Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-94-2012.pdf
PDF · 75.07 KB
Case nature
Subarea
1Cob/94/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: DEMONTA, spol. s r.o., Košice, so sídlom Košice 040 01, Jiskrova 22, IČO: 17 146 089, právne zastúpeného advokáktom JUDr. Martinom Polákom, so sídlom Košice 040 01, Štúrova 7, proti žalovanému: PEhAES, a.s., so sídlom Prešov 080 06, Bardejovská 15, 080 06 Ľubotice, IČO: 00 155 764, právne zastúpenému advokátkou JUDr. Martinou Kožárovou, so sídlom Prešov 080 01, Slovenská 69, o zaplatenie 4.979,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/212/2012 - 43 zo dňa 31.10.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby ešte pred prvým pojednávaním. Urobil tak z dôvodu, že žalovaný dňa 7.6.2012, teda po začatí konania, uhradil žalobcovi čiastku 5.179,08 eur, kde na základe dohody účastníkov táto suma predstavovala úhradu dlžnej sumy 4.979,08 eur. Navýšenie 200,- eur bolo považované za finančné vyrovnanie za omeškanie žalovaného.
Ďalším výrokom uznesenia bola uložená žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 535,52 eur a ostatné trovy vo výške 6,63 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi bol vrátený súdny poplatok za návrh vo výške 291,87 eur.
Nárok na náhradu trov konania je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska. Žalovaný uhradil pohľadávku, ktorá bola predmetom konania dňa 7.6.2012, teda až po podaní žaloby. Súd sa nestotožňuje so žalovaným, že žaloba nebola podaná dôvodne z dôvodu premlčania pohľadávky, nakoľko premlčaním právo nezaniká a premlčaná pohľadávka naďalej existuje. Navyše zaplatením dlžnej sumy žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi. Nárok na náhradu trov konania nie je v rozpore s uzatvorenou dohodou, nakoľko z predloženého potvrdenia vyplýva, že zvýšenie úhrady o 200,- eur je považované za finančné vyrovnanie, ktoré bolo dohodnuté za omeškané platby. Z predloženého potvrdenia nie je zrejmé, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode ohľadom trov konania. Priznaná náhrada trov pozostáva z časti zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,63 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby á 170,95 eur. K odmene bol pripočítaný aj režijný paušál, spolu 22,67 eur. Výrok o vrátení súdneho poplatku súd zdôvodnil odkazom na § 11 ods. 3 zákona číslo 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a tým, že
žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 298,50 eur. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte pred prvým pojednávaním, súd vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku za návrh v
sume 291,87 eur. V rozsahu 6,63 eur ostala povinnosť žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor naďalej v platnosti.
Posledným výrokom uznesenia súd zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 24.8.2012 č. k. 21Cb/212/2012-33 v rozsahu 291,87 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti zmeniť tak, že sa žalovanému (zrejme žalobcovi) náhrada trov konania nepriznáva. Ako dôvod uviedol, že žalobca si pôvodne uplatňoval istinu, úroky z omeškania, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Žalovaný napriek tomu, že nárok považoval za premlčaný, uhradil žalobcovi sumu 5.179,08 eur, a to na základe mimosúdnej dohody s konateľom žalobcu dňa 7.6.2012. Z potvrdenia žalobcu je zrejmé, že pôvodná suma bola uhradená a zároveň bolo dohodnuté, že za omeškané platby bude naviac uhradených 200,- eur. Taktiež bolo dohodnuté, že si žalobca nebude uplatňovať žiadne ďalšie finančné nároky súdnou cestou. V tejto dohode sa dohodli o celom nároku žalobcu. S ohľadom na nárok uplatnený v žalobe je zrejmé, že ďalšími finančnými nárokmi je potrebné rozumieť práve trovy konania, keďže žiadne iné finančné nároky, okrem trov, si žalobca neuplatnil. Ďalšie finančné nároky (napr. zmluvné pokuty) dojednané neboli. Pre postup podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. je nevyhnutné zistenie, že návrh žalobcu bol podaný dôvodne. Za dôvodné však nemožno považovať návrh, ktorým si žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku a žalovaný v konaní oprávnene vznesie námietku premlčania. Odôvodnenie súdu, že premlčaním právo nezaniká a premlčaná pohľadávka existuje, so súvislosťou daného prípadu neobstojí. Obstala by tom smere, že uhradením pohľadávky nevznikol žalobcovi bezdôvodné obohatenie, a teda prijatie platby premlčanej pohľadávky nie je protizákonné, avšak neodôvodňuje to samotnú dôvodnosť návrhu. Dôvodný je nárok, ktorému bude v konečnom dôsledku vyhovené, čo však pre vznesenú námietku premlčania neprichádza v danom prípade do úvahy. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcu, že čiastočným plnením zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Samotné čiastočné plnenie nemusí byť vždy uznaním záväzku, musí byť poskytnuté za takých okolností, že je možné v konkrétnom prípade usudzovať, že jeho poskytnutím dlžník uzná i zostatok záväzku, čo v danom prípade nebolo preukázané.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Podaným odvolaním boli dotknuté výroky uznesenia o zastavení konania, vrátení súdneho poplatku žalobcovi a zrušení uznesenia zo dňa 24.8.2012. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať. Výrok o náhrade trov nie je rozhodnutím vo veci samej, preto tento výrok uznesenia bol preskúmaný bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by boli len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
V prípade späťvzatia žaloby rozhoduje o náhrade trov konania súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa tohoto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Zavinenie zastavenia konania sa skúma výlučne z procesného hľadiska. Takýmto procesným zavinením je vždy späťvzatie žaloby. V prípade zastavenia konania z dôvodu späťvzatia žaloby vzniká preto právo na náhradu trov konania žalovanému účastníkovi. Pokiaľ však dôvodom pre späťvzatie žaloby je také správanie sa žalovaného, z ktorého je možné vyvodiť, že žaloba bola podaná dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalobcovi žalovaný. Za takéto správanie sa žalovaného sa považuje zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, či ich časti žalobcovi žalovaným po začatí konania vo veci samej. V danom prípade bola žaloba podaná dňa 4.4.2012 a žalovaný zaplatil dňa 7.6.2012 žalobcovi jednak
žalovanú istinu, ako aj ďalších 200,- eur z titulu uplatňovania (časti) úrokov z omeškania. Žalobca si totižto uplatňoval úroky z omeškania jednak vo výške 9 % z istiny 4.979,08 eur od 3.9.2009 až do zaplatenia, ako aj kapitalizované úroky omeškania v sume 2.314,86 eur. Naviac požadoval aj uhradiť súdny poplatok a priznať trovy právneho zastúpenia.
Dohodou zo dňa 7.6.2012, uzavretou zrejme len v ústnej forme, si účastníci dojednali zaplatenie istiny a z úrokov z omeškania len sumu 200,- eur. Z potvrdenia vystaveného žalobcom pre žalovaného, obsahujúceho prehlásenie, že si žalobca nebude voči žalovanému uplatňovať ďalšie finančné nároky súdnou cestou, nemožno skutočne vyvodiť záver o účinnom vzdaní sa práva na náhradu trov konania vzniklých žalobcovi.
Pre rozhodnutie o podanom odvolaní bolo nevyhnutné ustáliť, akú dohodu účastníci dňa 7.6.2012 z hľadiska právneho posúdenia uzavreli.
Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi bolo sporné, či žalovaná istina s príslušenstvom sú alebo nie sú premlčané, nemá dohoda s nimi uzatvorená charakter dohody o privatívnej novácii podľa § 570 a § 574 Občianskeho zákonníka, ale jedná sa o dohodu o urovnaní v zmysle § 585 až § 587 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že zmluva o vykonaní diela zo dňa 5.2.2007 bola uzavretá v písomnej forme a že predmetom dohody o urovnaní bol sporný nárok, ktorý podľa žalovaného bol premlčaný, vyžadovalo platné uzavretie dohody o urovnaní zachovanie písomnej formy (§ 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zo spisu nie je zistiteľné, že by takúto písomnú dohodu o urovnaní účastníci uzavreli. Za dodržanie písomnej formy nie je možné považovať len predložené potvrdenie zo dňa 7.6.2012. Preto aj prehlásenie žalobcu, že si nebude uplatňovať žiadne ďalšie finančné nároky voči žalovanému, nie je právne relevantným záväzkom žalobcu, ktorý by sa týkal aj trov konania.
Vychádzajúc z týchto záverov je možné preto konštatovať, že žalobcovi naďalej pretrváva právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutú časť uznesenia o náhrade trov ako vecne správny.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli a nepodal si ani návrh na priznanie takejto náhrady. Preto odvolací súd v súlade s §
142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Toto uznesenie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.