Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-274-2012.pdf
PDF · 103.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/274/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany proti odporcovi: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. C. XXX/XX, B. Z. B., zastúpený JUDr. Máriou Gbelskou, advokátkou so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Andreja Hlinku 21, o zaplatenie 6 079,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 372,49 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1 372,49 eur od 03.12.2009 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie v časti o zaplatenie sumy 3 878,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3 878,60 eur od 03.12.2009 do zaplatenia z a s t a v u j e.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6 079,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 6 079,48 eur od 03.12.2009 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 20.04.2009 úverovú zmluvu č. SUA09/000949, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 4 636,80 eur na kúpu osobného motorového vozidla Škoda Fabia. Odporca sa zaviazal splatiť úver 60 mesačnými splátkami po 154,77 eur. Keďže odporca nesplácal úver podľa dohodnutých podmienok a dostal sa do omeškania, navrhovateľ ku dňu 18.11.2009 od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy 8 880,33 eur do 02.12.2009. Keďže odporca splátky nedoplatil, došlo v súlade so zmluvou k účinnosti prevodu vlastníckeho práva k vozidlu, ktoré bolo odporcovi odobraté a následne predané za 2 800,- eur. Výťažok z predaja bol započítaný voči dlžnej sume odporcu. Odporca má povinnosť uhradiť navrhovateľovi sumu 6 079,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 03.12.2009 do zaplatenia.
Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že v splátkach uhradil časť úveru, a to 7 splátok po 154,77 eur. Dňa 12.10.2009 odporca dobrovoľne odovzdal navrhovateľovi vozidlo a toto navrhovateľ predal za 2 800,- eur. Zo zmluvy je zrejmé, že ide o spotrebiteľský úver. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a s poukazom na ust. §457 Občianskeho zákonníka je odporca povinný vrátiť navrhovateľovi iba to, čo mu
navrhovateľ poskytol, teda sumu 753,41 eur, nakoľko od poskytnutého úveru je potrebné odpočítať 7 splátok, ktoré odporca uhradil, ako aj sumu, ktorú navrhovateľ získal za predané vozidlo.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul zástupcov účastníkov a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní účastníkov, úverovej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ÚZP), protokolu o prevzatí predmetu financovania, zosplatnenia úverovej zmluvy, kalkulácie finančného vyrovnania pre predčasné splatenie a ukončenie úverovej zmluvy číslo SUA09/000949, oznámenia o odpredaji vozidla s výzvou k doplateniu dlhu, faktúry, splátkového kalendára, súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za 4. štvrťrok 2008 a za 1. štvrťrok 2009, protokolu o odobratí a prevzatí vozidla a dohody o ukončení úverovej zmluvy.
Dňa 19.06.2013 zobral navrhovateľ návrh späť v časti o zaplatenie sumy 3 878,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3 878,60 eur od 03.12.2009 do zaplatenia a ďalej sa domáhal zaplatenia sumy 2 200,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne z tejto sumy od 03.12.2009 do zaplatenia. Uvedená suma je rozdielom medzi súčtom nesplatenej istiny 4 381,80 eur a štyroch splátok po 154,77 eur, ktoré odporca neuhradil do zosplatnenia úveru a sumou 2 800,- eur, za ktorú bolo vozidlo predané.
Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že štyri splátky uvedené v splátkovom kalendári ako zaplatené, odporca nezaplatil. Je pri nich uvedený dátum úhrady 18.11.2009, no v tento deň bol úver zosplatnený a systém tieto splátky dotiahol. Pokiaľ odporca tvrdí, že ich uhradil, nech to preukáže. Už dňa 19.10.2009 bolo odporcovi zaslané oznámenie, že úver bude zosplatnený k 18.11.2009. Pokiaľ je v návrhu uvedené odstúpenie, tak toto je uvedené chybne, ale z dokladov je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, ale došlo k uplatneniu práva navrhovateľa na predčasné zosplatnenie. Pokiaľ by si odporca riadne plnil svoje povinnosti, tak vozidlo nemuselo byť predané. Okrem toho odporca sumu, za ktorú bolo vozidlo predané, nenamietal a v liste zo dňa 17.04.2010 sa vyjadril, že je ochotný splatiť dlžnú sumu po odpočítaní sumy 2 800,- eur, za ktorú bolo vozidlo predané. Jedine nebol ochotný zaplatiť zmluvnú pokutu, no v tejto časti zobral navrhovateľ návrh späť.
Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, aby odporca uhradil navrhovateľovi sumu 2 200,88 eur s príslušenstvom. Uzatvorená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, formulárovou a odporca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluva zároveň obsahuje neprijateľné podmienky a odporca trvá na tom, že navrhovateľovi uhradil 7 splátok po 154,77 eur a nie iba 3 splátky ako tvrdí navrhovateľ. Odporca žiaľ nemá doklady, ktorými by to preukázal. Vozidlo bolo predané za sumu 2 800,- eur, no toto kúpil odporca 20.04.2009 za sumu cez 5 000,- eur a bolo predané po 7 mesiacoch. Auto sa malo predať za vyššiu cenu. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že odstúpil od zmluvy. Následne uvádza, že nejde o odstúpenie, no podľa obsahu ide o odstúpenie a v takom prípade sú si účastníci povinní navzájom vydať to, čo na základe zmluvy každý z nich dostal z titulu bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má tak nárok na zaplatenie sumy 753,41 eur a s úrokom z omeškania je odporca stotožnený.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 20.04.2009 uzavreli účastníci úverovú zmluvu č. SUA09/000949, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 4 636,80 eur na kúpu osobného motorového vozidla Škoda Fabia, ktorého kúpna cena bola 5 152,- eur. Odporca sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach po 154,77 eur. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 32,69 %, RPMN 36,79 %, priemerná hodnota RPMN 44,52 %, celkové náklady spotrebiteľa 4 731,83 eur a konečná splatnosť úveru 18.04.2014. Úver bol zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, na kúpu ktorého bol úver poskytnutý. Odporca uhradil z úveru iba tri splátky, dostal sa do omeškania a účastníci sa dňa 12.10.2009 dohodli na ukončení zmluvy. Navrhovateľ si listom zo dňa 18.11.2009 uplatnil právo predčasného splatenia celého úveru a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 8 880,33 eur do 02.12.2009. Následne navrhovateľ predal financované vozidlo za sumu 2 800,- eur, ktorá bola započítaná na dlh odporcu z úverovej zmluvy. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 22,17 % a štvrťrok predtým 22,26 %.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa prvej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 20.04.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 4 636,80 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 60 splátkach vo výške 154,77 eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporca je povinný navrhovateľovi uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov a úrok z omeškania. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosti a nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti síce v zmluve uvedené sú, no zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V zmluve je síce uvedená priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver vo výške 44,52 %, no táto nezodpovedá skutočnosti. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 22,17 % podľa údajov zverejnených na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Keďže z uvedeného dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov, zaviazal súd odporcu iba na úhradu sumy, ktorá mu bola poskytnutá ako istina úveru 4 636,80 eur po odpočítaní ním uhradených troch splátok v celkovej výške 464,31 eur a sumy 2 800,- eur, ktorú navrhovateľ získal ako výťažok z predaja vozidla, ktorého zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva bol úver zabezpečený. Odporcovi tak zostáva uhradiť navrhovateľovi sumu 1 372,49 eur, načo ho zaviazal súd, keďže si túto povinnosť nesplnil dobrovoľne.
Odporca sa dostal do omeškania so splácaním úveru a následne bola úverová zmluva ukončená dohodou účastníkov. V žiadnom prípade však zo strany navrhovateľa nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, keď podľa obsahu listín ani z jednej nevyplýva, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Navrhovateľ mal právo od zmluvy odstúpiť, no toto právo nevyužil. K ukončeniu zmluvy došlo iným spôsobom, a to dohodou. Pokiaľ však z dohody vyplývajú nároky navrhovateľa na úhradu úrokov a poplatkov, je v tejto časti dohoda neplatná, pretože je v rozpore s ustanovením § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd považoval v súlade s § 563 Občianskeho zákonníka za deň splatnosti celej dlžnej sumy deň 02.12.2009, a preto od nasledujúceho dňa po tomto dni priznal navrhovateľovi úrok z omeškania. Pohľadávka navrhovateľa sa v uvedený deň stala splatnou na základe výzvy navrhovateľa - listu zo dňa 18.11.2009 v spojení s kalkuláciou, v ktorej je uvedený deň označený ako deň splatnosti. Samozrejme, že nie vo výške 8 880,33 eur, ale iba v rozsahu oprávneného nároku navrhovateľa ako je uvedený vyššie. Prvým dňom omeškania odporcu s úhradou dlžnej sumy bol najskôr deň 03.12.2009, od ktorého súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v nižšej, ako zákonnej výške, keď v prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB 1 % a táto sa v zmysle citovaného nariadenia vlády pre účely úroku z omeškania zvyšuje o 8 percentuálnych bodov. Navrhovateľovi by tak patril úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, no navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania 0,024 % denne, čo je menej ako 9 % ročne. Konanie v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť, súd zastavil. Z dôvodu, že úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, súd zamietol návrh v časti, v ktorej na svojich nárokoch navrhovateľ zotrval aj po čiastočnom späťvzatí, a ktoré prevyšovali priznanú istinu 1 372,49 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy. Pokiaľ odporca poukazoval na neprijateľnosť zmluvných podmienok zmluvy, je to bezpredmetné, pretože po čiastočnom späťvzatí si navrhovateľ síce uplatňoval viac, než mu bolo priznané, no nie z titulu neprijateľných zmluvných podmienok (napr. neprimerane vysoké zmluvné pokuty a pod.). Pokiaľ odporca tvrdil, že uhradil nie tri, ale sedem splátok, mal dôkaznú povinnosť toto svoje tvrdenie preukázať. Keďže žiaden dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil, súd z vykonaného dokazovania ustálil, že do ukončenia zmluvy uhradil iba tri splátky. Dôkazom o úhrade viac ako troch splátok nie je splátkový kalendár navrhovateľa, keď tento zároveň vysvetlil, prečo sú v ňom dňa 18.11.2009 uvedené ako uhradené štyri splátky, hoc uhradené neboli. Pokiaľ sa v tomto účastníci konania nezhodli vo svojich tvrdeniach, je dôkazné bremeno na odporcovi, ktorý tvrdí, že uhradil uvedené splátky, pretože navrhovateľ nemôže objektívne predložiť dôkaz o neexistencii určitej skutočnosti. Odporca ďalej namietal cenu, za ktorú navrhovateľ predal vozidlo, ktorým bola pohľadávka navrhovateľa zabezpečená. V tomto vyhodnotil súd námietky odporcu ako neopodstatnené a zjavne iba formálne, keďže sám odporca pri výpočte sumy, ktorú má navrhovateľovi uhradiť, kalkuloval práve so sumou 2 800,- eur. Okrem toho odporca neponúkol žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval,
že hodnota konkrétneho vozidla bola vyššia (a aká vôbec bola), než za akú cenu navrhovateľ vozidlo predal. Odvolávanie sa na internetové štatistiky o predaji vozidiel je právne bezvýznamné bez poznania konkrétneho vozidla, jeho výbavy, stavu a ďalších skutočností majúcich význam pre určenie jeho hodnoty.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Konanie bolo zastavené v časti zavinením navrhovateľa, ktorý v časti zobral návrh späť, a preto v tejto časti by patrila náhrada trov odporcovi (v časti 63,8 % uplatneného nároku bolo konanie zastavené). Vo zvyšku nároku, na ktorom navrhovateľ zotrval, mal však navrhovateľ väčší úspech (62,36 %). Celkovo bol návrh podaný dôvodne v časti 22,58 %, čo nie je iba nepatrným neúspechom odporcu. Súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na časť priznaného nároku vo vzťahu k uplatnenému nároku, ale aj s poukazom na ešte nižšiu sumu, ktorú odporca považoval za dôvodne uplatnenú, je spravodlivé nepriznať náhradu trov konania ani jednému z účastníkov.
Odporca je v súlade s ustanovením prvej vety § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku povinný splniť si povinnosti vyplývajúce mu z tohto rozsudku do troch dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.