Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-243-2011.pdf
PDF · 113.79 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/243/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: Credit Genero s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Kapitulská 8, IČO: 45485593, zastúpený zástupcom: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, ul. Horná 23, proti odporcom: 1. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, 2. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. E. XXX, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 28.06.2011 do zaplatenia.
II. Odporcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 892,40 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 832,40 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 14.10.2011 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcom domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 28.06.2011 do zaplatenia. V návrhu si navrhovateľ takisto uplatnil právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že medzi odporcami a obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., ďalej len "banka, resp. právny predchodca navrhovateľa", bola dňa uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla odporcom peňažné prostriedky a odporcovia sa zaviazali tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok v stanovenej lehote. Zároveň sa zaviazali uhradiť banke aj úroky z omeškania, poplatky, náklady a ďalšie nároky podľa úverovej zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 došlo k postúpeniu pohľadávky banky voči odporcom na navrhovateľa. Výška pohľadávky v čase jej postúpenia bola v sume 37.517,94 eur, pričom pozostávala z istiny v sume 19.813,13 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania v sume 17.704,81 eur. Odporcovia si svoju zmluvnú povinnosť nesplnili ani v navrhovateľom dodatočne poskytnutej lehote, a to ani čiastočne. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje iba časť istiny a k nej zodpovedajúce príslušenstvo, ktorým sú zákonné úroky z omeškania od dňa, kedy nadobudol pohľadávku.
V priebehu konania súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol uznesením č.k. 27C/243/2011-38 zo dňa 20.02.2012 zrušený z dôvodu jeho nedoručenia odporcom pre ich neznámy pobyt. Zároveň rozhodol, že písomnosti určené odporcom v 1. a 2. rade sa budú doručovať odporcom uložením v súdnom spise, pretože nie je možné, aby ich zastupoval ustanovený opatrovník. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Odporcom bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 12.04.2012. Odporcovia na doručený návrh navrhovateľa nereagovali.
Súd sa oboznámil s návrhom, písomným vyjadrením navrhovateľa a vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom listinných dôkazov, a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 08.07.2011 adresovanými odporcom, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.XX.XXXX a prílohou č. 1 k nej, oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a o výkone záložného práva zo dňa 20.06.2007, výpisom z úveru vedeného v SKK, výpisom z úveru vedeného v EUR, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Dodatkami č.1, 2 a 3 k Všeobecným obchodným podmienkam. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:
Dňa 27.05.2005 uzatvorili odporcovia s bankou podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka zmluvu, označenú ako Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom, teda bankou, dlžníkovi, teda odporcom. Výška úveru bola dohodnutá v sume 1.000.000 Sk, výška úroku 6,40 % ročne, typ premenlivý, poplatok za správu úveru vo výške 50,- Sk mesačne, mesačná splátka vo výške 6.595,-Sk, konečná splatnosť úveru dňa 1.5.2027, splatnosť prvej splátky dňa 1.7.2005, splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Účelom poskytnutia, resp. čerpania úveru bol kúpa rodinného domu. Ďalej bolo dohodnuté, že dlžník, teda odporcovia, je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Splatné úroky a poplatky sa dňom ich splatnosti pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Ďalej bolo dohodnuté, že pohľadávku veriteľa z poskytnutého úveru tvorí istina, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. V prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru, je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu, a to v tomto poradí. Spoludlžníci sú povinní veriteľovi splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy spoločne a nerozdielne.
Písomným podaním zo dňa 20.06.2007 banka oznámila odporcovi v 1. rade a odporkyni v 2. rade, že podľa bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok vyhlásila dňa 20.06.2007 mimoriadnu splatnosť úveru, na základe čoho má banka voči odporcom pohľadávku vo výške 1.107.979,10 eur. Zároveň vyzvala odporcov, aby v lehote 3 dní od doručenia oznámenia splatili dlh spolu s príslušenstvom. Zároveň ich upozornila na možnosť realizácie práv záložného veriteľa. Dražbou nehnuteľností tvoriacich záloh, realizovanou obchodnou spoločnosťou DUPOS dražobná spol. s r.o., bol dosiahnutý výťažok dražby, ktorý po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka, bol použitý na uspokojenie pohľadávky banky voči odporcom v celkovej výške 1.033.793,-Sk, teda 34.315,64 eur. Táto suma bola pripísaná na úverový účet odporcov ako posledná splátka dňa 14.11.2008. Odporcovia zaplatili banke titulom splácania poskytnutého úveru, vrátane poslednej splátky sumu 1.098.578,40 Sk, teda 36.466,12 eur.
Zmluvou zo dňa XX.X.XXXX označenou ako Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzatvorila banka s navrhovateľom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol pohľadávku banky voči odporcom v celkovej sume XX.XXX,XX eur.
Písomným podaním zo dňa 08.07.2011 banka oznámila odporcovi v 1. a 2. rade, že pohľadávku vo výške 37.517,94 eur postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok navrhovateľovi, a že ich záväzok je možné od okamihu doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi, teda navrhovateľovi.
Navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa si návrhom uplatňuje iba časť pohľadávky, ktorú nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to v časti istiny, ktorá bola v Zmluve o postúpení pohľadávok vyčíslená v sume 19.813,13 eur. Zvyšok postúpenej pohľadávky tvorili kapitalizované úroky z omeškania v sume 17.704,81 eur. Týchto kapitalizovaných úrokov z omeškania, resp. ich časti sa v konaní navrhovateľ nedomáha.
Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil takto:
V čase uzatvorenia Zmluvy nebola úverová zmluva považovaná za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 53 Občianskeho zákonníka, preto súd na právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa, resp. navrhovateľa a odporcov aplikoval podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka tretiu časť Obchodného zákonníka, ktorá upravuje obchodné záväzkové vzťahy. Tým nie je dotknutá ochrana, ktorú odporcom ako spotrebiteľom zabezpečujú ostatné právne predpisy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008, úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.
Navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 18.01.2013 uviedol, že vývoj zmluvného úroku z omeškania, ktorého výšku určil právny predchodca navrhovateľa zverejnením, je uvedený na poslednej strane výpisu z úveru (str. 8 výpisu z úveru za obdobie 01.05.2005 - 21.12.2008, resp. na str. 3 výpisu z úveru za obdobie 01.01.2009 - 06.08.2011). Ako vyplýva zo strany 8, resp. strany 3 uvedených výpisov, výšku zmluvných úrokov z omeškania určil právny predchodca navrhovateľa vo výške 0 % a to od 01.01.2009. Preto súd konštatuje, že od 01.01.2009 bola výška zverejnených zmluvných úrokov z omeškania nulová. V období od 01.08.2005 do 21.06.2008 bola výška zmluvných úrokov z omeškania určená právnym predchodcom navrhovateľa 26 %. V období od 22.06.2008 do 31.12.2008 bola výška zmluvných úrokov z omeškania určená právnym predchodcom navrhovateľa 33,65 %.
Výpočet úrokov z omeškania, spôsob úročenia dlžnej čiastky, položky, ktoré tvoria predmet úročenia úrokmi z omeškania sa riadil bodom 7.4.4. Všeobecných obchodných podmienok a ich splatnosť bodom 7.4.6. Všeobecných obchodných podmienok. Z týchto ustanovení vyplýva, že pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť Banke okrem úrokov z úveru, stanovených v zmluve o úvere tiež úroky z omeškania. Dlžná čiastka sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane). Banka stanoví výšku úroku z omeškania v zmluve o úvere a pokiaľ táto výška nebude stanovená v zmluve o úvere, tak na základe sadzby z úroku z omeškania so splácaním úveru, uvedenej v Sadzobníku a účinnom v príslušný deň omeškania Klienta. Pokiaľ je Klient v omeškaní so zaplatením úrokov z úveru, zmluvných pokút, poplatkov, odmien, náhrady škody a nákladov vynaložených bankou alebo
iných peňažných záväzkov, je tiež povinný zaplatiť Banke úroky z omeškania. Tieto dlžné čiastky sa úročia úrokmi z omeškania denne od prvého dňa omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia príslušnej dlžnej čiastky (vrátane).
V článku V Zmluvy je uvedené, že sa dlžník oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. VOP sa rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002.
V článku I Zmluvy je uvedené, že všetky údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach ( teda v článku I ) sú platné ku dňu podpisu Zmluvy, ich zmeny sa riadia Všeobecnými podmienkami Veriteľa účinnými od 01.08.2002.
Z uvedených ustanovení Zmluvy vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa žiadnym spôsobom neoboznámil odporcov s Dodatkami č. 1, č. 2 a č. 3, ktoré neboli účinné od 01.08.2002, ale až neskôr, pritom tak bolo už v čase uzatvorenia Zmluvy. Preto možno uzavrieť, že právny predchodca navrhovateľa riadne neinformoval odporcov o žiadnom z týchto Dodatkov. Preto sa na zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporcami tieto Dodatky nevzťahujú, keďže o týchto odporcovia nemali vedomosť. Ich presvedčenie o ich neexistencii týchto dodatkov navyše vyplývalo aj zo samotného znenia zmluvy, kde o týchto dodatkoch nie je žiadna zmienka.
Výška úrokov z omeškania určená podľa vyššie uvedených ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú sankčnú povahu, prevyšovala päť až šesťnásobne výšku dohodnutých riadnych úrokov. Sankcia za nesplnenia zmluvnej povinnosti odporcov (zaplatiť riadne splátky úverovej sumy vrátane úrokov), tak prevyšovala samotnú cenu úveru, teda riadny úrok. Ak cena poskytnutého úveru predstavovala ročne približne 6 %, teda hodnota poskytnutých peňazí bola 6 % ročne, sankcia vo výške 26 %, resp. vo výške 33,65 % je zjavne neprimeraná k hodnote práva, resp. povinnosti, ktorú táto sankcia zabezpečovala. Z rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je súdu známe, že takáto výška sankcie je považovaná za sankciu v rozpore s dobrými mravmi, resp. za neprijateľnú zmluvnú podmienku v prípade spotrebiteľských zmlúv alebo v obchodných záväzkových vzťahoch za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Obdobne sú posudzované aj neprimerane vysoké riadne úroky. Tieto úroky z omeškania tak fakticky predstavovali zmluvnú pokutu, ktorej výška je zjavne neprimeraná. Práve v dôsledku takejto výšky úrokov z omeškania mohol zmluvný záväzok odporcov na zaplatenie úrokov z omeškania, teda na zaplatenie sankcie, dosiahnuť za približne tri roky polovicu sumy úveru, teda sumu 538.501,10 Sk. Zákonná výška úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch bola v tom období, teda v roku 2006 až 2008, v rozmedzí od 5 % do 9,50 % ročne a v obchodnoprávnych vzťahoch vo výške od 13 % do 14,75 %. Odporcovia ako spotrebitelia tak boli na základe tohto zmluvného dojednania sankcionovaní za nesplnenie si záväzku sankciou, ktorá niekoľkonásobne prevyšovala zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca navrhovateľa už zrealizoval svoje právo záložného veriteľa (v dôsledku zriadeného zmluvného záložného práva k nehnuteľnostiam odporcami na zabezpečenie pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa), pričom sám určil výšku splatného dlhu odporcov voči nemu a sám určil výšku postúpenej pohľadávky (zostávajúcej po odrátaní výťažku z dražby), ktorá po vyššie uvedených záveroch súdu nezodpovedala zákonnej povinnosti odporcov, nemohol previesť na navrhovateľa pohľadávku vo výške určenej v Zmluve o postúpení pohľadávok. Výkon práva navrhovateľa spočívajúci v domáhaní sa práva na úroky z omeškania, ktoré jeho právny predchodca sám určil vo výške 26 % ročne, resp. 33,65 % ročne, je podľa názoru súdu v rozpore s o zásadou poctivého obchodného styku. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch, ale aj v obchodnoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi, resp. obchodným partnermi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Postihuje sa aj tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia
vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Na takomto výkone práva nie je žiadny záujem. Preto mu ani Obchodný zákonník nepriznáva právnu ochranu a súd v takomto prípade výkon práva odmietne. Uvedené platí tak na výkon práva, ktoré vyplýva zo zmluvy, ako aj priamo zo zákona. Z dôvodov vyššie uvedených súd považuje úroky z omeškania vo výške určenej právnym predchodcom navrhovateľa za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa, zásade nezneužívania slabšieho postavenia zmluvnej strany, zásade poctivého výkonu práv a ich nezneužívania a v konečnom dôsledku zásade poctivého obchodného styku medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorými odporcovia nepochybne boli, aj keď Zmluva nebola v čase jej uzavretia zaradená ako zmluvný typ medzi spotrebiteľské zmluvy.
Ak teda právny predchodca navrhovateľa po vykonaní dobrovoľnej dražby započítal sumu 538.501,10 Sk z výťažku z dražby v sume 1.033.793,-Sk na splnenie dlhu odporcov voči nemu, ktorý pozostával z kapitalizovaných úrokov z omeškania, použil tento výťažok v časti 538.501,10 Sk na neexistujúce plnenie. Ak by právny predchodca navrhovateľa použil celý výťažok z dražby na úhradu istiny, ktorej výška bola v tom čase v sume 1.092.182,30 Sk vrátane riadnych úrokov po odpočítaní zapletených splátok úveru (v sume 64.785,40 Sk, teda 2.150,48 eur), ostala by mu pohľadávka voči odporcom vo výške 58.389,30 Sk, teda 1.938,17 eur. V tejto časti pohľadávka existovala a bolo teda platne postúpená na navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil z tejto pohľadávky sumu 1.000 eur, je jeho návrh dôvodný. Preto súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy. Povinnosť na zaplatenie žalovanej sumy je povinnosťou na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, na vrátenie ktorých sa zaviazali v Zmluve o úvere. Odporcovia sa dostali do omeškania so zaplatením tohto peňažného dlhu dňa 27.06.2007, pretože právny predchodca navrhovateľa dňa 20.06.2007 vyhlásil splatnosť dlhu a tohto dňa odoslal toto oznámenie odporcom. V oznámení určil odporcom lehotu troch dní na zaplatenie dlhu. V zmysle článku 10.3 Všeobecných obchodných podmienok sa táto zásielka považuje za doručenú v tretí deň po jej odoslaní. Oznámenie, resp. výzva na zaplatenie tak bola odporcom doručená dňa 23.06.2007. Posledným (pracovným) dňom na riadne zaplatenie dlhu bol deň 26.06.2007 a nasledujúcim dňom sa odporcovia dostali do omeškania so splnením tohto peňažného dlhu. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase vzniku omeškania, bola v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania vo výške 14,75 % ročne. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si v návrhu uplatnil právo na úroky z omeškania od 28.06.2011 a to vo výške 9,25 % ročne, súd jeho návrh neprekročil a rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť úroky z omeškania v ním navrhovanom rozsahu a výške.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ bol plne úspešný v konaní a uložil odporcom povinnosť nahradiť účelné trovy konania navrhovateľa, ktoré pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia a súdneho poplatku zaplateného za podaný návrh. Trovy konania si navrhovateľ vyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2013. Celkovú sumu trov konania vyčíslil vo výške 1.067,32 eur. Tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.007,32 eur a zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60 eur.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré si uplatnil, a ktoré boli účelne vynaložené, pozostávajú z odmeny za päť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 10.10.2011, písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa 10.10.2011, písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 18.01.2013 a účasť na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 a dňa 08.10.2013.
Za každý z týchto úkon patrí právnemu zástupcovi odporcu podľa § 10 ods.1, § 14 ods.1 písm. a/, b/, c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len "vyhláška", odmena vo výške 61,41 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 10 ods.1 vyhlášky vychádzajúc z tarifnej hodnoty vo výške 1.000 eur. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781 eur, v roku 2012 bol vo výške 763 eur a v roku 2011 vo výške 741 eur. Celkovú výšku odmeny spolu s režijnými paušálmi súd určil v sume 345,12 eur.
Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s účasťou jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom dňa 20.08.2013, pretože toto pojednávanie bolo odročené pre nevyhnutnosť doplnenia návrhu, ktoré navrhovateľ súdu nepredložil, pričom sa na tieto listinné dôkazy sám odvolával vo svojom vyjadrení. Na tomto pojednávaní súd odstraňoval neúplnosti v doterajších tvrdeniach navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní nevedel uviesť akým spôsobom právny predchodca navrhovateľa zverejňoval výšku úrokov z omeškania. Rovnako neúčelný bol aj úkon právnej služby zo dňa 22.08.2013 - písomné podanie na súd vo veci samej, pretože ním právny zástupca navrhovateľa zasielal písomnosti, na predloženie ktorých ho súd vyzval na odročenom pojednávaní a vysvetľoval skutočnosti, ktoré bol povinný uvádzať už v samotnom návrhu na začatie konania, prípadne na pojednávaní dňa 11.12.2012. Navrhovateľ si tak tieto trovy právneho zastúpenia sám zavinil, a preto sú tieto jeho trovy v konaní vynaložené neúčelne.
Právny zástupca navrhovateľa má sídlo v Banskej Bystrici. Preto mu patrí aj náhrada cestovných výdavkov v súvislosti s jeho účasťou, resp. s účasťou ním splnomocneného advokátskeho koncipienta C.. D. G., na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 a dňa 08.10.2013. Tento použil na dopravu osobné motorové vozidlo zn. KIA cee´d s ev. č. R s kombinovanou spotrebou 4,6 litra nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je 144 km. Náhrada za opotrebovanie vozidla je stanovená vo výške 0,183 eur za 1 km jazdy. Cena 1 litra nafty je 1,431 eura, resp. 1,391 eura. Právnemu zástupcovi navrhovateľa tak vznikli cestovné výdavky na jednu cestu na pojednávanie dňa 11.12.2012 v celkovej výške 71,66 eur (52,70 eur + 18,96 eur) a dňa 08.10.2013 v celkovej výške 71,13 eur (52,70 eur + 18,43 eur). Celkové cestovné výdavky právneho zástupcu navrhovateľa vynaložené na tieto pojednávania tak spolu predstavujú sumu 142,79 eur.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí aj náhrada za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Banskej Bystrici. Ide o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012 a dňa 08.10.2013. Cesta na jedno pojednávanie vrátane cesty späť trvá v rozsahu osem začatých polhodín, ktoré súd považuje sa skutočné a účelné. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na tieto pojednávania súd určil v sume 205,76 eur (8 x 12,71 eur + 8 x 13,01 eur).
Právny zástupca navrhovateľa je od 01.07.2010 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 138,73 eur. Celková suma odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 832,40 eur. Prirátajúc k trovám právneho zastúpenia sumu zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 60 eur, tak trovy konania navrhovateľa predstavujú sumu 892,40 eur.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.
V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú odporcovia povinní nahradiť trovy konania zo zákona na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.