Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/45/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/6/2014
„Identifikačné číslo spisu: 4013200391 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2015 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:4013200391.2 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Pagastav, s.r.o., so sídlom SNP 7/13, 018 51 Nová Dubnica IČO: 36 754 277 (predtým JASTA PLUS, s.r.o., so sídlom Lipová 2694/12, 955 01 Topoľčany), zastúpený advokátom JUDr. Petrom Janíkom, AK so sídlom M.R. Štefánika 5, P.O. BOX 68, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/01082 zo dňa 11. marca 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/45/2013-36 zo dňa 8. októbra 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/45/2013-36 zo dňa 8. októbra 2013, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: JASTA PLUS, s.r.o., so sídlom Lipová 2694/12, Topoľčany, zastúpený Petrom Janíkom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 16, Partizánske, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 11. marca 2013, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. k.: 159/12/práv. zo dňa 18. 12. 2012 a jeho odvolanie zamietnuté. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške 2.000,- eur za porušenie zákazu, vyplývajúceho z ust. , v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb Z. G., nar. XX. XX. XXXX a O. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorí pre neho vykonávali pomocné stavebné práce na stavbe „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“, pričom s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej v dňoch 19. 06., 20. 06, 25. 06. a 31. 08. 2012 u žalobcu. Namietal, že žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nepredložil v konaní také dôkazy, ktoré by jednoznačne vyvracali porušenie príslušného ustanovenia právneho predpisu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, pričom vychádzal zo zistení inšpektorov práce, písomných podkladov predložených zamestnávateľom, zo zápisnice o podaní informácie Z. G. a z vyjadrenia účastníka konania k protokolu i k začatiu správneho konania o uložení pokuty. Uviedol, že dňa 19. 06. 2012 došlo na predmetnej stavbe k zrúteniu schodového ramena a v dôsledku tejto skutočnosti k úmrtiu O. G.. Dôvodom podania žaloby bolo, že žalobca nikdy nezamestnával O. a Z. G. a nikdy nevyužíval ich závislú prácu, nakoľko pomocné stavebné práce na danej stavbe vykonávali uvedené osoby samostatne po dohode s investorom stavby p. K., ktorá bola ich známa. Konateľ žalobcu Ján Števula občas pomáhal uvedeným osobám (s dovozom materiálu, drobnými stavebnými prácami), a to vždy po dohode s investorom stavby Ing. K., ktorá bola jeho suseda a občas chodil na predmetnú stavbu aj z toho dôvodu, že žalobca mal byť jej budúcim realizátorom, avšak medzi investorom a žalobcom nebol žiadny zmluvný vzťah. Konštatoval, že Inšpektorát práce vo svojom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy povinnosti investora v konfrontácii s vykonanými znaleckými posudkami a vyjadreniami, a to so zameraním na znalecký posudok Ing. Arch. Rastislava Kočajdu a taktiež výpoveď Dpt. Z. K., ktorý v rámci predbežného výkonu

technického dozoru po tom, čo pozoroval práce na spornom objekte, sám oslovil poškodeného O. G. a upozornil ho na nesprávnosť technologického postupu jeho práce. Poukázal na vyjadrenie statika Ing. U. D., že predmetná stavba mala mať svoju technickú správu, ku ktorej sa na búracie práce vyjadrí projektant a po vydaní právoplatného stavebného povolenia sa vypracuje realizačný projekt a stavebné práce sa vykonajú po jeho dodaní, avšak tento postup zachovaný nebol, keďže absentuje sondáž existujúcich konštrukcií s iným technologickým postupom búrania, a to hlavne z dôvodu, že nebola presne definovaná konštrukcia schodiska a chýbal i stavebný dozor. Za tento postup však nemôže byť zodpovedný Ján Števula, ktorý z titulu svojho postavenia nemal žiadnu povinnosť takéto veci riešiť, nakoľko na stavbe len pomáhal. Namietal, že sa Inšpektorát práce Nitra v rámci prešetrenia veci nikdy nezaoberal nezodpovedným a neodvrátiteľným konaním poškodeného O. G., ktoré samo o sebe viedlo k škodlivému následku a tiež skutočnosťou, pre koho boli pomocné práce vykonávané. Konštatoval, že ani vyšetrovaním OR PZ, Odboru kriminálnej polície Topoľčany ČVS: ORP 226/OEK-TO-2012 sa nepodarilo vyvodiť záver o zodpovednosti žalobcu za tragickú udalosť, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a smrťou O. G..

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko ju považoval za nedôvodnú. Uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne zistené, že žalobca dňa 19. 06. 2012 využíval závislú prácu fyzických osôb O. G., nar. XX. XX. XXXX a Z. G., nar. XX. XX. XXXX bez toho, aby s uvedenými osobami uzavrel pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím sa dopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania a táto skutočnosť vyplývala i zo zápisnice o podaní informácie Z. G. zo dňa 20. 06. 2012, ktorý špecifikoval druh dohodnutých a vykonávaných prác, jednoznačne identifikoval zamestnávateľa (žalobcu), ako aj odmenu za vykonanú prácu (2 - 3 €/h). Preto tvrdenie žalobcu o tom, že nikdy nevyužíval závislú prácu O. G. a Z. G., považoval za účelové a naviac bolo vyvrátené dôkazom - výpoveďou Z. G. zo dňa 20. 06. 2012. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom toho, že pomocné stavebné práce vykonávali uvedení zamestnanci samostatne po dohode s investorom stavby Ing. A. K., nar. XX. XX.X XXX, ktorá bola ich známa, nakoľko z výpovede Ing. K. zo dňa 25. 06. 2012 vyplývalo, že nemala vedomosť o prítomnosti týchto zamestnancov na stavbe, resp. o ich prítomnosti na stavbe sa dozvedela len náhodne a tiež potvrdila skutočnosť, že žalobca je budúcim dodávateľom stavby, na ktorú mal umožnený prístup po odovzdaní kľúčov od marca 2012. V súvislosti s ďalšími argumentmi žalobcu o tom, že inšpektorát práce nebral do úvahy povinnosti investora v konfrontácii s vykonanými znaleckými posudkami a vyjadreniami, resp. rôznych stavebných a technických detailov stavby, konštatoval, že ich uvedenie v žalobe bolo irelevantné, nakoľko sa netýkali zisťovania nelegálneho zamestnávania, ale zodpovednosti za vznik úrazu s následkom smrti, ďalej konštatoval, že žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorou by bolo možné akokoľvek rozporovať zistené porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní. Ďalej sa nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že sa inšpektorát práce nezaoberal skutočnosťou, pre koho boli pomocné práce vykonávané, nakoľko identifikácia subjektu, pre ktorý boli predmetné práce vykonávané jednoznačne vyplývala z predložených podaní informácií fyzickými osobami Z. G. a Ing. K.. Mal za to, že zo strany prvostupňového orgánu, ako aj zo strany žalovaného bolo jednoznačne preukázané, odôvodnené a dôkazovo podložené, že žalobca porušil povinnosti zakotvené v v nadväznosti na , ktorého sa žalobca dopustil tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb O. G. a Z. G., ktorí dňa 19. 06. 2012 pre neho vykonávali pomocné stavebné práce na stavbe „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RGD budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“ a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 11. 03. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa . Žalobca na výzvu súdu nereagoval a v lehote stanovenej sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania. Žalovaný sa vyjadril a dal súhlas s prejednaním veci bez nariadenia

pojednávania v súlade s ust. . Rozsudok dňa 08. 10. 2013 verejne vyhlásil ( a ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žida, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

V danom prípade z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil že inšpektori práce prvostupňového správneho orgánu vykonali u žalobcu kontrolu nelegálnej práce (tlačiva založeného v spise pod názvom „karta kontrolovaného subjektu“) a zistili, že na stavebnom objekte TaPCH a RDG na Moyzesovej 980/7, Topoľčany dve osoby vykonávali prácu bez právneho titulu (nelegálnu prácu). Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 20. 06. 2012 vyplýva, že Z. G. sa dostavil na Inšpektorát práce Nitra vo veci podania informácie pracovnoprávnych vzťahov a BOZP v súvislosti s udalosťou zo dňa 19. 06. 2012 na stavbe rekonštrukcie zdrav. stred. na ul. Moyzesova 980/7, Topoľčany a uviedol, že jeho zamestnávateľom a zamestnávateľom jeho otca (O. G.) bola spoločnosť JASTA PLUS, s.r.o. (žalobca), pre ktorú vykonávali práce podľa potreby, príležitostne na základe ústnej dohody od mája 2012 pravidelne 2 až 3 krát do týždňa za odmenu (2 - 3 €/h). Dňa 19. 06. 2012 bol so svojím otcom (O. G.) na stavbe „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“, Moyzesova 980/7, Topoľčany, kde došlo k úrazu jeho otca, následkom ktorého dňa 19. 06. 2012 zomrel, čo vyplýva z priloženého úmrtného listu. V predloženom administratívnom spise sa nachádza i zápisnica o podaní informácie Ing. A. K. zo dňa 25. 06. 2012 vo veci inšpekcie práce - úraz O. G., z ktorej vyplýva, že vlastníkom objektu TaPCH a RDG na Moyzesovej 980/7, Topoľčany je spoločnosť KORUNKA SPOL, s.r.o., Muškátová 2796/3, Topoľčany, IČO: 35 911 468, ktorej je štatutárnym orgánom. Zámerom stavebníka bolo vykonať rekonštrukciu stavebného objektu na zdravotné stredisko s polyfunkciou a za zhotoviteľa stavebných práv vybrali organizáciu JASTA PLUS, s.r.o. (žalobcu), ktorému odovzdali i kľúče od vstupu do rekonštruovaného stavebného objektu v marci 2012. Z protokolu č. INA-33-07-2.2/P-A25-12 zo dňa 31. 08. 2012 vyplýva, že ide o protokol o výsledku inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení , ktorá bola vykonaná v dňoch 19. 06., 20. 06., 25. 06. a 31. 08. 2012 u žalobcu, stavba „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“, tak ako je vyššie uvedené. Z protokolu je možné zistiť, že kontrolu vykonali 4 inšpektori práce a že tejto kontroly sa zúčastnil žalobca ako zamestnávateľ a jeho právny zástupca. Protokol je podpísaný iba inšpektormi práce. Z jeho obsahu vyplýva, že O. G. a Z. G. vykonávali dňa 19. 06. 2012 pomocné stavebné práce na stavbe „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“, pričom právnická osoba (žalobca) porušila zákaz nelegálneho zamestnávania podľa tým, že využívala závislú prácu fyzických osôb O. G. a Z. G. a nemala s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (), čo je porušením . V závere je uvedené, že protokol bol zaslaný doporučene na doručenku do vlastných rúk dňa 31. 08. 2012 s tým, že ku skutočnostiam uvedených v bodoch protokolu má možnosť štatutárny zástupca, resp. splnomocnený zástupca vyjadriť sa v lehote 5 dní od doručenia protokolu a zároveň priložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Kontrolovaný subjekt bol upozornený a poučený, že ak v určenej lehote sa nevyjadrí a požadované doklady nepredloží na objasnenie skutkového stavu, bude to znamenať, že nemá žiadne námietky a zistené skutočnosti inšpektorát ukončí protokolom o dodatku. Prípisom zo dňa 11. 09. 2012 právny zástupca žalobcu oznámil, že nesúhlasí s obsahom v protokole uvedených skutočností týkajúcich sa žalobcu. Dňa 17. 09. 2012 vydal Inšpektorát práce Nitra dodatok č. INA-33-07-2.2/D-A25-12 k protokolu č. INA-33-07-2.2./P-A25-12 zo dňa 31. 08. 2012. Prvostupňový správny orgán písomne prípisom z 19. 10. 2012 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 03. 11. 2012 a podal k nemu vyjadrenie doručené správnemu orgánu 12. 11. 2012. Prvostupňový správny orgán vo veci vydal rozhodnutie dňa 18. 12. 2012, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobcovi podľa uložil pokutu v sume 2.000,- eur za porušenie zákazu, vyplývajúceho z , v nadväznosti na tým, že využíval závislú prácu fyzických osôb O. G. a Z. G., ktorí dňa 19. 06. 2012 vykonávali pre neho pomocné stavebné práca na stavbe „Stavebné úpravy objektu bývalej TaPCH a RDG budova na zdravotné stredisko s polyfunkciou“ a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

S rozhodnutím žalobca nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2013 tak, že jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, keďže sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu.

V danom prípade úlohou súdu bolo preskúmanie o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.

Podľa , právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa , a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

Podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v čase kontroly), Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu.

Podľa , Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.

Podľa , pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť.

Podľa , Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na

a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,

b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/,

d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,

e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jeho písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa , pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas ( SR).

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. , teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim daňovým konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia ( ) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

V danej veci sa súd obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal a ktoré samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú, alebo či neboli porušené niektoré procesné zásady správneho konania a ďalej skúmal, či vykonané dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v o inšpekcii práce a v o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých o správnom konaní, na ktorý v ust. odkazuje.

V danej veci medzi účastníkmi nie je sporný skutkový stav, sporným zostal iba výklad ust. v nadväznosti na , účinného ku dňu vykonania kontroly.

Výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce vykonáva inšpektorát práce, čo vyplýva z o inšpekcii práce. Inšpektorátu prináleží vykonávať, o. i., i dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Takto postupoval i prvostupňový správny orgán v danej veci a o výsledku inšpekcie práce u žalobcu spísal protokol dňa 31. 08. 2012 v zmysle citovaného zákona. Toto ustanovenie upravuje náležitosti protokolu a okrem iného ukladá príslušnému inšpektorátu práce i to, že ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol o výsledku inšpekcie práce obsahuje aj časť, kedy bolo porušenie uvedeného zákazu zistené. Neobstojí preto námietka žalobcu, že nikdy nezamestnával O. a Z. G. a nikdy nevyužíval ich závislú prácu. Námietky žalobcu preto súd považuje za nedôvodné a nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejší výsledok v danej veci z dôvodu, že jeho tvrdenie fakticky vyvrátil Z. G. písomne do zápisnice dňa 20. 06. 2012, ktorý jasne a zrozumiteľne uviedol, že spolu s otcom (toho času nebohým) na objekte bývalej TaPCH a RDG vykonávali práce na požiadanie konateľa žalobcu v dňoch 19. 06. 20. 06, 25. 06. a 31. 08. 2012. V zápisnici presne špecifikoval, aké práce a na akom mieste s otcom vykonávali, ako aj odmenu za vykonanú prácu. Taktiež jasne uviedol, že išlo iba o ústnu dohodu a nemali spísanú žiadnu pracovnú zmluvu. V tejto súvislosti súd poukazuje na a niet pochýb, že žalobca vo vzťahu k Z. a O. G. vystupoval ako zamestnávateľ a dohodol s nimi podstatné náležitosti, ako je druh práce (vykladanie materiálu privezeného žalobcom z vozidla do objektu stavby, upratanie objektu stavby na prízemí a podobne), miesto výkonu práce (rekonštrukcia predmetnej stavby na zdravotné stredisko), deň nástupcu do práce.

Samotná skutočnosť, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a fyzickou osobou nedošlo k uzavretiu písomnej pracovnej zmluvy, nemá žiadny vplyv na vznik pracovného pomeru podľa , keďže v danej veci bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi došlo k dohode o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy na základe ústnej dohody. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy ( v spojení s ) nie je pod sankciou neplatnosti právneho

úkonu (vznik pracovnoprávneho vzťahu). Pracovný pomer teda môže vzniknúť i konkludentne (faktickým vykonávaním dohodnutej práce za odmenu).

Výpoveďou Ing. K., štatutárna zástupkyňa spoločnosti Korunka s.r.o. Topoľčany, vlastník objektu, zo dňa 25. 06. 2012 bolo nesporne preukázané, že išlo o rekonštrukciu objektu na zdravotné stredisko s polyfunkciou a stavebné práce vykonávala spoločnosť Jasta Plus s.r.o., teda žalobca, ktorý v zastúpení štatutárneho zástupcu dohodol práce s nebohým O. G., otcom Z. G.. Ing. K. poprela, že by O. a Z. G. poverila vykonaním prác, ktoré opísal Z. G., teda že by došlo k uzavretiu pracovného pomeru o druhu práce, miesto výkonu práce a odmeny s nebohým O. G. dňa 19. 06. 2012 a v nasledovné dni uvedené Z. G. do zápisnice.

Za neopodstatnenú námietku súd považuje i námietku žalobcu, že uvedené osoby pomocné stavebné práce vykonávali na stavbe samostatne po dohode s p. K., t. j. investorom a že medzi investorom a žalobcom nebol žiadny zmluvný vzťah, nakoľko tieto tvrdenia boli vyvrátené práve Ing. K. a Z. G. a pokiaľ ide o porušenie o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako zamestnávateľ jednoznačne vystupoval žalobca vo vzťahu k O. a Z. G. bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca s označeným investorom mal zmluvný vzťah.

Pokiaľ žalobca poukazuje na závery OR PZ odboru kriminálnej polície Topoľčany, že sa nepodarilo vyvodiť záver o zodpovednosti žalobcu za tragickú udalosť, nakoľko neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a smrťou O. G., súd poznamenáva, že orgány činné v trestnom konaní skúmajú skutok (ublíženie na zdraví s následkom smrti) podľa znakov upravených v a jedným z nich je nesporne skúmanie úmyslu priameho a nepriameho, avšak inšpekcia práce podľa uložila pokutu žalobcovi za porušenie povinností zamestnávateľa podľa a zákona sa nevyžaduje úmyselné konanie, postačuje zavinenie z nedbanlivosti bez rozdielu, či sa jedná o nedbanlivosť vedomú alebo nevedomú.

Z vyššie uvedených dôvodov súd je toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov, a preto sa s nimi súd stotožnil. Súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa musel prihliadnuť, preto žalobu podľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).