Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/11/2023

Uznesenie

Okresný súd Galanta v spore žalobcu: Slovenský rybársky zväz, mestská organizácia Sereď, so sídlom Čepenská 2533, 926 01 Sereď, IČO: 36 087 793, právne zastúpený: advokátska kancelária VIA LEGE, s.r.o., Veterná 1093, 925 53 Pata, IČO: 36 866 415 proti žalovanému: Obec Dolná Streda, Dolná Streda č. 650, IČO: 00 611 638, ako podnikateľ v osobitnom režime podnikania na Odstavnom ramene Dolnostredské , o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom podaným na tunajší súd 24. mája 2023 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému uloží, aby ako podnikateľ nenakladal s rybami nachádzajúcimi sa v OR Dolnostredské v rozsahu, aby ich nelovil a neumožňoval ich lov tretím osobám a tieto ryby si neprivlastňoval ani ich nescudzoval tretím osobám a ani neumožnil tretím osobám ich privlastnenie si. Neodkladné opatrenie navrhujú bez časového obmedzenia, lebo vlastnícke právo sa nepremlčuje a ryby patria SRZ MsO Sereď. 2. Žalobca návrh odôvodnil tým, že viac ako 30 rokov oprávnene a v súlade s príslušnými právnymi predpismi obhospodaroval a užíval Odstavné rameno Dolnostredské ako rybársky revír č. X-XXXX-X- X. V rámci tohto obhospodarovania a užívania mal zákonnú povinnosť, ktorú aj riadne plnil, zarybňovať toto odstavné rameno. To znamená, že viac ako 30 rokov nakupoval za svoje finančné prostriedky (vyzbierané od svojich členov ako členov občianskeho združenia) násady rýb a tieto vysádzala do OR Dolnostredské jeden až dvakrát ročne, a tieto násady sa tam ďalej rozmnožovali (produkovali a reprodukovali). OR Dolnostredské ako rybársky revír pritom tiež vytvorila SRZ MsO Sereď. Pôvodne išlo o vodu v mŕtvom ramene rieky Váh, v ktorej bola prírodná ichtyofauna vytrovená odpadovými priemyselnými vodami z Niklovej hute Sereď, Porobetónky a čističky odpadových vôd obce Dolná Streda v rokoch 60.-tych a 70.-tych 20.storočia. Výstavbou VN Kráľová v rokoch cca 1985 došlo k vzdutiu vôd v mŕtvom ramene a SRZ MsO Sereď pristúpila k intenzívnemu čisteniu, revitalizácii, prebágrovávaniu a úpravám vody aj terénu, aby vytvorila vhodné prostredie pre ryby. Následne SRZ MsO Sereď začala so zarybňovaním, s ktorým kontinuálne pokračovala od roku cca 1986 po rok 2022. Táto lokalita sa tak vďaka investíciám a práci SRZ MsO Sereď stala vyhľadávaným rybárskym revírom. Vytvorila ho na svoje náklady SRZ MsO Sereď. Ryby v OR Dolnostredské pochádzajú (produkciou a reprodukciou) z násad a sú násadami rýb kúpenými a vysadenými do tohto odstavného ramena zo strany SRZ MsO Sereď a na jej náklady. Odo dňa 9.9.2022 stratilo OR Dolnostredské právny štatút rybárskeho revíru, bolo odňaté SRZ a teda aj SRZ MsO Sereď. Odo dňa 9.septembra 2022 bolo OR pridelené Podnikateľovi (obci Dolná Streda) do osobitného režimu podnikania. Udialo sa tak na základe Rozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej vodnej správy a rybárstva zo dňa 23.novembra 2017 č. XXXX/XXXX-X.X v spojení s Rozhodnutím ministra životného prostredia zo dňa 15.marca 2018 č. XXXX/XXXX-X.X (1/2018 - rozkl.) a v spojení s Rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR č.k. XXSžk/XX/XXXX zo dňa 19.júla

2022. Predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým tento priznal podanej správnej žalobe zo strany SRZ MsO Sereď proti Rozhodnutiam MŽP, odkladný účinok zaniklo už rozsudkom Krajského súdu BA o nezákonnosti Rozhodnutí MŽP. Ale tento odkladný účinok sa už (z dôvodu aktuálnej právnej úpravy) neobnovil po tom, ako NS SR zrušil rozsudok KS BA o nezákonnosti Rozhodnutí MŽP. O ne/zákonnosti Rozhodnutí MŽP tak nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté (a vzhľadom na novovznikajúce správne súdy zrejme ani v dohľadnom čase nebude). Ale žalovaný - Podnikateľ (obec Dolná Streda) už môže OR Dolnostredské užívať, resp. podnikať na ňom, lebo sa prezumuje správnosť Rozhodnutí MŽP. Podnikanie v osobitnom režime, ktoré od 9.septembra 2022 vykonáva na OR Dolnostredské Podnikateľ (obec Dolná Streda) znamená, že Podnikateľ (obec) za odplatu umožňuje tretím osobám lov rýb na ňom a za odplatu umožňuje privlastňovanie si týchto ulovených rýb tretím osobám. Odplatu si žalovaný ponecháva. Žalovaný - Podnikateľ tak robí napriek tomu, že ryby do OR Dolnostredské nasadila SRZ MsO Sereď na svoje náklady. Žalovaný - podnikateľ (obec) tak vlastne podniká s majetkom SRZ MsO Sereď, s ktorým obchoduje (predáva možnosť lovu rýb aj ryby samotné). Žalobca ako v konaní pred Ministerstvom životného prostredia SR, tak aj v konaní pred správnymi súdmi o nezákonnosť Rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR, namietala nezákonnosť, až protiústavnosť, ustanovení (už neplatného) , ktoré podľa výkladu Ministerstvom životného prostredia SR umožňovali odňatie OR Dolnostredské aj bez toho, aby sa žalovaný - podnikateľ finančne vyrovnal so SRZ MsO Sereď za zarybnenie, resp. za ryby v OR Dolnostredské a za investície doň. Ministerstvom životného prostredia SR sa s uvedenou námietkou vysporiadalo tak, že tvrdí, že pridelilo žalovanému - podnikateľovi len vodu (odstavné rameno), ale nie ryby v ňom a že ak k finančnému vyrovnaniu nedôjde dohodou, má sa SRZ MsO Sereď obrátiť na civilný súd. Obdobne Krajský súd v Bratislave má za to, že zdanlivú protiústavnosť možno preklenúť výkladom. A rovnako ako Ministerstvom životného prostredia SR aj NSS SR má za to, že predmetný nárok na finančné vyrovnanie za ryby si môže SRZ MsO Sereď uplatniť na civilnom súde. Záujem na finančnom vyrovnaní opakovane deklaruje aj žalovaný - podnikateľ, ale ako obec stále nemal a nemá toto vyrovnanie kryté finančnými prostriedkami v rozpočte obce. (ktorý nahradil o rybárstve) už ustanovuje finančné vyrovnanie ako podmienku pre odňatie vody doterajšiemu užívateľovi a jej pridelenie podnikateľovi, ktorú podmienku musí MŽP SR skúmať a musí byť preukázané jej splnenie. Teda ak by žalovaný - podnikateľ a žalobca - SRZ MsO Sereď vo vzťahu k OR Dolnostredské, sa spravovali režimom nového zákona, už by k jeho odňatiu a prideleniu Podnikateľovi nemohlo prísť tak, ako k nemu prišlo - bez finančného vyrovnania pre SRZ MsO Sereď. Je tu teda zrejmé porušenie SR ako aj , lebo SRZ MsO Sereď nemala a nemá zaručenú rovnakú právnu ochranu svojho vlastníckeho práva, ako majú iní užívatelia zrušovaného a odnímaného rybárskeho revíru. Žalovaný - podnikateľ (ktorým je obec Dolná Streda) od 9.septembra 2022 podnes nepretržite podniká v osobitnom režime na OR Dolnostredské, t.j. za odplatu umožňuje na ňom lov rýb a za odplatu umožňuje privlastnenie si ulovených rýb z neho. Tým aj napĺňa zákonný znak podnikania ako takého, ktorým je činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku. Ryby v OR Dolnostredské sú tak tovarom, s ktorým podniká/obchoduje žalovaný - podnikateľ - za odplatu umožňuje ich lov a za odplatu umožňuje ich privlastnenie si. Tým predmetné ryby majú právny status hospodárskych živých zvierat, na ktoré sa vzťahujú primerane ustanovenia o hnuteľnej veci, pričom v prípade daného podnikania majú status tovaru, resp. samostatnej veci, určenej na predaj. Pritom v OR Dolnostredské sú ryby nasadené zo strany SRZ MsO Sereď, ktorá nakúpila násady za vlastné finančné prostriedky. Tieto ryby boli nasadené do OR na náklady SRZ MsO Sereď nepretržite po dobu 35 rokov, pričom v OR Dolnostredské sa ďalej „rozmnožovali“. Keďže ryby v OR Dolnostredské pochádzajú z násad rýb zakúpených SRZ MsO Sereď, t.j. nadobudnutých kúpou, resp. kúpnymi zmluvami medzi SRZ MsO Sereď a dodávateľom/ chovateľom rýb potvrdenými faktúrami, ďalej vznikli ich rozmnožovaním sa (produkciou a reprodukciou); patria tieto do vlastníctva SRZ MsO Sereď. Žalovaný - podnikateľ (Dolná Streda) nedisponuje nijakým nadobúdacím titulom k rybám a nijako nenadobudol ryby v OR Dolnostredské nasadené doň zo strany SRZ MsO Sereď. To, že k rybám v OR Dolnostredské pochádzajúcim zo zarybnenia zo strany SRZ MsO Sereď, nemá žiadne práva, je žalovanému - podnikateľovi známe aj zo stanovísk MŽP SR, ktoré ho na podnikanie na OR Dolnostredskom oprávnilo tým, že mu uvedenú vodu pridelilo, ako aj zo stanoviska NSS SR. MŽP SR sa opakovane výslovne vyjadrilo, že svojimi Rozhodnutiami MŽP pridelilo žalovanému

- podnikateľovi iba vodu, ale nepridelilo ryby v tejto vode patriace SRZ MsO Sereď. Z ust. je zrejmé, že v prípade Podnikateľa prichádza do úvahy jediný nadobúdací právny titul - rozhodnutie štátneho orgánu. Avšak tento štátny orgán (MŽP SR) sám opakovane tvrdí, že vlastnícke ani iné právo k rybám od neho žalovaný - podnikateľ nenadobudol. Keďže v danom prípade podnikania v osobitnom režime ryby sú predmetom predaja - predáva sa možnosť ich lovu, aj samotný úlovok - a zároveň pochádzajú zo zakúpených násad rýb, sú de facto tovarom a teda de iure sa na ne vzťahujú ustanovenia

zákona o samostatnej hnuteľnej veci patriacej konkrétnemu vlastníkovi (samozrejme s prihliadnutím na ich ochranu ako živého tvora). Tieto ryby sú v inom právnom režime než ryby dravé, voľne žijúce, u ktorých nemožno určiť ich pôvod, ktoré nie sú určené na obchodovanie s nimi. Druhé spomínané možno zaradiť k prírodnému bohatstvu, ktoré patrí všetkým, resp. patrí tomu, kto ich legálne uloví. Avšak ryby v OR Dolnostredské môže loviť len ten, kto za túto možnosť zaplatí žalovanému - podnikateľovi a privlastniť si ich môže len ten, kto zaplatí za danú rybu žalovanému -podnikateľovi. Nie sú teda vecou patriacou všetkým, ale všetky zložky vlastníckeho práva k nim aktuálne vykonáva žalovaný - podnikateľ. A to napriek tomu, že vlastnícke (ani iné) právo k nim nikdy a nijako nenadobudol. Uvedený právny názor vyslovilo opakovane MŽP SR ako príslušný orgán štátnej správy na úseku rybárstva a zrejme ho zdieľa aj NSS SR, keďže sa s námietkami SRZ MsO Sereď proti Rozhodnutiam MŽP smerujúcimi k porušeniu vlastníckeho práva vysporiadali tak, že SRZ MsO Sereď odkázali na civilný súd a vraj MŽP SR nijako zákon neporušilo, lebo ryby v OR Dolnostredské žalovanému - podnikateľovi nepridelilo, lebo si je vedomé, že patria SRZ MsO Sereď a SRZ MsO Sereď má nárok na náhradu/finančné vyrovnanie/ zaplatenie za tieto ryby. Žalovaný - podnikateľ (obec) opakovane deklaroval svoju ochotu na finančnom vyrovnaní sa za ryby, ale táto ochota nikdy nebola potvrdená vyčlenením finančných prostriedkov v rozpočte obce, ani k nijakej náhrade nedošlo.

3. Jedinú výnimku z vyššie uvedených rýb v OR Dolnostredské predstavujú, resp. predstavovali, ryby z násad zo 4.5.2018, a to kapor K2 a K3 v množstve celkovo 4 000 kg, ktoré nasadil do OR Dolnostredské žalovaný - podnikateľ. Urobil tak v čase bezprostredne po vydaní Rozhodnutí Ministerstva životného prostredia SR, hoci vedel, že SRZ MsO Sereď ich napadlo správnou žalobou a žiadalo o odkladný účinok žaloby. Následne až do odkladného účinku (od 4.5.2018 do 11.6.2018) a potom od 9.septembra 2022 (obnovenie zrušených Rozhodnutí MŽP) podnes vykonával žalovaný - podnikateľ podnikanie a teda jeho zákazníci lovili ryby na OR, pričom kaprov si mohli a môžu privlastňovať v cene za cenu možnosti lovu rýb. Majú za to, že tieto násady žalovaný - podnikateľa a prípadná ich produkcia už boli vylovené a v OR sa aktuálne nenachádzajú. Ich prípadné zmiešanie s rybami z násad SRZ MsO Sereď nepredstavuje nadobúdací titul žalovaného - podnikateľa. Navyše, išlo len o relatívne malé kapre; a v OR je podstatne bohatšia druhová skladba rýb zo zarybnení SRZ MsO Sereď a obzvlášť hodnotné tzv. trofejné ryby, tiež preukázateľne pochádzajúce od a patriace SRZ MsO Sereď. Tieto násady od žalovaného - podnikateľa (celkovo 4 000kg) ani ich prípadná produkcia neboli započítané do určenia hodnoty rybej osádky v znaleckom posudku; v ňom zaratúval znalec len tie pochádzajúce od SRZ MsO Sereď nachádzajúce sa v OR k 9.septembru 2022. Zároveň žalovaný - podnikateľ sám, resp. súkromným znaleckým posudkom (bez zákonných náležitostí, aby mohol byť považovaný za súdom obstaraný posudok) si vyčíslil hodnotu týchto jeho rýb na 12 737,- Eur. Toto je zanedbateľná hodnota v porovnaní s hodnotou rýb vo vlastníctve SRZ MsO Sereď, určenou znalcom na 174 394,97 Eur. Išlo o násadu 4 000kg kapra K2 a K3, ale SRZ MsO Sereď iba za posledných 10 rokov nasadila do OR 57 988 kg kapra, pričom po odpočítaní úlovkov, mortality a pripočítaní reprodukcie k 9.septembru 2022 išlo o 41 696 kg kapra patriaceho SRZ MsO Sereď, a to ešte bez zarátania tzv. trofejných kaprov K70 (nad 70 cm). Predkladaný znalecký posudok pritom ráta s nižšou cenou kapra, ako „znalecký posudok“ od žalovaného -podnikateľa. Za predpokladu, že by žalovaný - podnikateľ nevykonával podnikanie a nepredával ulovené kapre, čo ale dlhodobo robí, aj tak by „jeho“ kapre predstavovali len necelých 10% kaprov v OR, a vyše 90% kaprov v OR patrí SRZ MsO Sereď, pričom percento stúpa výrazne v prospech SRZ MsO Sereď pri zohľadnení aj trofejných kusov kapra K70+. Ak žalovaný - podnikateľ vedie a poskytne prehľad úlovkov jeho zákazníkmi, tak majú za to, že bude zrejmé, že kapre patriace žalovanému - podnikateľovi už tento „skonzumoval“, resp. predal svojím zákazníkom. V OR sú teda najmä (viac ako 90% a pravdepodobne už výlučne len) kapre pod K70 patriace SRZ MsO Sereď a s istotou všetky ostatné druhy rýb (okrem kaprov pod K70) a kapre nad K70 patriace SRZ MsO Sereď. Žalobca má právo na ochranu vlastníctva, ktoré pôsobí erga omnes (proti všetkým) a každý je povinný ho rešpektovať ( SR). „Aj v právnych vzťahoch, ktorých predmetom je zviera, sa zaručujú základné práva a slobody oprávnených osôb. Majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa SR, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. Preto zviera podľa okolností právneho vzťahu môže mať aj povahu objektu práva vlastniť majetok zaručeného podľa SR.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS SR 19/1997) Ako vlastník rýb v OR Dolnostredské má žalobca právo na ochranu proti tomu, kto do vlastníckeho práva SRZ MsO Sereď neoprávnene zasahuje ( ). Navrhovaný zákaz má sporové strany motivovať k nájdeniu konsenzu ako aj finančných zdrojov u Podnikateľa na zaplatenie hodnoty rýb, ktoré finančné prostriedky, ale preukázateľne vo svojom rozpočte obce nemá. SRZ MsO Sereď (a zrejme ani tunajší súd) nepovažuje za spravodlivé, aby občania obce Dolná Streda sa dostali do stavu platobnej neschopnosti obce alebo finančných

problémov kvôli hŕstke osôb s vplyvom v obci, ktoré si za obecné realizujú svoju záľubu prezentovanú ako podnikanie obce na úkor občanov ako členov občianskeho združenia - na úkor SRZ MsO Sereď. Vzhľadom na uvedené je potrebné bezodkladne upraviť pomery, lebo dochádza k bezprecedentným opakovaným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu - SRZ MsO Sereď, kedy žalovaný - podnikateľ (obec) podniká s majetkom SRZ MsO Sereď, predáva možnosť lovu rýb ako aj ryby samotné a výnos si ponecháva, hoci ide o ryby patriace SRZ MsO Sereď, zakúpené a nasadené do OR Dolnostredské na náklady SRZ MsO Sereď (v celkovej hodnote určenej znalcom na 174 394,97 Eur). Dochádza k sústavnému flagrantnému porušovaniu vlastníckych práv, ktoré dennodenne vnímajú členovia SRZ MsO Sereď ako občania a interpretujú si ako možnosť v Slovenskej republike, ktorá ašpiruje na to byť právnym štátom, že stav porušovania vlastníckeho práva je tolerovateľný. Uvedenému dojmu má možnosť tento súd zabrániť a pôsobiť tak aj preventívne. Prípadné súdne konanie na základe žaloby by bolo zrejme časovo náročné a neposkytlo by včasnú a dostatočnú mieru ochrany vlastníckemu právu SRZ MsO Sereď. Zároveň je obava, že keďže samotné ryby sú predajom konzumované ako aj vzhľadom na rozpočtové možnosti a obmedzenia žalovaného - podnikateľa ako obce, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na uvedené žiadajú ochranu pred neoprávnenými zásahmi do vlastníckeho práva, žiadajú uložiť žalovanému - podnikateľovi (obci), aby nenakladal s rybami v OR Dolnostredské v rozsahu ich lovu, umožňovania ich lovu tretím osobám, privlastňovania si a scudzovania rýb a umožňovania ich privlastňovania si tretími osobami. Toto navrhujú pred začatím konania, lebo je predpoklad, že touto úpravou pomerov sa predíde ďalšiemu súdnemu konaniu a dôjde k trvalej úprave pomerov mimosúdnou dohodou, lebo žalovaný - podnikateľ bude motivovaný k dohode so SRZ MsO Sereď (ktorú predpokladá aktuálne platný v obdobnej situácii, ako je táto, teda pri zrušení rybárskeho revíru, jeho odňatí a pridelení podnikateľovi). Návrh podávajú - s cieľom unesenia dôkazného bremena

- bez zbytočného odkladu po tom, ako získali rozhodujúci dôkaz - znalecký posudok; hoci ho objednali už v polovici januára 2023, vypracovaný bol až 19.5.2023. Zároveň ale obdobie medzi 9.septembrom 2022 a májom 2023 umožnilo „vylovenie“, resp. vyprázdnenie OR Dolnostredské od rýb Podnikateľa z jeho násad. Zároveň ako vlastník je v ich dispozičnej sfére, kedy požiadajú súd o ochranu vlastníckeho práva a ochrana im nemôže byť odopretá len preto, že by nežiadali o ochranu hneď pri prvom porušení či v začiatkoch porušenia ich vlastníckeho práva. Zároveň dúfali, že vyjadrenia žalovaného - podnikateľa o záujme na finančnom vyrovnaní budú pravdivé; ale žiaľ aktuálne sa ukázala neochota (s ohľadom na rozpočet obce na nasledujúce roky až nemožnosť) žalovaného - podnikateľa zaplatiť za ryby ako aj neochota zdržať sa zásahov do našich rýb. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby súd nariadil neodkladné opatrenie.

4. Žalobca spolu s návrhom doručil súdu znalecký posudok č.X/XXXX vypracovaný znalcom J.. C. K.Č., W.., rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X zo dňa 23. novembra 2017, rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X (1/2018- rozkl.) zo dňa 15. marca 2018, rozsudok NS SR sp. zn. XXSžk/XX/XXXX zo dňa 19. júla 2022, Cenníky obce Dolná Streda pre OR Dolnostredské - Skala na rok 2022 a na rok 2023, vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR k správnej žalobe proti rozhodnutiu ministra životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X (1/2018-rozkl.) zo dňa 15. mája 2018 s prílohami, kasačná sťažnosť žalovaného zo dňa 16. mája 2019 voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XS/XX/XXXX-XXX zo dňa 07. marca 2019, vyjadrenie Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 13. októbra 2022 k vyjadreniu žalobcov zo dňa 12. septembra 2022, výzva (predsporová výzva) a upozornenie v súvislosti s OR Dolnostredské zo dňa 26. januára 2023, odpoveď zo dňa 03. februára 2023, opakovaná výzva (predsporová výzva) a upozornenie v súvislosti s OR Dolnostredské zo dňa 14. januára 2023, predsporová výzva re ryby v OR Dolnostredské zo dňa 22. mája 2023, rozpočet obce Dolná Streda ako podnikateľa (zdroj: webstránka obce), 5. Podľa , , , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením 6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa psím. c/ , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 8. Podľa psím. d/ , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.. 9. Podľa ., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa ., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa ., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa ., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená úprava ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom je vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, súd skúma kumulatívne splnenie podmienok, a to : či sú tu skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. 16. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 . Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi stranami / nie s konečnou splatnosťou /, pričom musí byť poskytnutá úprava tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a môže byť na návrh zrušené a nie je rozhodnutím prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia exekúcie. Pri nariadení neodkladného rozhodnutia súd nie je povinný vykonávať dokazovanie a vypočúvať strany. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Pri osvedčení nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia význam z toho hľadiska, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán, ako vyplýva z hora citovaných ustanovení . Dokazovanie má povahu v týmto prípade povahu osvedčovania. Osvedčované skutočnosti spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd pri svojom rozhodovaná z nich vychádza. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou / , Veľké komentáre, Števček a spol. str. 1106-1107 /. 18. V prípade, ak žalobca má byť úspešný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri nariadení neodkladného opatrenia je tiež potrebné posudzovať, či zásah do práv strany, voči ktorej nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, nie je neprimeraný ku konkrétnym okolnostiam prípadu. 19. Žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že Rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo. XXXX/XXXX-X.X z 23. novembra 2017 žalobcovi podľa psím. c/ zákona výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - rybárskom revíre č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské,

vyraďuje podľa § 34 os. 1 zákona rybársky revír č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské, z evidencie rybárskych revírov vedenej na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky, prideľuje podľa § 34 ods. 1 zákona Obci Dolná Streda ostatnú vodnú plochu _ OR Dolnostredské / 16,65 ha /, k. ú. Dolná Streda, okres Galanta na účely podnikania v osobitnom režime. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol Rozhodnutím číslo. XXXX/XXXX-X.X z 15. marca 2018 Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky zamietnutý. Proti predmetnému rozhodnutiu podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku nie je možné sa odvolať. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti predmetného rozhodnutia, na základe ktorého Krajský súd v Bratislave č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo 07. marca 2019 návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Rozsudkom sp. zn. XXSžk/XX/XXXX z 19. júla 2022 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. XS/XX/XXXX-XXX zo 07. marca 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. XS/XX/XXXX-XXX z 27. júla 2020 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd vo veci právoplatne nerozhodol. 20. Žalobca bol zadávateľom na vypracovanie znaleckého posudku č. X/XXXX vo veci stanovenia hodnoty obsádky rýb v rybárskom revíri č. X-XXXX-X-X OR Dolnostredské k 09. septembru 2022. Znalecký posudok vypracoval znalec J.. C. K., W.. Znalec v závere znaleckého posudku stanovil hodnotu obsádky rýb v bývalom rybárskom revíri č. 2-1550-1-1 pchádzajúcu zo zarybnenia vykonaného v rokoch 2013-2022 v hodnote 174 394,97 eur. 21. Žalobca opakovane zasielal žalovanému výzvy na zdržanie zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, teda, aby nenakladal s rybami, najmä aby nikomu neumožnili lov rýb a prisvojovanie si. Poukázal na rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorými žalovanému pridelil na účely podnikania v osobitnom režime iba ostatnú vodnú plochu a aj ryby v nej žijúce. Súčasne vyzval žalovaného za účelom usporiadania vlastníckeho práva k rybám zaplatiť 174 394,97 eur. 22. Žalovaný od 09. septembra 2022 podniká v osobitnom režime, umožňuje lov rýb a za odplatu umožňuje privlastnenie si ulovených rýb z neho. Tým napĺňa znak podnikania, ktorým je vykonávaná činnosť za účelom dosiahnutia zisku. ryby v OR Dolnostredské môže loviť len ten, kto za túto možnosť zaplatí žalovanému - podnikateľovi a privlastniť si ich môže len ten, kto zaplatí za danú rybu žalovanému -podnikateľovi. Nie sú teda vecou patriacou všetkým, ale všetky zložky vlastníckeho práva k nim aktuálne vykonáva žalovaný - podnikateľ. A to napriek tomu, že vlastnícke (ani iné) právo k nim nikdy a nijako nenadobudol. Uvedený právny názor vyslovilo opakovane Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako príslušný orgán štátnej správy na úseku rybárstva. Žalobca ako vlastník rýb má právo na súdnu ochranu jednak podľa , ale aj podľa .

23. Z rozhodnutia tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že v rybníku sa nenachádzajú len ryby zarybnené žalobcom, ale aj ryby zarybnené žalovaným v rokoch 2018-2020, a to 1 000 kg kapor kg kapor K3. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný by nemohol nakladať ani so svojimi zarybnenými rybami, z dôvodu, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal uložiť, aby žalovaný nenakladal s rybami / nie len s rybami patriacimi do vlastníctva žalobcu /, čím by porušil ochranu žalovaného podľa a . Podľa názoru súdu žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom vyporiadania majetkových vzťahov medzi stranami z dôvodu neúspechu v konaní tunajšieho súdu sp. zn. . Dokonca v návrhu nežiadal, aby súd rozhodol v súlade s ustanovením Civilného sporového konania a vo výroku uznesenia uložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej tvrdiac, že po nariadení neodkladného opatrenia pravdepodobne dôjde k vyporiadaniu majetkových vzťahov. Nariadenie neodkladného opatrenia malo slúžiť na uvedený účel a nie na obmedzenie činnosti žalovaného ako podnikateľa. Nariadením neodkladného opatrenia, súd by žalovanému dokonca zamedzil v dočasnej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa názoru súdu žalobca neosvedčil ani danosť práva tým, že by žalovaný lovil, resp. umožnil tretím osobám loviť ryby zarybnené žalobcom. Žalovaný má právo nakladať so svojimi zarybnenými rybami neobmedzene v zmysle zákona a . Z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte uznesenia.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie ( ) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( a ).

Podľa , Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak účastník podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.