Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-64-2013.pdf
PDF · 90.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpený splnomocnenkyňou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657 proti žalovanému: E. E., nar. XX.XX.XXXX,. E. XXX, XXX XX G., štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou: D. E. - zamestnanec Z. o zaplatenie sumy 591,44 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti týkajúcej sa sumy 408,65 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 21.5.2008 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
Súd žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 7.9.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 591,44 eur s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.11.2010 medzi postupcom Telefónica Slovakia, s.r.o. a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Dňa 11.12.2007 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej postupca sa zaviazal pre žalovaného poskytnúť služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a žalovaný sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby. Pohľadávka ku dňu postúpenia je vo výške žalovanej sumy. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 6.12.2011.
Podaním doručeným súdu dňa 4.10.2013, ktoré súd posúdil podľa obsahu žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 408,65 eur. Súd preto konanie v časti týkajúcej sa sumy 408,65 eur s príslušenstvom s použitím ustanovenia § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 182,79 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Podľa správy OO PZ v T. sa na adrese bydliska nezdržiava, mal by sa zdržiavať na bližšie neurčenej adrese v obci M.. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný t.č. zdržuje na neznámom mieste, súd mu pre konanie ustanovil opatrovníčku.
Súdom ustanovená opatrovníčka žalovaného podaním doručeným súdu dňa 8.10.2013 vzniesla námietku premlčania celej vymáhanej sumy.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu a jeho splnomocnenca, opatrovníčky keď žalobca svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnili. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 11.12.2007 bola medzi postupcom a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení s dodatkom k zmluve, na základe ktorej boli žalovanému poskytované služby v zmysle Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytované služby boli postupcom žalovanému vystavené faktúry so splatnosťou dňa 31.3.2008, 29.2.2008, 2.5.2008, 30.1.2008, 20.5.2008. Faktúra splatná dňa 20.5.2008 bola vystavená na zaplatenie zmluvnej pokuty, v ktorej časti bolo konanie zastavené. Žalovaný fakturované ceny služieb nezaplatil.
Súd mal v konaní preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o pripojení s dodatkom, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s použitím zákonných ustanovení účinných ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 1 ods. 2 Zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon, sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.
Podľa § 52 ods. 1 OZ /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 ods. l, 2, 3, 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 11.12.2007 uzavretá zmluva o pripojení s dodatkom, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Súd v prvom rade vyhodnotil vznesenú námietku premlčania v konaní vznesenou súdom ustanovenou opatrovníčkou žalovaného.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvy v zmysle ustanovení Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktoré je zároveň však zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako predávajúci v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal ako podnikateľ (§ 2 ods. 2 ObZ), ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, (§2 písm. b), bod 1 Zák.č.250/2007 Z.z.). Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti (§ 2 písm. a cit. zák.). V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia Zák. č. 610/2003 Z.z. a subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.
Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej konkrétnej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany súdom ustanovenej opatrovníčky žalovaného, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie fakturovaných poskytovaných služieb dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr a pri najneskôr splatnej faktúre (20.5.2008) od 21.5.2008 a uplynula dňa 21.5.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 7.9.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Súd poukazuje na to, že aj v prípade aplikácie premlčacej lehoty upravenej v Obchodnom zákonníku, táto žalobcovi uplynula pred podaním žaloby a to dňa 21.5.2012. Súd preto žalobu vo zvyšku zamietol.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).