Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/378/2012

Potvrdené rozhodnutím 4CoP/10/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky I. I., bytom T., I. námestie XXXX/ XXA, zastúpenej JUDr. S. J., advokátom so sídlom T., Q. X proti odporcovi F. I., bytom J., D. C. XXX, zastúpenému JUDr. I. K., advokátkou so sídlom R. K. nad C., F.. O. 4, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.októbra 2013, č. k. 30P/378/2012-63 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky I. I., Š.T., bydliskom T., I. R. XXXX/XXA, štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2, proti odporcovi, F.J. I., Ž., trvale bydliskom T., T..Č.. J., D. C. XXX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Soňou Miškovičovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Čsl. armády 4, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu navrhovateľke sumou po 170,- Eur mesačne k jej rukám, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 21.11.2012, čím sa z v y š u j e jeho vyživovacia povinnosť k navrhovateľke z doterajšej sumy 3.100,- Sk (102,90 Eur) mesačne a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti k navrhovateľke sa z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. -47, zo dňa 15.01.2004.

Dlh na výživnom za obdobie od 21.11.2012 do rozhodnutia súdu pre navrhovateľku vo výške 693,30 Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s určeným výživným, k rukám navrhovateľky, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.11.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu k nej zo sumy 3.100,- Sk mesačne (102,90 Eur) na sumu 250,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Uviedla, že je študentkou X. ročníka D.J.W. štúdia F. X. T. C. B. T. C. D.. Trvale žije v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej matky, spolu s matkou. V dome s nimi žije ešte matkin priateľ a jej mladšia sestra I. I.. Počas štúdia v D. býva na priváte s mesačnými výdavkami na nájomné 3.000,- Kč (113,31 Eur), za stravu v menze platí 951,- Kč (37,41 Eur) mesačne, za raňajky a večere asi 950,- Kč (37,38 Eur) mesačne a ďalšie výdavky má na cestovné z T. do D. a späť, 2-krát mesačne po 330,- Kč, spolu 660,- Kč mesačne (51,92 Eur), za MHD platí 730,- Kč (9,37 Eur) mesačne, za internet 100,- Kč, (3,93 Eur) mesačne, telefón SIM karta v ČR 200,- Kč (7,87 Eur) mesačne, SIM karta SR 5,- Eur mesačne a v minulosti mala výdavky na plávanie asi 400,- Kč na 3 mesiace. V súčasnosti už plávať nechodí. Keď začala študovať na vysokej škole, zakúpila si notebook za 470,- Eur a ďalšie výdavky má na Slovensku cez víkendy, ktoré jej zvyčajne platí matka. Celkové výdavky na štúdium má asi 200,- Eur. Na jej potreby prispieva matka sumou 200,- Eur mesačne a odporca jej prispieva sumou 106,- Eur mesačne. Matka jej prispieva aj na ďalšie jej potreby a to oblečenie a kultúrne vyžitie. Matka pracuje ako U. I. s príjmom asi

800,- Eur mesačne. Navrhovateľka potvrdila, že od januára 2012 poberá ubytovacie štipendium, ktoré jej bolo priznané za mesiace máj až august 2012 a v ďalších mesiacoch jej bolo priznané ubytovacie štipendium od 11.01.2013 vo výške 2.200,- Kč za mesiace september až december 2012. Za mesiace január až august 2013 jej bolo priznané štipendium 13.09.2013 vo výške 2.200,- Kč.

Odporca s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného nesúhlasil a bol ochotný platiť výživné sumou 130,- Eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 21.11.2012. Uviedol, že je rozvedený a spolu so svojou priateľkou žije v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom jej rodičov. Jedná sa o jeden byt v rodinnom dome, v ktorom okrem odporcu a jeho priateľky, žijú aj rodičia priateľky a ich spoločné dieťa, mal. K. I., nar. XX.XX.XXXX. Náklady na bývanie majú 125,- Eur a s priateľkou prispievajú na tieto náklady sumou 62,- Eur mesačne. Odporca potvrdil, že má 2 dlhy, a to od SLSP vo výške 100.000,- Sk na úhradu nákladov spojených s podnikaním s mesačnými splátkami po 60,- Eur a ďalší dlh má z podnikania, ktorý vznikol neuhradením tovaru spoločnosti Q. I..W..V.. vo výške 30.790,- Sk s mesačnou splátkou 50,- Eur. Je proti nemu vedená exekúcia pre pohľadávku, ktorá vznikla z jeho podnikania vo výške 100.000,- Sk, s exekučnými zrážkami 100,- Eur mesačne. Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami jeho domácnosti. Maloletá K. navštevuje materskú školu, za ktorú platí 15,- Eur mesačne. Jeho priateľka je nezamestnaná a poberá opatrovateľský príspevok 225,- Eur mesačne za opatrovanie svojej matky. Odporca pracuje ako I., C., s príjmom asi 800,- Eur mesačne v závislosti od počtu pracovných dní. Jeho výdavky spočívajú v povinných odvodoch, stravnom a podobne. Podľa jeho daňového priznania za rok 2012 mál príjmy 9.880,- Eur (t.j. v priemere 823,33 Eur mesačne) a výdavky predstavovali 4.939,47 Eur. Čiastkový základ dane mal odporca vo výške 4.940,53 Eur a po znížení o nezdaniteľnú časť predstavuje jeho základ dane 1.295,79 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil spis tunajšieho súdu, sp. zn. , rodný list navrhovateľky, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky, doklady o kúpe školských potrieb, doklady o cestovnom, poistnú zmluvu, výpis z účtu ČSOB o výdavkoch navrhovateľky, doklad o ubytovacom štipendiu, živnostenský list odporcu, rodný list mal. K. I., doklady o nákladoch na bývanie odporcu, upovedomenie o začatí exekúcie 2x, doklad o dani z nehnuteľnosti, vodnom a stočnom, čestné prehlásenie 2x, rozhodnutia ÚPSVaR R. K. R. C. o zaradení a vyradení priateľky odporcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie ÚPSVaR R. K. R. C. o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby za roky 2011, 2012 a 2013, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby odporcu za rok 2012, potvrdenie o výške nákladov za internát plnoletej I. a jízdenke, obsah pripojeného spisu tun. súdu, sp. zn. , spisu sp. zn. a zistil nasledovný skutkový stav.

Zo zhodného prednesu účastníkov a z oboznámeného spisu tunajšieho súdu mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu. Manželstvo jej matky a odporcu bolo rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. -43, zo dňa 15.01.2004, rozvedené a na základe súdom schválenej rodičovskej dohody bola v tom čase maloletá I. spolu s jej sestrou mal. I. na čas po rozvode zverené do výchovy matky a odporca sa zaviazal platiť na výživu v tom čase maloletej I. sumou 3.100,- Sk (102,90 Eur) mesačne a maloletej I. sumou 2.100,- Sk (69,70 Eur) mesačne. V tom čase ešte maloletá navrhovateľka bola vo veku XX,X roka a bola žiačkou základnej školy. Matka navrhovateľky pracovala ako U. I. s priemerným čistým mesačným príjmom 8.936,- Sk (296,60 Eur). Otec navrhovateľky bol I. N., podnikal v oblasti V. U. a podľa jeho vyjadrenia bol vtedy jeho priemerný mesačný príjem 11.700,- Sk (388,40 Eur). Podľa jeho daňového priznania za rok 2002 bol jeho čiastkový základ dane 57.563,- Sk (1.910,74 Eur). Obaja rodičia navrhovateľky rodičia mali vyživovaciu povinnosť iba k dvom deťom z manželstva.

Z výpovede navrhovateľky a predložených dokladov mal súd preukázané, že je študentkou X. ročníka D. štúdia F. X. T. C. B.E. T. C. D.. Od polovice septembra 2012 do polovice júna 2013 bývala na internáte. Týždenne dochádzala domov na sobotu a nedeľu. V súčasnosti žije na priváte s mesačnými výdavkami 3.000,- Kč. Jej matka je rozvedená a žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a maloletou I.. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vlastníctvom matky navrhovateľky, s nákladmi na bývanie vo výške 145,- Eur mesačne, plus internet 16,- Eur mesačne. Matka navrhovateľky je zamestnaná ako U. I., s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným za obdobie

od 11/2011 do 4/2012 vo výške 955,48 Eur a za obdobie od 1/2013 do 04/2013 vo výške 888,- Eur. Poberá prídavky na dve deti, spolu 46,20 Eur mesačne. Okrem navrhovateľky má matka vyživovaciu povinnosť k maloletej I. narodenej v roku 2000, ktorej bol odporca zaviazaný povinnosťou platiť na jej výživu mesačne sumu 110,- Eur. Navrhovateľka uviedla, že sa stravuje v menze, s mesačnými nákladmi 37,41 Eur a za raňajky a večere má výdavky 37,38 Eur mesačne. Ďalšie výdavky má s cestovným z T. do D. a späť, s cestovným MHD, SIM kartou v Českej republike a Slovenskej republike a pri nástupe do 1. ročníka štúdia si zakúpila notebook za 470,- Eur. Matka jej prispieva podľa potreby na všetky jej ďalšie výdavky spojené s osobnými potrebami a štúdiom.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že spolu s priateľkou a ich maloletým dieťaťom, X-ročnou K. I., bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov jeho priateľky. Z celkových nákladov na bývanie vo výške 125,- Eur spolu s priateľkou prispievajú sumou 62,- Eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,

ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ako základnú hmotnoprávnu podmienku existencie a trvania nároku na výživné určuje zákon o rodine stav potrieb oprávnenej osoby, ktorý je charakterizovaný tým, že táto osoba nie je schopná sama sa živiť. Je to podmienka vzniku nároku, ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak je splnená. Tento nárok však možno priznať iba od podania návrhu, ak ide o plnoletú osobu.

Ďalším kritériom pre určenie rozsahu výživného na plnoleté dieťa sú schopnosti a možnosti povinného, to znamená, že rodič prispieva na výživu dieťaťa, pokiaľ to jeho možnosti a schopnosti dovoľujú.

Z pohľadu uvedených zákonných ustanovení súd vyhodnotil zistený skutkový stav.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 9 rokov a ku zmene pomerov došlo na strane oboch účastníkov konania a tiež objektívne rastom životných nákladov. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala navrhovateľka XX,X roka a bola žiačkou základnej školy. Medzičasom došlo k zmene pomerov a navrhovateľka sa po ukončení strednej školy

prihlásila na vysokú školu, ktorú v súčasnosti navštevuje. Je študentkou 3. ročníka D. Š. F. X. T. C. B. T. C. D.. Pripravuje sa teda na svoje povolanie. S týmto štúdiom navrhovateľky sú spojené finančné náklady, predovšetkým na ubytovanie, stravné, cestovné, ako aj náklady spojené s nákupom kníh, školských pomôcok a podobne. Okrem toho má navrhovateľka náklady na oblečenie, kultúrne a športové vyžitie, na ktoré má bezpochyby právo. Jej nárok na výživné a tiež na jeho zvýšenie je teda daný, nakoľko nie je schopná sama sa živiť. Súd bol preto toho názoru, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná k podaniu návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti a v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa začatia súdneho konania, pretože navrhovateľka v čase podania návrhu bola plnoletá. K zmene pomerov došlo aj na strane matky navrhovateľky. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného mala priemerný zárobok 296,60 Eur mesačne. Za 11/2011 až 4/2012 mala matka navrhovateľky priemerný mesačný príjem 955,48 Eur a v súčasnosti jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 888,- Eur, teda možno konštatovať, že došlo ku takmer trojnásobnému zvýšeniu jej príjmu. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. K zmene pomerov došlo aj na strane odporcu. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného jeho čiastkový základ dane za r. 2002 predstavoval 1.910,74 Eur, v súčasnosti, v roku 2012 mal odporca čiastkový základ dane 4.940,53 Eur. Možno teda konštatovať, že došlo k 2,5 násobnému zvýšeniu jeho zárobkových pomerov. Ku zmene pomerov u odporcu došlo aj v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. K., nar. XX.XX.XXXX.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného, vychádzal súd zo všeobecnej známej skutočnosti (zverejňované v médiách a štatistických údajoch), že náklady vysokoškolského štúdia na školách mimo Bratislavy sa pohybujú v priemere minimálne vo výške 200,- Eur mesačne. Z predložených dokladov o výdavkoch navrhovateľky mal súd preukázané, že celkové výdavky navrhovateľky na štúdium (mesačné náklady na bývanie 113,31 Eur, stravu cca 80,- Eur mesačne, cestovné 61,- Eur mesačne a výdavky s nákupom kníh, školských pomôcok) boli v sume cca 340,- Eur mesačne. Ak súd zoberie do úvahy, že aj matka navrhovateľky je povinná s prihliadnutím na jej príjem, prispievať navrhovateľke výživným aspoň sumou vo výške 1 týchto nákladov, potom do uvedeného priemeru nákladov na štúdium navrhovateľke prislúcha 1 uvedenej sumy mesačne. Z tohto dôvodu preto súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z uvedenej čiastky. Ďalšie náklady na jej osobné potreby a to stravovanie počas pobytu v domácnosti matky, náklady spojené s kultúrnym a športovým vyžitím platí navrhovateľke jej matka, s ktorou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti. Za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu považoval súd zvýšenie výživného pre navrhovateľku zo sumy 3.100,- Sk (102,90 Eur) mesačne na sumu 170,- Eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 21.11.2012. Súd má za to, že s prihliadnutím na zárobkové pomery odporcu, v priemere 823,33 Eur mesačne a počet jeho vyživovacích povinností (tri) by navrhovateľkou požadované výživné vo výške 250,- Eur už nebolo v schopnostiach a možnostiach otca. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd má za to, že suma zvýšeného výživného zodpovedá zisteným zmenám pomerov a súčasne spĺňa kritériá citovaných zákonných ustanovení.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Dlh na výživnom za obdobie od 21.11.2012 do rozhodnutia súdu pre navrhovateľku vo výške 693,30 Eur (10 dní mesiaca 11/2012 = 25,70 Eur + mesiace 12/2012 až 09/2013, spolu 10 mesiacov x 77,10 Eur, t.j. suma zvýšeného výživného ako rozdielu medzi doteraz odporcom plateným výživným sumou 102,90 Eur mesačne a zvýšením výživného na sumu 170,- Eur mesačne) súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s určeným výživným za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný

počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne

poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol

dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).