Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-79-2013.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/79/2013
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: 1/ K. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K..W.. Š. XXX/XX, XXX XX Š., 2/ K. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K..W.. Š. XXX/XX, XXX XX Š., obaja zast. JUDr. Iveta Šteffeková, advokátka so sídlom Orenburská č. 15, 821 06 Bratislava, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, zast. Mgr. Miroslav Vilím, advokát so sídlom Michalská ulica 9, 811 01 Bratislava, o návrhu na obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd návrh na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod spisovou značkou 23C/79/2013 zamieta.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 617,40 Eur, do troch dní k rukám právneho zástupcu odporcu.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2013 žiadali, aby súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 23C/173/2011.
Svoj návrh odôvodnili tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 13.12.2011 boli v pôvodnom konaní ako odporca v 1. rade a odporca v 2. rade zaviazaní navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 6278,37 Eur s 6,5 % ročným úrokom z úveru počítaným zo sumy 5484,95 Eur od 09.12.2011 do zaplatenia a s 9 % -ným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 5484,95 Eur od 09.12.2011 do zaplatenia a zo sumy 355,51 Eur od 09.12.2011 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 170 Eur pod hrozbou straty výhody zo splátok, kedy prvá splátka je splatná do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, a každá nasledujúca vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia dlhu. Zároveň boli odporcovia zaviazaní na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Ako dôvod na obnovu konania navrhovatelia uviedli, že sa až teraz pri písaní svojho podania na súd sa oboznámili s webovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, kde mali možnosť nahliadnuť do niektorých rozhodnutí súdov. Navrhovatelia ako nové skutočnosti rozhodujúce pre povolenie obnovy konania uviedli, že sa dozvedeli, že nemuseli byť súdom zaviazaní na tak vysoké splátky navyše, keď súdu vysvetľovali , že mesačne uhradiť sumu 170 Eur je ne nich privysoké, vzhľadom na ich sociálnu situáciu. Ďalej uviedli, že súd na navrhovateľov nehľadel ako na spotrebiteľov, hoci konštatoval, že uzatvorili zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere. O tom, že súd na navrhovateľov nehľadel ako na spotrebiteľov, svedčí aj výška trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi navrhovateľa. Navrhovatelia ďalej poukazujú na fakt, že súd síce konštatoval v rozsudku, že navrhovatelia uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale v konečnom dôsledku prevažne v celom rozsudku vyhodnocuje ich vzťah s navrhovateľom podľa ustanovení Obchodného zákonníka a uplatnil na navrhovateľov obchodné podmienky v podobe 25 % debetnej ročnej úrokovej sadzby, straty výhody splátok, a tiež nebral na zreteľ ich skutočné možnosti splácania úveru. Do pozornosti uviedli viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré potvrdili, že úrok
z omeškania vo výške 0,25 % denne je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje sankciu, ktorá je tak neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dôvodnosť svojho návrhu na obnovu konania odôvodnili poukazom na rozpor rozhodnutia tunajšieho súdu s rozsudkom ESD z 27. júla 2000 vo veci Oceáno Gruppo Editorial C-240/98 až C-244/98. Ako ďalší dôvod na povolenie obnovy konania uviedli navrhovatelia skutočnosť, že nevedeli, čo znamená uznať dlh do dôvodu a výšky, pričom súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z podania navrhovateľa, ktoré takéto uznanie preukazovalo. Tak isto navrhovatelia uvádzajú, že nevedeli, že ako spotrebitelia majú právo preveriť zmluvné podmienky.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 08.10.2013, právny zástupca navrhovateľov uviedol, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že o dôvode na obnovu konania sa dozvedela v marci 2013, kedy dostali spolu s navrhovateľom v 2. rade upovedomenie o začatí exekúcie a vtedy začali rozmýšľať nad tým, či sa s tým dá niečo spraviť. Navrhovateľ v 2. rade sa plne stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu ako aj s vyjadrením navrhovateľky v 1. rade.
Právny zástupca odporcu vo svojom vyjadrení zo dňa 03.10.2013, predloženom na pojednávaní dňa 08.10.2013 uviedol, že má za to, že nie sú splnené zákonné dôvody v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) a b) O.s.p. pre ktoré by bolo vo veci možné žiadať obnovu konania, nakoľko navrhovatelia vo veci neuvádzajú žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nebolo možné vo veci vykonať v čase rozhodovania súdu a ktoré by mohli privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej odporca poukázal na skutočnosť, že nie daný dôvod ani na postup podľa ust. § 228 ods. 1 písm e) O.s.p., pretože v právnom zmysle nemôže byť judikatúra všeobecne záväzná, t.j. nemá normatívny charakter. Podľa odporcu, právne vzťahy z úverovej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa s poukazom na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov konania. Vyjadrenia navrhovateľov ohľadne výšky úrokov z omeškania a ich poukázania na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré konštatovali, že úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne (91.25 % ročne) sú neprimerane vysoké, odporca považuje za irelevantné. Čo sa týka splátky vo výške 170 Eur mesačne, odporca má za to, že navrhovatelia (v pôvodnom konaní odporcovia) uznali svoj dlh v celom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky a žiadali súd, aby im povolil zaplatiť dlh v mesačných splátkach v uvedenej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odporca za to, že navrhovateľmi podaný návrh na obnovu konania je celom rozsahu nedôvodný.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie,
Podľa § 230 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 231 O.s.o., návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak.
Podľa § 234 O.s.p. ods.1, 2 , návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným súdnym rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Pôjde o prípady, keď právna istota musí ustúpiť reálnemu naplneniu práva na súdnu ochranu, ktoré nie je rešpektované, ak konečné súdne rozhodnutie bolo vynesené s porušením princípov spravodlivého procesu. Ak obsah rozhodnutia nezodpovedá týmto princípom aspoň v miere, ktorá je nevyhnutná na konštatovanie toho, že právna istota sa musí uprednostniť napriek určitým pochybeniam súdu pri prijímaní právoplatného rozhodnutia, otvára sa priestor na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov. Ich použitie treba v takýchto prípadoch považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy (čl. 36 Listiny) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Rozsudok možno napadnúť návrhom na obnovu konania, ak dôvody obnovy možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol rozsudok vydaný. (pozri aj Základy občianskeho procesného práva, Ján Mazák a kolektív str. 424 a 428). Právo na súdnu ochranu ako základné ľudské právo je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky (čl.46). Právo na súdnu ochranu je vo svojej podstate verejným subjektívnym právom. Oprávňuje občana uplatňovať základné ľudské práva a slobody prostredníctvom súdov a iných orgánov verejnej správy.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý smeruje proti právoplatným rozhodnutiam súdov. Predpokladom povolenia obnovy konania je zachovanie podmienok prípustnosti, splnenie ktorých vyžaduje Občiansky súdny poriadok. Obnova konania môže byť podaná len proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je zo zákona vylúčená. Zásadne je možno návrhom na obnovu konania, paralelne s existenciou zákonného dôvodu napadnúť každý právoplatný rozsudok súdu. Proti uzneseniam ako ďalšej forme rozhodnutí obnova konania prípustná nie je. Podľa § 231 O.s.p. sa môže návrhom na obnovu konania napadnúť len uznesenie, ktorým bol schválený súdny zmier, aj to len za podmienky, že dôvod obnovy možno vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval a rovnako to platí aj pre platobný rozkaz.
Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23C/173/2011 zistil, že v danej veci sa jednalo o návrh na zaplatenie istiny 6745,09 Eur s príslušenstvom, kde ako navrhovateľ vystupovala spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36854140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava a odporcami boli 1/ K. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K..W.. Š. XXX/XX, XXX XX Š., 2/ K. C., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K..W.. Š. XXX/XX, XXX XX Š., pričom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 13. decembra 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.01.2012 vo veci samej. Odporcovia sa na pojednávaní vzdali svojho práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, čo potvrdili svojimi podpismi do zápisnice.
Súd je toho názoru, že návrh na povolenie obnovy konania nebol podaný dôvodne, pretože navrhovatelia neuviedli žiadne nové rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ani dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Nebolo pri tom zistené ani to, že by napadnuté rozhodnutia návrhom na obnovu konania boli vydané v rozpore rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, Navrhovateľmi uvádzané dôvody obnovy konania, nie sú spôsobilými dôvodmi pre povolenie obnovy konania, preto súd návrh na obnovu konania ako nedôvodný zamietol .
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Procesne úspešnému odporcovi súd priznal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania vo výške 617,40, Eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, špecifikované ako odmena za 2 úkony právnej služby á 210,81 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 08.10.2013), režijný paušál 15,62 Eur (2x 7,81 Eur), cestovné vo výške 30,22 Eur (98 km x 0,257 Eur, tj. 25,19 Eur bez DPH, t.j. 30,22 s DPH a náhrada za stratu času 62,49 Eur (4 polhodiny, á 13,02 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).