanie za ruku“. Podľa znalkyne sa jedná teda o stav trvalý, pri ktorom nepredpokladá výraznú úpravu ako hybnosti, tak aj rozumových schopností. Od septembra 2000 je psychomotorický vývoj a porucha reči bez zmeny, prítomné sú len hrdelné zvuky ako reakcia na matku.

Pokiaľ ide o sekundárnu epilepsiu u maloletého žalobcu v jej prípade súdna znalkyňa považoval zdravotný stav maloletého za ustálený dňom 28.9.2001. Na ozrejmenie skutočnosti ako znalkyňa dospela k tomuto ustáleniu zdravotného stavu maloletého žalobcu poukázala na to, že počas hospitalizácie na T. E. Q. O. boli u maloletého žalobcu pozorované epileptické záchvaty a po konzultácii s neurológom začatá špecifická antiepileptická terapia. Stav bol hodnotený ako druhotná epilepsia a v liečbe boli nasadené Mysoline tbl. 1//2-/4-1/2. Z dôvodu opakovaných stavov, kedy dieťaťu padala

hlavička a oči boli vytočené nahor, čo sú príznaky epilepsie, bolo dieťa opakovane hospitalizované na T. O. Q. O. (január a máj r. 2000), opätovne zhodnotené EEG nálezy, liečba upravená a v liečbe nasadené Mysoline tbl. 1//2-/4-1/2. Convulex sir 100-50-100 mg. V septembri r. 2000 bolo dieťa hospitalizované na Detskej neurologickej klinike v Bratislave za účelom dodiagnostikovania a nastavenia liečby pre pretrvávajúce záchvaty v liečbe a boli použité Convulex gtt 3x 130 mg, Sabril 2x 1 tbl. Liečba sekundárnej epilepsie, ktorá vznikla ako následok mozgového poškodenia, bola opakovane upravovaná podľa reakcie na antiepileptiká, ambulantne pod dohľadom obvodného neurológa aj počas hospitalizácie. Dieťa užívalo od začiatku dvoj až trojkombináciu antiepileptík. Dňa 28.9.2009 neurológ pristupuje k vysadeniu jedného antiepileptika, to znamená, že od októbra r. 2001 má dieťa stabilne v liečbe len jedno antiepileptikum - Valproát (Convulex v dávke 2 x 100 mg., Sabril bol vysadený, pričom dávka Convulexu sa zvýšila vzhľadom k veku po roku na 3-krát 100 mg. Táto liečba je ponechaná aj napriek tomu, že dieťa má opakovane zaznamenané patologické EEG nálezy, avšak klinický stav je stabilizovaný. Nateraz je epilepsia kontrolovaná, od septembra r. 2001 nedošlo k zhoršeniu a ani k dekompenzácii či nakopeniu - kumulácii - epileptických záchvatov, nebolo nutné pristúpiť k zmene antiepileptickej liečby. Z toho dôvodu možno považovať ustálenie zdravotného stavu s ohľadom na sekundárnu epilepsiu od práve dátumu 28.9.2001.

Podľa znalkyne, je u maloletého žalobcu aktuálne prítomná bezrečovosť a absencia zrakového kontaktu. Sekundárna epilepsia je kontrolovaná a stabilizovaná monoterapiou. Pre hyperkyfózu a skoliózu Th- L úseku - vybočenie chrbtice doľava je v liečbe na rehabilitačnej ambulancii a pre deformity chodidiel na ortopedickej ambulancii sporadicky. Pre poruchu kontrolovania odchodu moču používa jednorázové plienkové nohavičky. Jedná sa o stav trvalý, pri ktorom nepredpokladá znalkyňa výraznú úpravu ako hybnosti tak aj rozumových schopností.

Znalkyňa tiež konštatovala, že maloletý bol prvý krát ortopédom vyšetrený v júni r. 2008 pre poruchu chôdze. Ortopéd konštatuje deformitu chodidla spôsobenú neurologickým ochorením a doporučuje predpis ortopedickej obuvi, pričom korekčná operácia nebola indikovaná. Ďalšia kontrola mala byť s odstupom jedného roka, avšak na vyšetrenie prišli s maloletým žalobcom až po troch rokoch. Podľa znalkyne, deformita chodidiel, ktorá vznikla v dôsledku poruchy chôdze pri pravostrannom ochrnutí bola diagnostikovaná v júni r. 2008 a je korigovaná ortopedickou obuvou, pričom toto zdravotné postihnutie je ustálené od júna r. 2008, pretože doteraz nedošlo k zhoršeniu nálezu, ktorý by si vyžadoval operačné riešenie. Maloletý žalobca pritom kontrolné ortopedické vyšetrenie absolvoval s odstupom troch rokov v roku 2011.

Na pojednávaní konanom dňa X.XX.XXXX na výzvu súdu na právnu zástupkyňu maloletého žalobcu, aby túto súdu uviedla, aké poškodenie zdravia utrpel žalobca, v dôsledku ktorého sa dožaduje náhrady škody, právna zástupkyňa zotrvala na tom, že sa jedná o postihnutia, ktoré uviedli v pôvodnom žalobnom návrhu (strana 6 zápisnice, resp. čl. spisu 254 spisu XC/XXX/XXXX).

Podľa 21 ods. 1 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o rozpočtových pravidlách, v znení platnom a účinnom v čase uskutočnenia zdravotného zákroku u maloletého žalobcu, t.j. od 8.10.1999 do 10.10.1999 (ďalej len ako „ “), rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu.

Podľa 21 ods. 3 rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.

Podľa 21 ods. 11 , o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (ďalej len ako „“), rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po

predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľa vyhlášky ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. , o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ( ďalej len ako „ vyhl.č. “), odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.

Podľa vyhl. č. , sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len ""). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

Podľa vyhl. č. , o vydanie lekárskeho posudku môže požiadať ( o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Q. N. F. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení zákona A. H. X. H. Š.. XXX/XXXX Z.z.) poškodený a právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá.

Podľa vyhl. č. , posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vzhľadom námietku premlčania zo dňa 21.1.2013 vznesenú zo strany žalovaného na pojednávaní uvedeného dňa nie je možné žalobe vyhovieť.

V prvom rade je potrebné uviesť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v tomto konaní je právnym nástupcom pôvodného zdravotníckeho zariadenia - A. X. F. X. A. Q., v ktorej sa uskutočnili operačný zákrok a poskytla následná zdravotná starostlivosť maloletému žalobcovi v dňoch 8.10.1999 až 10.10.1999.

Keďže ale zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania voči žalobcom uplatneným nárokom súd sa musel s touto prednostne vysporiadať. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že v prípade nárokov na náhradu škody na zdraví plynie len subjektívna 2-ročná premlčacia lehota. Aj pri tejto premlčacej lehote však musia byť pre začatie jej plynutia kumulatívne splnené obe podmienky predvídané , teda vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá a tiež vedomosť o tom, že poškodenému vznikla škoda určitého rozsahu.

Pokiaľ ide o znalosť poškodeného o osobe škodcu táto sa viaže na okamih, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za škodu. Zákon v tomto smere nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení osoby zodpovednej za vznik škody a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery účasti jednotlivých škodcov, ak poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorým, či viacerými škodcami, ktorých totožnosť je mu známa. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby zistiť až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Preto zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. (rozsudok A. X. Č. X..N.. XXCdo XXXX/XXXX N. XX.XX.XXXX).

V prípade maloletého žalobcu je potrebné všetky tieto vyššie uvedené argumenty vzťahovať na skutočnosť, kedy sa o týchto relevantných dôvodov určujúcich začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby dozvedel jeho zákonný zástupca, teda v jeho prípade matka. Touto cestou mal maloletý vedomosť o zodpovednostnom subjekte, keďže jeho matke bolo zrejmé, kde sa uskutočnil operačný zákrok, v dôsledku ktorého malo podľa jeho tvrdení v žalobe dôjsť k poškodeniu jeho zdravia, a teda že túto operáciu u neho vykonávala Nemocnica s poliklinikou, Spišská Nová Ves, príspevková organizácia, t.j. pôvodne žalovaný v 3./rade, resp. jej vtedajší zamestnanci, ktorý bol právnym predchodcom žalovaného v tomto konaní.

Pokiaľ ide o druhý z predpokladov pre začiatok plynutia premlčacej lehoty, a síce vedomosť o tom, že poškodenému vznikla škoda určitého rozsahu, k tomu dochádza vtedy, keď poškodený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) a jej rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poznal rozsah (výšku) škody presne (napr.

na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. V prípade škody na zdraví spočívajúcej v bolestnom sa poškodený dozvie o škode vtedy, kedy je objektívne možné považovať jeho zdravotný stav za ustálený. Nie je teda rozhodujúce, kedy si dá vypracovať znalecký posudok, resp. získa správu od príslušného lekára na bodové ohodnotenie, lebo takýto posudok či správa len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. X I. XXX/XXXX N. XX.XX.XXXX). Rovnako tak v prípade škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o tejto škode v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. (uznesenie A. X. Č. X..N.. XXCdo XXXX/XXXX N. XX.X.XXXX). I v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia je zrejmé, že takéto bodové ohodnotenie je možné vykonať po ustálení zdravotného stavu poškodeného, čo opätovne nie je viazané na moment, kedy si poškodený dá vypracovať prípadný posudok na takéto ohodnotenie, ale rozhodujúci je moment, kedy sa takýto posudok už objektívne dá vypracovať.

Maloletý žalobca vo svojej žalobe podanej na tunajšom súde dňa 19.7.2007 označil za trvalé poškodenia svojho zdravia ťažké zdravotné postihnutie spočívajúce v sekundárnej epilepsii, pravostrannej hemiparéze a psychomotorickom postihnutí. V jeho prípade znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že čo sa týka hybnosti a mentálnych schopností jeho zdravotný stav bol z neurologického hľadiska ustálený dňom 12.12.2000 a v prípade sekundárnej epilepsie dňa 28.9.2001. Žaloba zo strany maloletého žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia spočívajúceho v sekundárnej epilepsii, pravostrannej hemiparéze a psychomotorickom postihnutí bola podaná dňa 19.7.2007, teda až po uplynutí dvoj ročnej premlčacej lehoty, ktorá v prípade poškodenia zdravia maloletého žalobcu čo sa týka hybnosti a mentálnych schopností z neurologického hľadiska uplynula dňa 12.12.2002 a v prípade poškodenia zdravia v podobe sekundárnej epilepsie dňa 28.9.2003.

Na tom nič nemení ani konštatovanie súdnej znalkyne o tom, že pokiaľ ide zdravotné postihnutie spočívajúce v deformite chodidiel u maloletého žalobcu, že toto poškodenie zdravia bolo ustálené až v júni 2008. V pôvodnej žalobe totiž toto poškodenie zdravia ako prípadný následok operačného zákroku u maloletého žalobcu a jeho následného ošetrovania v dňoch od 8.10.1999 do 10.10.1999 v A. X. F. X. A. Q. nebolo zahrnuté a ani nemohlo byť zahrnuté, keďže podľa záverov znaleckého posudku súdnej znalkyne toto poškodenie bolo diagnostikované až v júni 2008. Žalobca na túto novú skutočnosť nereflektoval úpravou žalobného petitu. Rovnako tak osteoporóza, na ktorú matka maloletého poukázala na poslednom pojednávaní ako na ďalší podľa jej vyjadrenia následok udalostí z 8.10.1999 až 10.10.1999 nebola v žalobnom návrhu pôvodne uvádzaná ako škoda, z ktorej si maloletý žalobca vyvodzuje nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a rovnako tak nebola v nadväznosti na tento uvádzaný následok vykonaná žiadna úprava žalobného návrhu.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného zdravotného stavu môže poškodenému vzniknúť z pôvodnej škodnej udalosti ďalší, príp. aj nový nárok na náhradu škody. To ale neznamená, že tento ďalší následok je pokrytý pôvodnou žalobou, pokiaľ sa na neho v tomto žalobnom návrhu nepoukázalo. O to viac to platí v prípade, ak takýto následok sa objaví až po podaní uvedenej žaloby.

Poukazujúc na vyššie prezentované skutočnosti preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Pokiaľ ide o právnou zástupkyňou maloletého žalobcu navrhnuté dôkazy ešte v rámci konania sp.zn. XC/XXX/XXXX, na ktorých zotrvala aj v tomto konaní, a síce vypočutie zástupcov znaleckej organizácie C..X. G. C. P. B. X..H..E.., H. X. Y. P.. T. P. s tým, aby sa vyjadrili ku konkrétne právnou zástupkyňu namietaným skutočnostiam, rozporuplným tvrdeniam a záverom v ich znaleckom posudku č. 189/2012,

súd tento návrh zamietol, keďže vykonanie tohto dôkazu vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa stalo bezpredmetným.

Rovnako tak súd zamietol návrh právnej zástupkyne maloletého žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania na určenie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže aj vykonanie tohto dôkazu sa stalo nadbytočným a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Keďže súdna znalkyňa P.. N. X. ustálila zdravotným stav poškodení zdravia, z ktorých sa žalobou domáhal maloletý žalobca náhrady škody, k dátumu XX.XX.XXXX pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu maloletého žalobcu z neurologického hľadiska vo vzťahu k jeho hybnosti a mentálnym schopnostiam., resp. k dátumu XX.X.XXXX pokiaľ ide o ustálenie zdravotného stavu z hľadiska sekundárnej epilepsie, prípadné akékoľvek bodové ohodnotenie nemá pre toto konanie ďalej význam, pretože súd nemôže žalobcovi priznať prípadné príslušné finančné plnenia, ktoré by vyplynuli z tohto bodového ohodnotenia vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.

O trovách konania vo vzťahu medzi maloletým žalobcom a žalovaným súd rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak potom, čo žalovaný ako úspešný účastník si tieto trovy konania neuplatnil. Navyše súd by žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania tieto trovy ani nepriznal skrz a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa daných na starne maloletého žalobcu. Tento je totiž osobou ťažko zdravotne postihnutou, ktorá je toho času v plnej miere v starostlivosti o seba odkázaná na svoju matku a samotné toto konanie sa viedlo pre uplatňovanie nárokov na náhradu škody súvisiacej práve z týmto ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré maloletý žalobca utrpel.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Neúspešným účastníkom v tomto konaní bol maloletý žalobca. Súd však toho nezaviazal na náhradu trov štátu spočívajúcich v zaplatenom znalečnom, nakoľko u tohto žalobcu boli podľa súdu dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Tak ako to bolo vyššie uvedené, maloletý žalobca je totiž osobou ťažko zdravotne postihnutou, ktorá je toho času v plnej miere v starostlivosti o seba odkázaná na svoju matku, a je zrejmé, že nedisponuje žiadnym majetkom a ani príjmami.

O súdnom poplatku z návrhu súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V danom prípade maloletý žalobca bol oslobodený od platenia súdneho poplatku z návrhu, avšak nebol úspešný v konaní a tak súd žalovaného ako úspešného účastníka v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nezaviazal na jeho úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov).