Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_4T-15-2023.pdf
PDF · 86.01 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/15/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému: O. A., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný O. A., nar. XX.XX.XXXX v B. D., trvale bytom K. XX, slobodný, živnostník, na slobode,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 28.11.2022 v čase o 14:44 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, ev. č. E.-XXXCJ v obci Lokca, po ceste I/78 v smere od obce Ťapešovo na obec Vasiľov, v kilometri 15,165 v blízkosti autobusovej zástavky dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke a v dôsledku toho na priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni W. O., ktorá vtom čase z ľavej strany v smere jazdy vodiča prechádzala cez prechod pre chodcov, na ktorú reagoval s oneskorením 1,8 sekundy a následkom toho svojím vozidlom na prechode pre chodcov 1,2 m od pravého okraja vozovky, narazil stredom a pravou stranou prednej časti vozidla do pravej nohy chodkyne v oblasti kolenného kĺbu a stehennej kosti, v dôsledku nárazu chodkyňa pravou bočnou časťou trupu narazila na prednú kapotu vozidla za súčasnej rotácie tela okolo sagitálnej osi a došlo k jej odhodeniu v smere jazdy vozidla na pravú krajnicu do blízkosti hranice križovatky s ulicou Komarník, čím spôsobil W. O., nar. XX.XX.XXXX, tržne zmliaždenú ranu záhlavia, vykĺbenie hlavice pravej ramennej kosti dopredu v kĺbe medzi hlavicou ramennej kosti a kĺbovou jamkou lopatky s odlomením veľkého hrboľa hlavice ramennej kosti, pomliaždenie pravého kolena s odreninou kože s dĺžkou liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života 3 až 4 mesiace, pričom O. A. ako vodič motorového vozidla porušil zákonné povinnosti venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov a pritom ho neohroziť, teda dôležité povinnosti vodiča, ustanovené v § 4 ods. 1 písm. c/, e/, f/ Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú W. O., nar. XX.XX.XXXX v E., bytom P., K. D. XX/XX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 20.03.2023 na O. A. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku.
Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/ Trestného poriadku a obžalovanému postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Obžalovaný uviedol, že porozumel čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu.
§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby. Obžalovaný uviedol, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný/e čin/y jemu kladený/é za vinu. Obžalovaný uviedol - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví a iné. Obžalovaný uviedol - uznal som vinu za spáchaný skutok.
Vzhľadom na to, že prokurátor a poškodená nemali pripomienky, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, kladeného mu za vinu v obžalobe Okresného prokurátora zo dňa 15.03.2023 č. Pv 446/22/5507, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.
Obžalovaný vo svojom výsluchu využil svoje právo ak veci sa odmietol vyjadriť.
Súd preto postupoval podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na § 2 ods. 11 Trestného poriadku a prečítal časť zápisnice o výsluchu obžalovaného týkajúcu sa jeho osobných a majetkových pomerov, kde uviedol, že sa narodil v B. D.. V súčasnej dobe býva vo K. v rodinnom dome spolu s rodičmi. Základnú školu, ročník 1-4 absolvoval vo K. a ročníky 5-9 absolvoval v P.. Po ukončení základnej školy, nastúpil na SOŠ D. ako mechanik nastavovač. Toto ukončil maturitou v máji 2022. Následne sa
zaevidoval na úrade práce. Uviedol, že od 01.04.2023 má nastúpiť do Policajnej školy, nakoľko má podanú prihlášku do policajného zboru.
Obžalovaný po prečítaní zápisnice uviedol, že už nie je vedený na úrade práce, ale má otvorenú živnosť a pracuje ako montér kuchýň.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s EKV, odpisom RT, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správou obce Vasiľov, správou ÚPSVaR Námestovo, správou sociálnej poisťovne, správou OR PZ Dolný Kubín, oddelenie dokladov a správou VšZP.
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, čin spácha závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, v rámci ktorého obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, sa súd bližšie otázkou viny nezaoberal a v celom rozsahu ho uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 138 písm. h/ Trestného zákona.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého mu
súd podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov. Zároveň mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 16 mesiacov.
Súd má za to, že z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený trest, je trestom primeraným a zodpovedajúcim zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Vzhľadom na to, že poškodená sa na hlavnom pojednávaní pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 500,- eur, pričom svoj nárok odôvodnila len tým, že táto suma pozostáva z nákladov spojených s návštevou lekára, súd ju s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, kde sa civilnou žalobou môže domáhať svojho nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308 ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.