Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-55-2013.pdf
PDF · 65.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/55/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka, na verejnom zasadnutí konanom 08.10.2013 prejednal odvolanie obžalovanej Y. V. proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 27.03.2013, sp. zn. 3T 223/2012 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovanej Y. V., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bola obžalovaná Y. V. uznaná za vinnú z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Za to jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala obžalovaná odvolanie, ktoré v podstate odôvodnila tým, že so svojím synom a dcérou sa snažila opakovane telefonicky a cez facebook kontaktovať, čo sa jej aj podarilo. Výživné neuhradila preto, lebo momentálne je v sociálnej núdzi, nemá žiadne zamestnanie a dávky, ktoré poberá nepokryjú ani jej základné životné potreby. V súčasnosti je v situácii, kedy jej skončila platnosť občianskeho preukazu a nemala peniaze na cestu na Slovensko. Bez platného občianskeho preukazu si nemohla nájsť zamestnanie. Keď si vybaví nový občiansky preukaz, nájde si zamestnanie a potom splatí zameškané výživné, prípadne svoj prehrešok čiastočne odčiní prípadnými verejnoprospešnými prácami. V závere poukázala, že doposiaľ súdne trestaná nebola.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že okresný súd na základe dôkazov, ktoré vykonal na hlavnom pojednávaní správne zistil skutkový stav. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd síce stručne, ale jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. náležite vyhodnotil a dospel tak k úplným a správnym skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. Preto vo vzťahu ku skutkovým záverom prvostupňového súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady a považuje ich za správne a úplné.
Okresný súd svoje skutkové závery ako aj výrok o vine obžalovanej, oprel o viaceré objektívne dôkazy, najmä o priznávajúcu výpoveď obžalovanej a výpoveď svedkyne V. V., ktorá v súlade s písomnými dôkazmi potvrdila, že obžalovaná na výživnom doposiaľ dlhuje sumu vo výške 381,80 €. Keďže ani obžalovaná nemala žiadne námietky k zistenému skutkovému stavu, v tomto smere preto krajský súd odkazuje na príslušné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojil.
Zistené konanie obžalovanej okresný súd podradil pod príslušné zákonné ustanovenie Trestného zákona § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. a ani v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie. O uvedený trestný čin totiž ide pri zavinenom neplnení zákonnej vyživovacej povinnosti alebo pri vyhýbaní sa takej povinnosti, ak trvá najmenej 3 mesiace v období dvoch kalendárnych rokov. Keď obžalovaná v žalovanom období, t.j. do dňa hlavného pojednávania nezaplatila na výživnom celkovo sumu 381,80 €, naplnila tak po objektívnej i subjektívnej stránke skutkovú podstatu žalovaného prečinu. Jej nezáujem riadne si vykonávať svoje rodičovské povinnosti voči svojim maloletým deťom, svedčí aj skutočnosť, že už 27.05.2012 jej skončila platnosť preukazu totožnosti, ale doposiaľ nič neurobila na nápravu tohto stavu.
Pokiaľ ide o uložený trest, tento považoval krajský súd za primeraný, zákonný a nezistil žiadne dôvody na jeho revíziu. Za uvedený prečin možno uložiť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. S prihliadnutím na výšku doposiaľ dlžného výživného uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedeného roka, nepovažoval krajský súd za prísny. Obžalovanej výrazne priťažovalo, že prejednávanej trestnej činnosti sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby. V roku 2011 bola totiž odsúdená trestným rozkazom pre prečin podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov so skúšobnou dobou do 22.03.2012.
Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. tak nebolo možné obžalovanej uložiť opäť podmienečný trest odňatia slobody, keďže sa úmyselnej trestnej činnosti dopustila v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a vzhľadom na povahu trestnej činnosti neprichádzalo do úvahy ani uloženie iného druhu trestu, nespojeného s obmedzením jej osobnej slobody.
Krajský súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny sťažnosť nie je prípustná.