Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-241-2006.pdf
PDF · 93.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/241/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobkyne: F. Č., Z. XX.XX.XXXX, L., B. A., O. X, zast. JUDr. Kristínou Piovarčiovou, advokátkou AK Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: K. H., Z. XX.XX.XXXX, B. F. E. XXX, zast. JUDr. Janou Blahovou, advokátkou AK Mlynárska 19, 04001 Košice, v konaní o určenie hraničnej čiary medzi nehnuteľnosťami takto
rozhodol:
Hranica medzi nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území F. E., zapísaných na LV č. XXX ako parcela KN-C č.XX/X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a na LV č.XX ako parcela KN-C - XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 prechádza bodmi XX, XX, XX, XX, XX T. XX podľa grafickej prílohy znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca D.. F. F. a geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX overeného XX.X.XXXX pod č. XXX/XXXX, ktorý sa stáva súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni 100 % trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa v žalobe podanej na tunajší súd dňa 4.7.2006 žiadala súd, aby určil hraničnú čiaru medzi parcelami KN-C číslo XX/X zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 zapísanej na liste vlastníctva (ďalej LV) č. XX a parcelou KN-C číslo XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX katastrálneho územia F. E. na tom základe, že v čase keď uzatvárala kúpnu zmluvu na základe ktorej odkúpila parcelu KN-C XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 s domom č. XX, ktoré sú zapísané na LV č. XX bol vyhotovený geometrický plán č. XXX-XXXXXXX/XX zo dňa X.X.XXXX U. X.. Na základe tohto geometrického plánu bol zameraný dom č. XX nachádzajúci sa na parcele KN-C XX/X a následne bola aj vytýčená hraničná čiara medzi parcelami KN-C XX/X a KN-C XX/X za účasti bývalého vlastníka F. F. E.. O vytýčení tejto hranice bola spísaná zápisnica dňa 11.11.1985. S priebehom takto vytýčenej hranice obaja vlastníci súhlasili a na jej mieste bol postavený plot. Žalovaný nadobudol parcelu Č. XX/X v rozsahu ako patrila predchádzajúcemu vlastníkovi a priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami rešpektoval až do jari roku 2005. Žalovaný jej oznámil, že si dal premerať parcelu č. XX/X bez jej prítomnosti ,o čom bol vyhotovený vytyčovací náčrt a tvrdil, že plot je postavený na nesprávnej hranici a listom zo dňa 4.4.2006 ju vyzval, aby odstránila oplotenie medzi parcelami s tým, že keď sa tak nestane, urobí to on na jej náklady. Z tohto dôvodu požiadala súd o vydanie predbežného opatrenia. Súd vydal toto predbežné opatrenie a zakázal žalovanému zbúrať oplotenie medzi parcelami č. KN-C XX/X a KN-C. XX/X a tiež mu súd zakázal vyrúbať stromy a zakázal mu vstup na parcelu, do právoplatného skončenia tohto konania. Aj napriek tomuto zákazu žalovaný vstúpil bez jej súhlasu na jej parcelu, zabetónoval tam 7 železných stĺpov. Nakoľko žalovaný tvrdil, že hranica medzi parcelami číslo A.-C. XX/X T. A.-C. XX/X v katastrálnom území F. E. je nesprávna a že
teda ona neoprávnene užíva časť jeho nehnuteľnosti a preto bola nútená podať túto žalobu o určenie hraničnej čiary.
Žalovaný súhlasil s tým, aby súd určil hranicu medzi nehnuteľnosťou, ktorú vlastní žalobkyňa a nehnuteľnosťou, ktorú vlastní on, pretože pôvodne chcel tento spor vyriešiť mimosúdne, ale žalobkyňa stále vyvolávala spory súvisiace s touto hraničnou čiarou.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpisu z Katastra nehnuteľností, Správy katastra A.-H. súd zistil, že na LV č.XX katastrálneho územia F. E. je zapísaná parcela KN-C XX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a dom č. XX na parcele KN-C XX/X ako výlučné vlastníctvo žalobkyne, ktorá nadobudla túto nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 19.3.1986 a registrovanej Štátnym notárstvom A.-V. L. XX.X.XXXX X. J. XXX/XX. Taktiež z výpisu z Katastra nehnuteľností A.-H. súd zistil, že na LV č. XXX je vedená parcela KN- C XX/X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, dom č. 104 na parcele KN-C XX/X ako výlučné vlastníctvo žalovaného, ktorý nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na základe Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania vydaného ONV, finančným odborom A.-V. Č.. XXX/XXXX/SX I. L. XX.X.XXXX. Parcela KN-C XX/X, ktorá bola pridelená do osobného užívania žalovanému bola vo vlastníctve čsl. štátu v správe MNV F. E.. Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania tohto pozemku sa zmenilo na vlastníctvo žalovaného (1.1.1992).
Žalobkyňa vo svojej výpovedi ako účastníčka konania uviedla, že keď kupovala nehnuteľnosť - parcelu č. KN-C XX/X od rodiny B., osobne sa presvedčila na geodézii s akou parcelou susedí táto jej parcela a zistila, že susedí s parcelou č. XX/X, ktorá je vo vlastníctve čsl. štátu - obce a preto požiadala Geodéziu n.p. X. o vytýčenie hraničnej čiary medzi nehnuteľnosťami. Táto hraničná čiara bola vytýčená pracovníčkou geodézie za prítomnosti pracovníčky MNV a jej prítomnosti. Hraničná čiara bola označená v prírode osadením bielych kolíkov, o vytýčení hraničnej čiary bola vypracovaná aj zápisnica. Žalobkyňa uviedla, že hneď po vytýčení nezačali stavať plot, lebo vedeli, že susedná parcela bude tiež odpredaná a preto chceli, aby sa robil plot už za účasti a súhlasu nového vlastníka. Po troch rokoch odkúpil susediacu parcelu žalovaný a tento aj súhlasil s vytýčenou hranicou a preto začali s výstavbou plotu na vytýčenej hranici a s takto urobeným plotom žalovaný bol spokojný až do roku 2005. V tom čase jej žalovaný oznámil, že hraničná čiara medzi ich nehnuteľnosťami ide cez jej nehnuteľnosť s čím ona nesúhlasila.
Žalovaný vo svojej výpovedi ako účastník konania potvrdil, že žalobkyňa postavila plot na hraničnej čiare, ktorá bola vytýčená v prírode a on súhlasil s takto vytýčenou hranicou. Stále medzi nimi dochádzalo k susedským sporom, len jeho matka ho žiadala aby on nevyvolával spory. Neskôr však požiadal kataster nehnuteľností o vymeranie hraničnej čiary a vtedy mu bolo oznámené, že časť jeho nehnuteľnosti užíva žalobkyňa a preto ju vyzval aby mu túto časť nehnuteľnosti, ktorá jej nepatrí, vydala. Nakoľko mu túto časť nehnuteľnosti nevydala na popud starostky obce, urobil plot tam kde má byť s jej súhlasom a užíva to, čo kúpil a čo vlastní a za čo platí daň.
Svedkovia F.. M. T., G. T., B. Č. zhodne potvrdili, že medzi účastníkmi nezhody ohľadne hranice neboli, všetko bolo v poriadku a plot bol postavený na hranici vytýčenej v roku 1985 Geodéziou n.X.. X.. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok P. E. a synovia žalobkyne, ktorí osobne stavali plot a to D.. F. Č. T. D.. P. Č..
Na druhej strane svedkovia P. H. T. L. F. tvrdili, že medzi účastníkmi boli nezhody týkajúce sa hranice.
Súd mal za preukázané a nielen vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami ale aj účastníkmi potvrdené, že účastníci rešpektovali hranicu dohodnutú v roku 1985 až do roku 2005, kedy žalovaný začal prejavovať nespokojnosť a spochybňovať hranicu.
Vzhľadom na tieto nezrovnalosti týkajúce sa priebehu hranice súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom geodetom.
I. D.. E. K. vo svojom znaleckom posudku č. X/XXXX I. L. XX.X.XXXX označil vo vytyčovacou náčrtku priebeh hranice, ktorý je súčasťou tohto posudku bodmi 1 - drevený kolík a bodom 2 - kovová rúra s tým, že plot, ktorý postavila žalobkyňa prechádza bodmi 5, 6, 7, 8 a nie je totožný s hranicou znalcom označenou. Tento znalecký posudok znalec spresnil výpoveďou zo dňa 28.2.2011, kde uviedol , že pri zisťovaní hranice vychádzal aj z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX z L. XXXX nakoľko týmto geometrickým plánom bola rozdelená parcela č. 26 na parcely č. 26/1 a 26/2, ktorú odkúpila žalobkyňa, ale v náčrtku sa rodinné domy žalobkyne a tiež aj žalovaného nenachádzajú na mieste kde sú zakreslené, lebo došlo k chybnému zameraniu a zakresleniu, čo potvrdil aj znalec.
Vzhľadom na chybné zakreslenie polohy domov vznikli pochybnosti o správnosti tohto posudku nielen u účastníkov, a preto súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.
Kontrolný znalecký posudok vypracoval znalec D.. F. F. X. Č.. XX/XXXX L. XX.X.XXXX, ktorý v závere tohto posudku uviedol, že so znaleckým posudkom č. X/XXXX vyhotoveného znaleckom D.. E. K. I. L. XX.X.XXXX sa nestotožňuje, lebo v ňom nie sú zohľadnené nové listinné dôkazy. Zároveň určil, že hranica medzi parcelami A.-C. XX/X T. XX/X podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX I. L. XXXX prebieha ako spojnica z bodu A do bodu B nie je totožná s užívacou hranicou. Hranica, ktorá bola odsúhlasená právnym predchodcom žalovaného t.j. F. F. E. prebieha bodmi 46, 37, 25, 27, 29 a 47, t.j. po súčasnom oplotení medzi parcelami KN-C XX/X T. XX/X. Zároveň uviedol, že podľa nameraných údajov, prepočtov a kombinovaných analýz dospel k záveru, že došlo k rovnomernému vyrovnaniu hranice. Dôvodom mohlo byť okrem iného aj fakt, že pri vytýčení hranice v roku XXXX geodet zistil určité nepresnosti pri vyhotovení geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX, mal byť podľa znalca vyhotovený nový geometrický plán, ktorý nebol vyhotovený a úprava výmer bola ceruzkovým zápisom v poznámke vykonaná a zapísaná aj v položke výkazu zmien a tiež aj na liste vlastníctva.
Žalovaný nesúhlasil s kontrolným znaleckým posudkom a predložil súdu odborné stanovisko geodetky D.. I. B., ktorá bola toho názoru, že geometrický plán č. XXX-XXXX-XX z L. XXXX, ktorým boli vytvorené parcely A.-C. XX/X T. XX/X vykazuje značné nepresnosti a preto je nepoužiteľný pre vytýčenie hranice a že správnym podkladom pre vytýčenie hranice je analógová katastrálna mapa, ktorá je v súlade s písomným operátom katastra nehnuteľností - výmerami uvedenými na listoch vlastníctva, ktoré použil aj znalec D.. K..
Právna zástupkyňa žalovaného žiadala vykonať ďalšie znalecké dokazovanie nakoľko sú dva rozdielne znalecké posudky, ale súd už tento dôkaz nevykonal, nakoľko v tomto prípade nešlo o dva posudky, nezáväzne na sebe podané, ale išlo o znalecký posudok, na ktorý bol podaný kontrolný znalecký posudok aj s ústnym vyjadrením znalca a preto súd dospel k záveru, že nie je potrebné ďalšie znalecké dokazovanie, lebo kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný na vysokej odbornej úrovni a odborný problém tohto sporu vyriešil.
Súd mal za preukázané a účastníkmi a svedkami potvrdené, že v tomto prípade medzi vlastníkmi susedných pozemkov dochádzalo k nezrovnalostiam ohľadne hranice ich pozemkov a preto je tu naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie priebehu spornej hranice pozemkov. Takáto formulácia žalobného petitu, (ktorú spresnila právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 17.9.2013), nie je zákonom vylúčená a tento druh ochrany prichádza do úvahy aj preto, že výpočet
prostriedkov ochrany vlastníckeho práva uvedený v § 126 ods. 1 Obč. zákonníka má iba demonštratívny charakter. Z toto vyplýva, že ochrana vlastníckeho práva je možná aj prostredníctvom žaloby na určenie priebehu spornej hranice pozemkov, ktorú výslovne Občiansky zákonník neupravuje.
Podľa § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Súd dospel k záveru, že žaloba je opodstatnená v celom rozsahu. Žalobkyňa v čase kúpy parcely A.-C. XX/X vedela, čo aj sama potvrdila, že kupuje parcelu A.-C. XX/X o výmere XXX m2, ale priebeh hranice medzi jej a susediacim pozemkom, ktorá v tom čase patrila čsl. štátu v správe F. F. E. nevedela a preto požiadala U. X. o zameranie parcely, ktorú kúpila a tým aj o určenie hranice. O tom, že k zameraniu parciel došlo a že došlo aj k vytýčeniu hranice bola dňa XX.XX.XXXX spísaná zápisnica, ktorú podpísali aj zúčastnení a to za MNV F. E., objednávateľom F. Č. - žalobkyňa a za Goedéziu n.p. H. XXXX H. M.. V tejto zápisnici prehlásili, že hranica bola označená železnými rúrkami a s priebehom hranice súhlasili obe strany. Žalobkyňa plot na tejto hranici hneď nestavala, lebo tento plot poľa zvykov mal stavať susediaci vlastník. Novým vlastníkom tejto parcely sa stal žalovaný, ktorý požiadal o pridelenie parcely A.-C. XX/X do osobného užívania, čo mu bolo odsúhlasené F. F. E. dňa 28.1.1988 a rozhodnutím H. A.-V. Č..A.. XXX/XXXX/Sz I. L. XX.X.XXXXX aj mu bol pridelený tento pozemok za účelom výstavby rodinného domu. Rodinný dom bol rozhodnutím ONV A.-V. I. L. XX.X.XXXX umiestnený 2 m (bod 3) od rodinného domu žalobkyne , čo bolo aj zakreslené v kópii z pozemkovej mapy č. XXX-X-XXXX-XXX/XX I. L. X.X.XXXX priamočiaro s hraničnou čiarou. Kópia z pozemkovej mapy je súčasťou Rozhodnutia o umiestnení stavby. Táto hraničná čiara bola určená a predchádzajúcim vlastníkom , t.j. čsl. štátom a žalobkyňou odsúhlasená ešte v roku 1985. Žalovaný taktiež súhlasil s hranicou vytýčenou v roku 1985 čo aj sám potvrdil a súhlasil aj s osadením plotu na túto hranicu žalobkyňou. Až keď nedodržal vzdialenosť od plotu pri osadení stavby domu do terénu, čo mu žalobkyňa vytýkala, začal mať výhrady a v roku 2005 požiadal o zameranie hranice, kedy zistil, že časť parcely č. XX/X užíva žalobkyňa a vtedy nastali problémy a nezhody medzi účastníkmi. Vzhľadom na rozdielnosť určenia hranice v roku 1985 a 2005 súd nariadil znalecké dokazovanie. Znalec D.. K. v znaleckom posudku č. X/XXXX ako sám potvrdil nevychádzal z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX I. J. XXXX, ktorým sa rozdelila parcela č. XX Z. X. Č.. XX/X T. XX/X, ale vytýčil hranicu podľa mapy z kartometricky získaných prvkov, takto určená hranica nebola totožná s hranicou vytýčenou v roku 1985. Znalec D.. F. v kontrolnom znaleckom posudku č. XX/XXXX sa nestotožnil so znaleckým posudkom D.. K. a to z dôvodu, že nezohľadnil ďalšie listinné dôkazy. Tento znalec v znaleckom posudku posúdil aj geometrický plán z roku XXXX. Vytýčenie hranice podľa znalca v roku XXXX bolo porušenie technických predpisov v rezorte geodézie, ale zrejme dohoda sa vytvorila, aby vznikol ďalší stavebný pozemok a že ak by v teréne bola vytýčená hranica tak ako ju zobrazuje geometrický plán č. XXX-XXXXXX a poľný náčrt č. 1 z roku XXXX, nebolo by možné vytvoriť stavebnú parcelu č. XX/X z dôvodu zložitých terénnych podmienok (svahovitosť) a situačným uložením stavby. Znalec na vytyčovacom náčrte vytýčil hranicu medzi parcelou A.-C. XX/X T. XX/X X.T. U. XXX-XXXX-XX ako spojnica z bodu A do bodu B - vyznačenú zelenou farbou. A hranicu, ktorá bola odsúhlasená právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou v roku 1985 vyznačil v náčrte červenou farbou, pričom prechádza bodom 46, 37, 25, 27, 29, 47. Podľa vyjadrenia znalca plot je situovaný na tejto hranici a táto hranica bola rešpektovaná aj stavebníkom, t.j. žalovaným v roku 1992, keď rodinný dom postavil (rovnobežne s touto hranicou). Znalec uviedol, že na vytýčenie tejto hranice nie je potrebný geometrický plán, len je vypracovaný pod číslom XX/XXXX zo dňa 10.7.2009, ktorý postačuje na zaevidovanie hranice v katastri nehnuteľností.
Žalovaný odkúpil parcelu č. KN-C XX/X od predchádzajúceho vlastníka bez toho, aby predávajúcim bol upozornený, že časť parcely, ktorú odkupuje užíva žalobkyňa, túto skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný. Súd mal za preukázané, že žalovaný kupoval parcelu č. KN-C XX/X, ktorej hranice boli odsúhlasené ešte predchádzajúcim vlastníkom. Predmet kúpy bol presne ohraničený a hranica bola vytýčená. S výstavbou plota žalovaný súhlasil a súhlasil s jej osadením do terénu a preto súd dospel k záveru, že
hraničná čiara vlastníkmi dohodnutá v roku 1985 je právnou hranicou, ktorá nemení rozsah vlastníctva k susediacim parcelám a je totožná s užívanou hranicou, t.j. prebieha zhodne s užívacou hranicou - plotom. Hranica je vyznačená jednak v geometrickom pláne č. XX/XXXX I. L. XX.X.XXXX červenou čiarou a v znaleckom posudku znalcom D.. F., tiež červenou čiarou bodmi 46, 37, 25, 27, 29 a 47 je hranicou vlastníkmi dohodnutou, lebo ako to aj znalec uviedol ak by sa vytýčila hranica podľa geometrického plánu z roku XXXX T. P. X., tak parcela č. XX/X nemohla by byť stavebnou parcelou, vzhľadom na svahovitosť terénu. Z tohto dôvodu súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Žalobkyňa mala v tomto konaní úspech a preto súd zavinil žalovaného uhradiť jej trovy konania podľa §142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia vo výške 100%. Tieto trovy budú vyčíslené v uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku. (§ 151 ods. 7 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č.233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.