Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-423-2012.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1615/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/F. D., T.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX, Y. C., X/Viera D., T.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX, Y. C., v konaní o zaplatenie 147,50 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa z a m i e t a.
Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou, podanou na Okresnom súde Košice-okolie dňa 8.8.2012 domáhal, aby žalovaní: X/ F. D. Z. X/ D. D. boli zaviazaní na zaplatenie sumy 147,50 eura spolu s úrokom z omeškania 14,75% ročne zo sumy 136,64 eura od 1.5.2007 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Žalovaní, ktorí na pojednávaní dňa 8.10.2013 vzniesli námietku premlčania, navrhli žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Žalobca tvrdil, a listinami preukázal, že:
Právny predchodca žalobcu - VÚB banka a.s. (pôvodný veriteľ) pohľadávku voči žalovanému v 1. rade F. D.Y. postúpil na žalobcu zmluvou zo 30.4.2007.
Pôvodný veriteľ so žalovaným v 1. rade ako svojím klientom - majiteľom účtu , uzavrel dňa 17.7.2006 zmluvu o poskytnutí flexidebetu formou kontokorentného úveru (čl. 3 druhá strana, čl. 4), ohľadom čoho banka vystavila žalovanému Potvrdenie o poskytnutí flexidebetu dňa 17.7.2006 (čl. 4 druhá strana). Z týchto listín súd zistil, že na jeho účte č. 2152137558/0200 mu bol poskytnutý kontokorent vo výške 10.000 Sk a to od 18.7.2006 po dobu plnenia dohodnutých podmienok, medzi ktoré patrilo najmä to, že mesačne sa zaväzuje zasielať kreditné obraty vo výške 5000 Sk, teda 50% z nastaveného limitu. Z využitie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaci účtovala debetné úroky, zverejnené na výveskách obchodných miest banky.
Keďže žalovaný neplnil podmienky poskytnutého debetu, dňa 19.3.2007 mu banka limit zrušila, čo vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok na čl. 48 spisu. Ako vyplýva z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, dlžná suma, ktorá sa stala zročnou, činila 10.883,74 eura, pričom aktuálna úroková sadzba bola 25%. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaní zaplatili pred podaním žaloby sumu213,78 eura, takže konečná výška pohľadávky je 147,50 eura, ktorej sa domáhal zaplatiť spolu s úrokom z omeškania 14,75% od 1.5.2007 do zaplatenia.
Vyššie uvedené skutočnosti žalobca preukazoval zmluvou zo dňa 17.7.2006 na čl. 3,4, Potvrdením na čl. 4- druhá strana, Oznámením o nastavení kontokorentu na čl. 5, VOP na čl. 6 - 11, Zmluvou postúpení pohľadávok zo dňa 30.4.2007 a prílohou č. 1 k danej zmluve na čl 48 spisu.
Žalobca okrem vyššie oboznámených listín predložil súdu aj „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 18.5.2011 (čl.12), podľa ktorej Viera Vidličková - žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Obč. zákonníka
Z bodu 2.1 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že: osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 tejto dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Všeob. úverová banka a.s., číslo zmluvy 2152137558 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva). Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 184,64 eura, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 9,96 eura.
V bode 3. - Forma splatenia záväzku, bode 3.1 dohody sa osoby uvedené v bode 1.2 a , alebo 1.3 tejto dohody zaviazali splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných do 25. dňa v mesiaci, počnúc 25.5.2011. V poslednej vete bodu 3.1. je uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Tlačivo obsahuje na svojej ľavej spodnej časti kolónku pre podpis osoby pristupujúcej k dlhu, kde sa nachádza rukou napísaný podpis.
Žalovaný v 1. rade pred súdom na pojednávaní dňa 8.10.2013 vypovedal, že je pravda, že v čase, keď bol zamestnaný, založil si účet vo VÚB. Potvrdil, že mu banka poskytla kontokorent, ale od konca roka, keď prišiel o prácu, už nemohol dopĺňať peniaze na účte podľa zmluvy, na základe čoho mu banka účet aj zrušila. K doručeným listinám zo strany súdu sa vyjadril tak, že Dohodu o uznaní záväzku videl prvýkrát vtedy, keď mu bola doručená súdom spolu so žalobou. Prehlásil, že nemá vedomosť o tom, že by u nich doma ohľadom tejto veci bol. Ocenil, že mu zo strany súdu boli spolu s návrhom doručené aj prílohy, medzi ktorými bola aj akási Dohoda, ohľadom ktorej mu ani manželka nevedela nič bližšie povedať, preto sa bol poradiť. Vzhľadom na to, že od roku 2007 mal žalobca dostatok času „zobudiť sa“, vzniesol námietku premlčania.
Žalovaná v 2. rade popísala, že síce vedela o tom, že manžel má účet v banke a aj o tom, že mal kontokorent. Potvrdila, že kým mal prácu, bolo všetko relatívne v poriadku, ale keď koncom roka 2006 prišiel o prácu, nastali im iné existenčné problémy. Ona síce pracuje, ale s veľmi nízkym zárobkom . Časom takmer na to zabudli, keď k nim domov prišiel nejaký pán ohľadom dlhu manžela v banke. Po tom, ako mu oznámila, že nie je doma, spýtal sa jej či súhlasí, že sa namiesto neho podpíše papier, ktorý pred ňu položil. Keďže to považovala za normálne, lebo sú manželia, vypísal jej meno a ukázal jej miesto, kde sa má podpísať.
Po nahliadnutí žalovanej do Dohody z 11.5.2011 potvrdila, že sa asi jedná o ten papier, lebo si pamätala veľké horné písmená, ale je obsah nepoznala, pretože jej nič nezostalo. uviedla tiež, že o žiadnych splátkach reč nebola a ani o tom, že by mala zaplatiť niečo práve ona. Nevedela uviesť, ani to, či v tom papieri boli vypísané údaje ohľadom banky, záväzku a pod. Čo sa týka úhrady sumy 200 eur, potvrdila, že ju poslala, ale iba na základe nejakej skoršej výzvy od advokáta ohľadom kontokorentu. Keď jej súd ozrejmil, že podpísaním danej Dohody „pristúpila k záväzku“, žalovaná kategoricky poprela,
že by k niečomu pristupovala, nikomu sa k ničomu nezaviazala a ani nemienila nič také urobiť. Z toho dôvodu sa preto čudovala, že je žalovanou a aj predvolanou spolu s manželom aj ona. Napokon tak, ako žalovaný v 1. rade, vzniesla námietku premlčania.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že uznať môže dlh iba samotný dlžník. Dlh dlžníka nemôže uznať niekto iný.
V predmetnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 11.4.2011 samotný dlžník žiaden záväzok neuznal a ten ku ktorému mala žalovaná pristúpiť, bol uvedený: takto: ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej úverová banka a.s., číslom zmluvy 2152137558 zo dňa ...neuvedené... (ďalej len zmluva). V prvom rade, číslo: 2152137558 je číslo účtu žalovaného v 1. rade a dátum zmluvy, na základe ktorej mal záväzok vzniknúť, nie je uvedený a ani nijako pomenovaný spôsobom nezameniteľným s iným možným právnym dôvodom, s ktorým by prípadne účet žalovanej mohol súvisieť (napr. krátkodobý splátkový úver, kontokorentný úver a pod.) Číslo účtu nie je žiadnym identifikačným znakom, ktorý by dostatočne, zrozumiteľne a určito špecifikoval konkrétny záväzkový vzťah.
Z toho teda nie je jasne uvedené, k akému záväzku má pristúpiť osoba pristupujúca k záväzku, čím pristúpenie k záväzku nemožno považovať pre nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť za platný úkon. Ak teda sa žalovaný nestal dlžníkom žalobcu, nemohol tento dlh voči žalobcovi zo zmluvy, ktorú právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 1. rade, platne uznať.
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Aj za predpokladu, že by žalovaná v 2. rade platne pristúpila k záväzku svojho manžela, z hmotnoprávneho postavenia hľadiska má možnosť brániť sa ako dlžník sám. Ako pristupivšia osoba nemôže uznať dlh, ale môže vzniesť námietku premlčania, ktorú vzniesol nielen žalovaný v1. rade ale aj žalovaná v 2. rade.
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu pre vznesenú námietku premlčania ako plne nedôvodnú zamietol.
Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaní náhradu trov nežiadali, súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.