Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-61-2009.pdf
PDF · 89.36 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/61/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, XXX XX H., zastúpená JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice, proti odporcovi: COOP Jednota Vranov nad Topľou, spotrebné družstvo, Námestie slobody 79, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 737 200, o zaplatenie odstupného v sume 614,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľke sumu 614,95 eur so 6 %-ným úrokom z omeškania ročne začínajúc dňom 26. 05. 2005 až do dňa zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľky čo do zvyšku z a m i e t a .
Súd z a v ä z u j e odporcu uhradiť navrhovateľke trovy konania k rukám jej právneho zástupcu vo výške 301,07 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa vo svojom návrhu domáhala zaviazať odporcu uhradiť jej sumu 18.526,- Sk (toho času 614,95 eur) s 10 %-ným úrokom z omeškania ročne začínajúc dňom 26. 05. 2005, ako aj uhradiť trovy konania a to všetko z toho dôvodu, že medzi navrhovateľkou a odporcom bol na základe pracovnej zmluvy uzavretý pracovný pomer s tým, že na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy navrhovateľka od 03. 01. 2005 vykonávala prácu operátorky s miestom výkonu práce Košice, predajňa číslo 02-230, Dénešová 8, Košice, KVP a pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú. Dňa 23. 05. 2005 došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k dohode o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 25. 05. 2005, kde dôvodom skončenia pracovného pomeru bola organizačná zmena spočívajúca v nadbytočnosti navrhovateľky s tým, že v uzavretej dohode v súlade s platným Zákonníkom práce bolo dohodnuté, že odporca pre navrhovateľku vyplatí dvojmesačné odstupné vo výške 18.526,- Sk (toho času 614,95 eur). Odporca pri skončení pracovného pomeru pre navrhovateľku ani v najbližšom výplatnom termíne dohodnutú a vyčíslenú sumu odstupného nevyplatil, započítal ju na vyčíslené manko a na základe hrozby nevydania zápočtu odpracovaných dôb donútil podpísať navrhovateľku dohodu o vzájomnej započítateľnosti. Zároveň si však uplatnil úhradu manka proti teraz navrhovateľke návrhom na vydanie platobného rozkazu na Okresnom súde Košice II, kde vec bola vedená pod spisovou značkou 14C/113/2006 s tým, že proti platobnému rozkazu bol vtedy odporkyňou - teraz navrhovateľkou podaný odpor. Navrhovateľka je toho názoru, že úkon odporcu t. j. vzájomný zápočet manka a odstupného je protiprávny, pretože Zákonník práce vo svojom ustanovení vzájomné započítania neumožňuje a ukladá zamestnávateľovi v deň skončenia pracovného pomeru resp. v najbližšom výplatnom termíne uhradiť pre zamestnanca sumy jemu patriace a vyplývajúce z pracovného pomeru.
Po vydaní platobného rozkazu tunajším súdom odporca podal proti tomuto odpor udávajúc, že vznáša námietku premlčania celej pohľadávky navrhovateľky s tým, že s navrhovateľkou sa dohodli na dôvode výšky odstupného, naviac, ak k započítaniu nepotrebovali súhlas navrhovateľky a zápočtové listy vydávali všetkým svojím zamestnancom bez problémov s tým, že navrhovateľka bola členkou pracovného kolektívu a neskôr jeho vedúcou pracovníčkou, ktorý v krátkom čase dokázal vyprodukovať tri manká v sumách niekoľko stotisíc korún. Poukázali, že novelizovaný Zákonník práce neobsahuje ustanovenia o započítaní, výslovne nevylučuje započítanie a namietali započítanie ich nároku na náhradu škody oproti nároku navrhovateľky na odstupné. Na pojednávaní pred tunajším súdom zástupca odporcu uviedol, že zotrváva na svojich vyššie uvedených tvrdeniach a to napriek tomu, že vo veci ich schodku proti teraz navrhovateľke bolo právoplatne rozhodnuté a to tak, že teraz odporca - vtedy navrhovateľ nebol úspešný. Zástupca odporcu nemal námietky proti výpočtu priemerných zárobkov teda dvojmesačnému odstupnému tak, ako to žiadala navrhovateľka, pretože s výpočtom súhlasí, nesúhlasil však s vyhovením návrhu navrhovateľke.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:
Podľa pracovnej zmluvy uzavretej na jednej strane medzi navrhovateľkou a na druhej strane medzi odporcom dňa 02. 01. 2005 navrhovateľka pracovala ako zástupkyňa vedúceho predajne s miestom výkonu práce 02-230 KVP Košice s tým, že dňa 23. 05. 2005 bola uzavretá dohoda o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce, podľa ktorej pracovný pomer navrhovateľky u odporcu končí dňom 25. 05. 2005 z dôvodov § 60 Zákonníka práce dohodou s vyplatením dvojmesačného odstupného, kde v dolnej časti tejto dohody je uvedené, že odstupné bude započítané na ich pohľadávku na neuhradenú náhradu schodku.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II spisovej značky 14C/113/2006 vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 09. 09. 2010 č. k. 14C/113/2006-166 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 05. 2011 č. k. 2Co/344/2010-196, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28. 06. 2011, bol zamietnutý návrh teraz odporcu proti odporkyni - teraz navrhovateľke o zaplatenie sumy 2.548,13 eur, sumy predstavujúcej výšku neuhradeného zostatku za zistený schodok pri inventúrach vykonaných dňa 27. 02. 2005 a 14. 05. 2005 s tým, že zároveň bol terajší odporca zaviazaný uhradiť teraz navrhovateľke trovy tohto konania, kde z obsahu v odôvodnení obidvoch súdov vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania vychádzajúc z § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, § 184 ods. 2, 3,4 Zákonníka práce a § 189 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce dospel k záveru, že i keď teraz navrhovateľka
- vtedy odporkyňa na základe písomne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti prevzala hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré bola povinná vyúčtovať a pri inventúrach boli zistené schodky, mal v konaní za preukázané, že teraz navrhovateľka sa úplne zbavila zodpovednosti za vznik schodku, keďže v konaní preukázala, že zamestnávateľ jej nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, napriek tomu, že bol zamestnancami na uvedené nedostatky upozornený, pričom medzi uvedenou skutočnosťou a schodkom, ktorý bol zistený, je daná príčinná súvislosť. Mal za preukázané, že ochrana prevádzky počas prevádzkovej doby bola nedostatočná, pretože nebola zabezpečená strážna služba, nebol zabezpečený kamerový systém, prístup do skladu, kde bol tovar, mal každý zo zamestnancov, obchodní zástupcovia a skladníci, nakoľko personál mal šatne umiestnené tak, že museli prechádzať cez sklad. Mal za preukázané, že zo strany zamestnancov dochádzalo k opakovaným sťažnostiam a to aj ústnou aj písomnou formou na vyššie uvádzané nedostatky, ktoré v skutočnosti boli zapisované do inšpekčných kníh. Mal za to, že vtedy navrhovateľ - teraz odporca neosvedčil vykonanie žiadnych opatrení na zníženie prípadne zabránenie vzniku škôd - schodkov, napriek tomu, že k vzniku vysokých schodkov dochádzalo na uvedenej prevádzke opakovane a ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí, ani neriešil sťažnosti
- upozornenia na nedostatky zo strany zamestnancov. Ďalej z odôvodnenia vyplýva záver, že súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, nakoľko má za to, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti odporkyne za vznik schodku, keďže v konaní preukázala, že zamestnávateľ jej nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami napriek tomu, že bol zamestnancami na uvedené nedostatky upozornený, pričom medzi uvedenou skutočnosťou a schodkom bola zistená príčinná súvislosť. Po podaní dovolania teraz odporcom - vtedy navrhovateľom proti vyššie uvedeným rozhodnutiam bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky dovolanie odmietnuté.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že so započítaním jej odstupného na manko, ktoré vzniklo v predajni odporcu, nesúhlasí poukazujúc, že z dohody o skončení pracovného pomeru vyplýva, že jej odporca mal vyplatiť dvojmesačné odstupné vo výške teraz 614,95 eur, avšak toto jej nevyplatil s tým, že ju prinútil podpísať dohodu o vzájomnej započítateľnosti manka a odstupného, z toho dôvodu trvala na svojich tvrdeniach uvedených vo svojom návrhu.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo iných organizačných zmenách. V prípade použitia tohto výpovedného dôvodu má zamestnanec po skončení pracovného pomeru nárok na odstupné v prípade splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodov, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a odporcom ako zamestnávateľom došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru pre nadbytočnosť a súčasne aj k uzavretiu dohody o tom, že odporca má vyplatiť podľa výpočtu priemerných zárobkov za rozhodujúce obdobie prvého štvrťroka roku 2005 sumu 18.526 Sk - v prepočte na eurá sumu 614,95 eur. Proti tejto výške odstupného tak navrhovateľka ako ani odporca nevzniesli žiadne námietky, avšak odporca odmietol navrhovateľke vyplatiť dvojmesačné odstupné, ktoré jej prináležalo, ale odporca to odmietol iba z toho dôvodu, že podľa jeho tvrdení na predajni, kde pracovala navrhovateľka vznikol schodok a z toho dôvodu odporca výšku dvojmesačného odstupného započítal na vzniklý schodok. Vzhľadom k tomu, že v konaní pod spisovou značkou 14C/113/2006 bolo jednoznačne preukázané, že došlo k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti teraz navrhovateľky za vznik schodku, keďže v tomto konaní, kde ju teraz odporca ako navrhovateľ žaloval o úhradu vzniklého schodku, preukázala, že jej nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, z toho dôvodu súd pochopiteľne, keďže tento právny záver je už aj vzhľadom k právoplatnému skončeniu konania o úhradu schodku vedeného na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 14C/113/2006 je pre tunajší súd záväzný, súd návrhu navrhovateľky o úhradu odstupného vyhovel.
Odporca sa úhradou odstupného dostal do omeškania, pričom pri priznaní úroku z omeškania súd vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ako aj nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Zb., kde úrokom z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, ktorá ako to vyplýva zo zistenia súdu, bola v čase vzniku nároku navrhovateľky na odstupné vo výške 6 %. Z toho dôvodu preto súdu nezostávalo nič iné, iba návrh navrhovateľky pokiaľ sa týka rozdielu medzi požadovaným 10 %-ným úrokom a úrokom, ktorým mohol súd priznať navrhovateľky teda 6 %, zamietnuť.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade odporca v konaní úspešný nebol, navrhovateľka bola neúspešná vo veľmi nepatrnej časti (rozdiel požadovaných a priznaných úrokov z omeškania), z toho dôvodu súd priznal navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie návrhu na začatie konania (vydanie platobného rozkazu) zo dňa 21. 05. 2008, za vyjadrenie sa navrhovateľky k odporcu odporu zo dňa 05. 03. 2009 - predchádzajúcou právnou zástupkyňou JUDr. Hambalekovou, ako aj za účasť na pojednávaní dňa 17. 09. 2013 t. j. 4x po 39,84 eur. Ďalej priznal hotové výdavky - náhrada výdavkov na miestne a telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky číslo 655/2004 (2 x 6,30 eur, 1 x 6,95 eur, 1 x 7,81 eur) spolu v sume 27,36 eur. Ďalej priznal stratu času - náhradu
za premeškaný čas ako za čas strávený cestou z Košíc do Vranova nad Topľou a späť dňa 17. 09. 2013 v zmysle § 17 vyhlášky, čo spolu predstavuje 6 polhodín (1/60-iny výpočtového základu za každú začatú polhodinu), t. j. 13,01 eur x 6 x 1 hod. = 78,06 eur. Okrem toho priznal náhradu cestovného a pohonných látok - náhradu cestovného v zmysle § 16 ods. 4 vyhlášky za jazdu z Košíc do Vranov nad Topľou a späť, čo predstavuje spolu 132 km jazdy osobným motorovým vozidlom značky Škoda Fabia 6 Y evidenčného čísla ES 440 BR dňa 17. 09. 2013, základná náhrada cestovného pri sadzbe 0,183 eur za 1 km jazdy spolu činí 24,15 eur, náhrada výdavkov za pohonné látky pri priemernej spotrebe 6 litrov na 100 kilometrov jazdy a pri cene 1,534 eur/1 liter spolu predstavuje 12,14 eur. Spolu teda trovy právneho zastupovania činili 301,07 eur.
Súd nepriznal navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku napriek žiadosti jej právneho zástupcu, nakoľko z obsahu spisu zistil, že táto súdny poplatok za podaný návrh neuhradila (bolo jej priznané súdom oslobodenie od úhrady súdnych poplatkov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.