Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/141/2013

Potvrdené rozhodnutím 16Co/152/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci navrhovateľky I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX proti odporkyni I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., A. G. XXX/X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, advokátska kancelária Zvolen, Bystrický rad 453/77, o návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 15C/141/2013 - 94 zo dňa 08. 10. 2013, takto rozhodol: Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky I. O., rod. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, okres U., štátnej občianky SR, proti odporkyni I. O., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., A. G. 70X/X, štátnej občianky SR, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, Advokátska kancelária Zvolen, Bystrický rad 453/77, o výživné na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 17.7.2013 žiadala navrhovateľka od svojej matky - odporkyne výživné vo výške 300,-- € mesačne od podania návrhu, ktoré žiadala splácať vždy k 20-temu dňu v mesiaci vopred. Ako uviedla žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou R. N., nar. XX.X.XXXX, ktorá je v súčasnosti študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Od 1.1.2006 je zo zdravotných dôvodov práceneschopná a je na invalidnom dôchodku. Plne invalidná bola uznaná rozhodnutím k 5.11.2012. Výška invalidného dôchodku, ktorý jej bol priznaný predstavuje sumu 119,20 € mesačne. V dôsledku narušenia telesných funkcií sa pohybuje za pomoci dvoch francúzskych bariel a v sprievode inej osoby. Má problémy s mobilitou a pri preprave je odkázaná na pomoc inej osoby. Kompenzačný príspevok, ktorý poberá je priznaný vo výške 32,50 €. Odporkyňa je jej matkou, je starobnou dôchodkyňou s tým, že okrem starobného dôchodku poberá aj výsluhový dôchodok po nebohom manželovi a jej otcovi O. O.. Býva v 2-izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Podľa jej slov odporkyňa má egoistický a falošný postoj voči nej, nezaujíma sa o jej problémy, o jej zdravotný stav a finančne jej nevypomáha. Okrem toho uviedla, že byt a garáž, ktorý užíva odporkyňa, teda jej matka užíva bezplatne tým aj podiel, ktorý na ňu pripadá z dedičstva. Z tohto vlastníctva nemá žiaden príjem. Na pojednávaní dňa 8.10.2013 uviedla, že nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je vlastníčkou rodinného domu v O.. XX a má vlastnícky podiel na byte a garáži, ktorý užíva odporkyňa. Pri výdavkoch uviedla, že platí ročne daň za dom 37,07 €, domovú daň 100,-- €, poistenie domu 40,-- €, čistenie komína 28,-- €, servis plynového kotla 40,-- €, čistenie žumpy 189,96 €, plyn 960,-- €, elektrina 387,84 €, televízor a satelit 28,-- € ročne, ďalej je to telefón 120,-- €, fond opráv 600,-- €, na kúrenie tvrdé drevo za 10 m3 400,-- € a na rozkurovanie mäkké drevo cca 5 m3 100,-- €, ďalej pepo na zakúrenie 96,-- €, lieky 63,14 € a má výdavky na stravu, ošatenie, základné čistiace prostriedky, ktoré ohodnotila približne na 187,99 €. V prípade potreby prepravy k lekárovi a podobne musí prispievať na pohonné hmoty osobe, ktorá ju sprevádza približne je to okolo 40,-- €. Ďalej spláca pôžičku, ktorú má od matky po 15,-- €. Pôžička bola vo výške 1.000,-- €. Do týchto výdavkov nezahrnula výdavky na ortopedickú obuv, ošatenie, preventívne prehliadky, osobnú hygienu.

Odporkyňa vzhľadom na zlý zdravotný stav o čom doložila do spisu správu jej právna zástupkyňa (čl.78) sa pojednávania nezúčastnila. Podľa správy z psychiatrickej ambulancie zle znáša celý spor a vyjadrenia navrhovateľky. K návrhu sa vyjadrila tak písomne, ako aj prostredníctvom právnej zástupkyni na pojednávaní dňa 8.10.2013. S podaným návrhom nesúhlasila. Považovala ho v celom rozsahu za nedôvodný s tým, že nie je daný zákonný nárok na priznanie výživného voči navrhovateľke. Poukazovala na ustanovenia § 68, § 69 Zákona o rodine s tým, že je tu vyživovacia povinnosť príbuzných navzájom, avšak v prvom rade je to vyživovacia povinnosť potomkov a potom až predkov. Navyše zákon hovorí o výživnom v nevyhnutnej miere. Poprela vyjadrenia navrhovateľky, že by bola odkázaná svojou výživou na ňu. Podľa nej navrhovateľka nie je nemajetná, má rodinný dom v osobnom vlastníctve, ktorý zveľaďuje niekoľko rokov a má za to, že sa jedná o nadštandardné bývanie. K výške invalidného dôchodku uviedla toľko, že sama sa pripravila o možnosť výhodného a vyššieho príjmu vzhľadom na svoj postoj, nakoľko počas života poriadne nepracovala a teda nemá mať z čoho vypočítaný adekvátny dôchodok. Navyše poukazovala na to, že keď je takto odkázaná má možnosť požiadať o priznanie sociálnych dávok. Okrem toho navrhovateľka zdieľa spoločnú domácnosť s M.. Z., s ktorým sú partneri už viac ako 15 rokov. Z tohto dôvodu taktiež považovala návrh za nedôvodný. Potvrdila, že je na starobnom dôchodku a poberá aj výsluhový dôchodok po nebohom manželovi čo je spolu vo výške 694,88 €. Výdavky, ktoré má sú po prepočte vo výške 664,22 €. Jedná sa o výdavky v súvislosti so zlým zdravotným stavom a platbami na bývanie, kúrenie, elektriku. Na to doložila do spisu správu zo Všeobecnej zdravotnej poisťovni o doplatkoch odporkyne za lieky za obdobie rokov 2012 a 2013. Z výpisov vyplynulo, že odporkyňa za uvedené obdobie bola 69 krát u lekára, z toho tri krát bola hospitalizovaná v nemocnici na geriatrii.

Po oboznámení sa so stanoviskom odporkyne navrhovateľka reagovala na vyjadrenia na pojednávaní s tým, že poprela to, že by v minulosti nechcela pracovať. Poukazovala na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 7C X/XXXX, kde bol vyhotovený znalecký posudok súdnym znalcom MUDr. Jozefom Hudecom č. 2/2007, jednalo sa o návrh na zrušenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorým bolo preukázané a zistené, že má zdravotné ťažkosti, ktoré jej bránia v tom, aby mohla pracovať. Ďalej sa vyjadrovala k svojmu bývaniu s tým, že po rozvode manželstva sa z nej mal stať bezdomovec. Súdom bola určená užívať 3-izbový byt, avšak prišiel tam bývalý manžel so svojou priateľkou a preto sa musela vysťahovať, dochádzalo k fyzickým útokom zo strany ex-manžela. Mala riadnu nájomnú zmluvu na byt na Vrch W. o čom doložila pred súdom zmluvu o nájme časti domu uzatvorenú dňa 31.5.1999 medzi M.. A. Z., prenajímateľom a ňou ako nájomcom. Ďalej doložila dodatok k zmluve o nájme z 5.1.2005 a potvrdenie starostu Obce W.. Bytovú situáciu riešila tým, že si kúpila 2-izbový byt v C. z dedičstva, ktoré mala po otcovi a následne časť finančných prostriedkov pre ňu vymohol súdny exekútor v rámci výplaty protihodnoty zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následne uzatvorila zámennú zmluvu s M.. Z. na uvedenú nehnuteľnosť s tým, že na neho previedla 2-izbový byt v C. a on na ňu rodinný dom na W.. O týchto skutočnostiach doložila do spisu listinné dôkazy. Poukazovala na to, že dcéra, ktorá študuje na Právnickej fakulte v Bratislave poberá sociálne štipendium, pretože má nízky dôchodok a nemôže si dovoliť finančne podporovať dcéru v jej štúdiu. Ďalej uviedla, že má ešte druhú dcéru, ktorá žije v zahraničí, s touto sa nestretáva. Dcéra I. bola vychovávaná bývalým manželom a od 9-tich rokov s ňou nežije v spoločnej domácnosti. Manželstvo s bývalým manželom bolo rozvedené tunajším súdom. V priebehu konania vytkla matke, že ju nepozvala na oslavu 70-tich narodenín, ktorú mala dva týždne pred konaním súdu. Matku v nemocnici bola pozrieť. Doniesla jej veci, nakúpila jej a podľa jej slov matka nemala ani toľko slušnosti, aby ju pozvala na oslavu. Navyše jej vytýkala, že podporuje synov, teda jej bratov, ktorým dáva dary aj ich deťom. Taktiež dáva dary aj lekárom. Poprela, že by s M.. Z. žila v spoločnej domácnosti, podľa jej slov je to jediný človek, ktorý jej pomáha, má u nej zagáražované auto a stará sa mu o psa. Chodieva ku nej na sporadické návštevy a poprela, že by sa jednalo o osobu blízku. Dom, v ktorom býva bol prerobený na bezbariérový na náklady práve M.. Z.. Do spisu založila aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 6.9.2013 o zvýšení preddavkov o poskytovanej dávke a príspevkov na sumu 153,59 € mesačne od 1.8.2013.

Súd si pripojil a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XXX/XXXX. Dňa 22.9.1997 podal O. N. na tunajšom súde žiadosť o rozvod manželstva. Okresný súd vo Zvolene rozhodol rozsudkom dňa 11.11.1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.1998 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol. Zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá I. N. a R. N. boli zverené do výchovy matky. Otec maloletých bol zaviazaný platiť na výživu maloletých dcér.

Navrhovateľka vo fotokópii doložila do spisu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 7.1.2013, ktorým bola ustanovená pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky o 1% zvýšenia úrazovej renty v roku 2013 od 1.1.2013 invalidný dôchodok na 119,20 € mesačne. Z odôvodnenia vyplýva, že sa invalidný dôchodok zvýšil o 5,90 € mesačne.

Ďalší doklad založený do spisu zo strany navrhovateľky bolo rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 16.5.2013, ktorý rozhodol tak, že vyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 21.3.2013 I. O. a priznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú v , písm. a/ o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.3.2013. Opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu.

Listinou doloženou do spisu je komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U., odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 2.5.2013, z ktorého sa zisťuje, že navrhovateľka má mieru funkčnej poruchy 60%. Z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú pre navrhovateľku sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, v oblasti zvýšenia výdavkov a v oblasti sebaobsluhy. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhli kompenzovať vo forme peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Súd si vyžiadal lustráciu v Sociálnej poisťovni za obdobie od 1.1.1984 do 14.8.2013. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni boli zistení zamestnávatelia navrhovateľky. Naposledy bola zamestnaná u M. P. v období od 1.8.2003 do 31.10.2003, predtým pracovala u N. S. od 1.12.2002 do 28.2.2003, v období od 1.9.2000 do 30.11.2000 pracovala na A. družstve W. C..

Zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava bolo zistené, že odporkyňa poberá vdovský výsluhový dôchodok po nebohom manželovi od 27.8.2000 vo výške 381,78 €.

Sociálna poisťovňa Bratislava oznámila dňa 23.8.2013, že odporkyňa je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 313,10 € mesačne, z ktorého sa jej nevykonávajú žiadne zrážky.

Rovnako oznámila Sociálna poisťovňa Bratislava dňa 6.9.2013, že navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku od 5.11.2012 nepretržite s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 60%.

V priebehu konania na pojednávaní doložili obe strany listinné dôkazy preukazujúce tak príjmy, ako aj výdavky oboch účastníčok konania. Navrhovateľka doložila do spisu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 6.9.2013, ktorým rozhodol odbor sociálnych vecí a rodiny o zvýšení preddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov na sumu 153,59 € mesačne od 1.8.2013 pre navrhovateľku.

Ďalej obe účastníčky konania doložili do spisu pokladničné bloky a ústrižky o platbách u lekárov, ako aj platbách v súvislosti s bývaním a návštevami u lekárov, zakupovaní liekov, ako aj zariadenia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 68 Zákona o rodine predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť iba v prípade, ak to nevyhnutne potrebujú.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 Zákona o rodine ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní.

Podľa ustanovenia § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka priznať výživné od svojej matky. Návrh odôvodňovala tým, že je v hmotnej núdzi, na invalidnom dôchodku, pričom príjem, ktorý má nepostačuje na zabezpečovanie základných potrieb. Nie je schopná sama si zabezpečiť adekvátnu formu príjmu, nájsť si vhodnú prácu vzhľadom k tomu, že je invalidná s tým, že už v minulosti v konaní pred tunajším súdom bolo konštatované, že nie je schopná zabezpečiť si vhodnú prácu vzhľadom na zlý zdravotný stav. Výživné žiadala priznať od svojej matky, ktorá je na starobnom dôchodku a okrem starobného dôchodku poberá aj výsluhový vdovský dôchodok po nebohom manželovi. Jej príjem je podstatne vyšší a má podľa navrhovateľky vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu s poukazom na zákonnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 62 Zákona o rodine. Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Poprela, že by navrhovateľka bola odkázaná so svojou výživou na ňu a ďalej poukazovala, že nie sú splnené ani zákonné podmienky preto, aby bola zaviazaná plniť si vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že odporkyňa je matkou navrhovateľky, je starobná dôchodkyňa a poberá okrem starobného dôchodku aj výsluhový dôchodok po bývalom manželovi. Spolu príjem, ktorý má predstavuje 694,88 €. Navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa a invalidný dôchodok poberá od 5.11.2012 vo výške 119,20 € mesačne. Okrem toho jej na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. bola priznaná kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1.3.2013. Výška kompenzačného príspevku predstavuje 32,50 € mesačne. Následne rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bola zvýšená preddavkovo poskytovaná dávka a príspevky od 1.8.2013 na sumu 153,59 € mesačne pre navrhovateľku v zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o životnom minime. Z rozhodnutia vyplýva, že tak žiadateľka, ako aj dcéra sú naďalej občanmi v hmotnej núdzi. V zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi spĺňajú podmienky pre poskytnutie dávky v hmotnej núdzi v sume 115,10 €, príspevku na zdravotnú starostlivosť v sume 2,-- € na osobu, v celkovej sume 4,-- €, ochranný príspevok v sume 34,69 € a príspevok na bývanie v sume 89,20 €. Celková suma dávky je 242,99 € s tým, že započítateľný príjem na účely posúdenia hmotnej núdze predstavuje 75% z invalidného dôchodku v sume 89,40 €. Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Poukazovala na to, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, pričom poukazovala na ustanovenia zákona § 68 a § 69 Zákona o rodine a to vyživovaciu povinnosť potomkov a až potom predkov. Súd mal za to, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Zákonná podmienka pre priznanie výživného na dieťa v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine je to, že dieťa nie je schopné samo sa živiť. Je pravda, že rodičia majú voči deťom zo zákona povinnosť, ale táto povinnosť trvá do času kým deti nie sú schopné sami sa živiť. V zmysle ustanovenia § 66 Zákona o rodine je upravená vyživovacia povinnosť detí k rodičom. Navrhovateľka má dve dcéry, obe sú dospelé, z toho jedna je študentkou Právnickej fakulty a je odkázaná svojou výživou na navrhovateľku ako svoju matku. Toto sporné v konaní nebolo. Druhá dcéra žije v zahraničí a bližšie sa k nej navrhovateľka vyjadriť nevedela, nakoľko od 9-tich rokov svojho života bývala s otcom (bývalý manžel navrhovateľky). Rovnako v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovaciu povinnosť majú aj bývalí manželia. Navrhovateľka bola vydatá a jej manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Rozhodnutie o rozvode nadobudlo právoplatnosť dňom 3.1.1998. To znamená, že vyživovaciu povinnosť po uzavretí manželstva prebral manžel a po rozvode manželstva prichádza do úvahy poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi za splnenia zákonných podmienok. Táto vyživovacia povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Súd dospel k záveru, že sú tu iné povinné osoby, ktorých vyživovacia povinnosť predchádza

vyživovaciu povinnosť predkov, t.j. rodičov. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine by prichádzala vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu do úvahy len v tom prípade pokiaľ by dieťa nebolo schopné samo sa živiť. To znamená pokiaľ by nemalo žiaden príjem. Toto však nie je prípad navrhovateľky, ktorá má v čase rozhodovania 48 rokov. Má príjem a to jednak invalidný dôchodok a tiež preddavkovo dávku v hmotnej núdzi. Nie je preto splnená zákonná podmienky v zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom k tomu prichádza do úvahy povinnosť iných subjektov, v prípade ak sú splnené zákonné podmienky na plnenie si vyživovacej povinnosti, či už zo strany bývalého manžela, alebo detí (prinajmenšom dcéry, ktorá nie je odkázaná svojou výživou na rodiča). Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd návrh v celom rozsahu považoval za nedôvodný a ako nedôvodný ho zamietol. Bližšie sa príjmami a výdavkami, či už navrhovateľky alebo odporkyne nezaoberal, nakoľko mal za to, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie výživného na navrhovateľku od odporkyne.

O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko náhradu žiadnych trov nepožadovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).