Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Em-2-2012.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
37Em/2/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v Bratislave, vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: E.. A.. H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. X, XXX XX L., zastúpený právnym zástupcom Mgr. Martinom Vanekom, advokátom so sídlom Štefunkova 9, 821 03 Bratislava, proti povinnej: F. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XX. C. XX/D, XXX XX L., adresa na doručovanie: V. XX, XXX XX L., o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi L.: H., X.. XX.XX.XXXX C. C., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, Vazovova 7/A, Bratislava, pracovisko Junácka 1, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd u k l a d á matke F. F.A., X.. XX.X.XXXX, L.: V. XX, L., pokutu vo výške 200,-Eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu v lehote najneskôr do 3 dní od dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.03.2012 sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal výkonu vykonateľného uznesenia tunajšieho súdu č. k. 38P 63/2010-39 zo dňa 29.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2010 a vykonateľnosť dňa 03.08.2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11 CoP 253/10-60 zo dňa 02.11.2010, s poukazom na opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38P 63/2010-46 zo dňa 19.07.2010.
Taktiež návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 26.07.2012 sa otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhal výkonu vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 38P 63/2010-236, zo dňa 22.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2012.
Tunajší súd uznesením č. k. 51 Em 1/2012-25 zo dňa 20.08.2012, právoplatné dňa 28.09.2012 spojil konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia vedený na tunajšom súde pod spisovou značkou 37Em 2/2012 a konanie o návrhu otca na výkon rozhodnutia vedený na tunajšom súde pod spisovou značkou 51 Em 1/2012, ktoré budú ďalej vedené pod spisovou značkou 37Em 2/2012.
Týmto vyššie uvedeným rozsudkom č. k. 38P 63/2010-236, zo dňa 22.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.07.2012.bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí sumou 250,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a zároveň bol upravený styk otca s maloletými deťmi.
Oprávnený v návrhu okrem iného uviedol, že povinná absolútne nerešpektuje vyššie uvedené právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým bol otcovi upravený styk s maloletými deťmi, opakovane odmietala otcovi umožňovať styk s maloletými deťmi, ktorý trvá už od decembra 2009, pričom
matka sa vo svojich mailoch a sms komunikácií priznáva k protiprávnemu a úmyselnému konaniu a netají sa tým, že otec sa so svojimi deťmi nebude stretávať. Matka naďalej opakovane ignorovala termíny súdnych pojednávaní, čo malo za následok, že na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené dňa 23.06.2011 bola predvedená príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky
a rovnako ignorovala akékoľvek pokusy o dohodu s otcom maloletých detí, ako aj s jeho právnym zástupcom. Matka si uzurpuje výlučné právo na deti. Bezdôvodne a svojvoľne znemožňuje styk otca s maloletými deťmi, ktorý má k deťom vytvorený hlboký citový vzťah a to aj napriek tomu, že otec vyvíja maximálnu snahu vždy sa vopred či už telefonicky alebo osobne dohodnúť, kedy si maloleté deti vyzdvihne, čím matka sústavne a bez relevantného dôvodu znemožňuje otcovi vykonávať súdom upravené rodičovské práva. Aj vzhľadom na doterajší prístup matky, na jej aroganciu pri plnení rozhodnutí súdov, s ohľadom na to, že matka koná v rozpore s tým, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie a teda dobrovoľné rešpektovanie rozhodnutia súdu nie je realizované, žiadal, aby súd uložil pokutu matke a súčasne v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce odňal maloleté deti H. L., X.. XX.XX.XXXX C. C. L., X.. XX.XX.XXXX matke a odovzdal ich otcovi v čase, ktorý má na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu právo na styk s maloletými deťmi.
Zo spisu tunajšieho súdu bolo zistené, že uznesením č. k. 38P 63/2010-39 zo dňa 29.06.2010 s poukazom na opravné uznesenie č. k. 38P 63/2010-46 zo dňa 19.07.2010, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu č. k. 11 CoP 253/10-60 zo dňa 02.11.2010, právoplatné dňa 02.12.2010 bol upravený styk oprávneného s maloletými deťmi nasledovne:
- každú stredu v kalendárnom týždni v čase od 14,00 hod. do 19,00 hod.
- každý párny víkend v kalendárnom roku v čase od piatka 14,00 hod. do nedele do 19,00 hod.
- počas letných prázdnin tretí júlový týždeň od soboty 24.07.2010 od 09,00 hod do 01.08.2010 do 19,00 hod. a tretí augustový týždeň od soboty od 14.08.2010 od 09,00 hod do 22.08.2010 do 19,00 hod.,
s tým, že otec si v určenom čase maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť.
Súd v zmysle § 272 ods. 2 O.s.p. vyzval povinnú k dobrovoľnému plneniu a upozornil ju na následky neplnenia povinnosti uvedených v rozhodnutí. Povinná si výzvu na dobrovoľné plnenie zo dňa 29.03.2012 prevzala 05.04.2012, avšak k žiadnemu plneniu a umožneniu styku oprávneného s maloletými deťmi zo strany povinnej neprišlo. Tunajší súd dopytoval dňa 22.05.2012 príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny, aby vykonal šetrenie v rodine maloletých detí a písomne oznámil či dochádza k realizácií styku oprávneného s maloletými deťmi. Príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny zaslal tunajšiemu súdu správu zo dňa 30.05.2012 v ktorej konštatoval, že dňa 06.03.2012 sa na úrad dostavil prvý krát otec maloletých detí a uviedol, že mu je bránené v styku s deťmi. Následne bol zo strany úradu vykonaný pohovor s matkou maloletých detí a oboch rodičov odkázali na referát poradensko - psychologických služieb príslušného úradu. Zo správy je ďalej zrejmé, že k realizácií pravidelného styku maloletých detí s otcom dochádzalo, avšak s istými problémami, ktoré za spoluúčasti úradu spoločne s rodičmi maloletých detí riešili. Z vyjadrenia, ktoré podal právny zástupca oprávneného tunajšiemu súdu dňa 08.06.2012 vyplýva, že k realizácií styku oprávneného s maloletými deťmi dochádza nepravidelne, sporadicky a vo veľmi obmedzenej miere. A to aj napriek aktívnej pomoci kolízneho opatrovníka. Povinná tak i naďalej odmieta rešpektovať vykonateľné súdne rozhodnutie, napriek viacerým výzvam na dobrovoľné plnenie predmetného súdneho rozhodnutia a to jednak zo strany súdu a jednak aj zo strany kolízneho opatrovníka. Povinná sa k návrhu na výkon rozhodnutia písomne nevyjadrila.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 05.09.2013, na ktorom vypočul rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka. Na pojednávaní oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol,
že povinná dlhodobo nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi a bráni sa tak výkonu rodičovských práv oprávneného. Uviedol, že na návrhu v plnom rozsahu trvajú s tým, že sa jednoznačne vyjadril, že žiadajú nariadiť výkon rozhodnutia už len rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 38P 63/2010 zo dňa 22.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2012.
37 Em /2/2012 - 136
Na pojednávaní súd vypočul oprávneného, ktorý sa konkrétne vyjadril k realizácií súdom upraveného styku s maloletými deťmi s tým, že uviedol, že v posledných troch rokoch sa styk realizuje nepravidelne a teda boli obdobia, keď sa s deťmi stretával v zmysle schválenej rodičovskej dohody a boli aj obdobia, keď sa s deťmi nevidel niekoľko mesiacov. Oprávnený na pojednávaní nevedel súdu predložiť konkrétny rozpis jeho stretnutí s maloletými deťmi v negatívnom resp. pozitívnom slova zmysle.
Po pojednávaní oprávnený doručil súdu dňa 24.09.2013 písomné vyjadrenie, ktoré obsahovalo konkrétne vymedzenie termínov v ktorých bol styk zmarený, resp. termínov, kedy sa vôbec nerealizoval.
Na pojednávaní dňa 05.09.2013 súd vypočul podrobne aj povinnú, ktorá potvrdila, že návrh na začatie konania prevzala a v podstate nepoprela, že sa styk otca s maloletými deťmi nerealizuje podľa právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Povinná na pojednávaní sa vyjadrila aj k niektorým konkrétnym termínom a situáciám, ktoré podľa jej názoru dokazujú, že oprávnený nemá podmienky a ani skutočný záujem, aby sa s deťmi stretával v rozsahu ako súd schválil v rodičovskej dohode z dôvodu jeho aktivít či už pracovných alebo mimopracovných. Vyjadrila sa ku konkrétnym situáciám, ktoré podľa jej názoru zdôvodňujú jej konanie, teda, že sa styk otca s maloletými deťmi riadne nerealizoval a to z viny oprávneného.
Kolízny opatrovník na uvedenom pojednávaní navrhol vykonať šetrenie a pohovor s maloletými deťmni s tým, že sa na základe zistených skutočností vyjadria.
Súd pojednávanie odročil na deň 08.10.2013 na ktorom oprávnený na podanom návrhu trval a uviedol, že ani po poslednom pojednávaní sa styk s deťmi riadne nerealizoval. K písomnému podaniu, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.09.2013 (č.l. 110), že dôvodom zmarenia styku s maloletými deťmi bola tá skutočnosť, že povinná mu oznámila, že deti majú iný proogram a teda styk sa nebude realizovať v súdom stanovených dňoch. Napriek tomu si deti chcel vyzdvihnúť, pričom buď nikto neotváral, alebo raz na neho povinná zavolala aj políciu.
K veci samej súd opätovne vypočul aj povinnú, ktorá zotrvala na doterajších vyjadreniach a uvádzala konkrétne problémy a situácie, ktoré podľa jej názoru ju oprávňujú k tomu, aby sa styk riadne nerealizoval. Z jej vyjadrenia je zrejmé, že rozumnú dohodu medzi nimi ako rodičmi maloletých detí z viacerých príčin nebolo možné realizovať.
Právny zástupca oprávneného záverom uviedol, že matka je povinná postupovať podľa vykonateľného rozsudku súdu, deti v stanovenom čase riadne pripraviť a odovzdať ich oprávnenému a preto považoval návrh za dôvodný vzhľadom na vykonané dokazovanie.
Kolízny opatrovník potvrdil, že bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi a to jednotlivo s každým dieťaťom osobitne. Z rozhovoru s maloletým C. vyplynulo, že s otcom sa má záujem stretávať len mu nevyhovuje stretávanie cez týždeň, čo by bolo dobré upraviť. Z rozhovoru s maloletou H. kolízny opatrovník zistil, že opakovane sa nemá záujem stretávať s otcom, má obavu, aby ich otec nezobral niekam, kde sú jeho kamaráti, lebo to nahnevá matku. Potvrdila, že k otcovi nemá citový vzťah. Ďalej kolízny opatrovník uviedol, že k časti návrhu v ktorej sa navrhuje, aby príslušný orgán sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately asistoval pri realizácií výkonu rozhodnutia odňatím maloletých detí povinnej a ich odovzdaní oprávnenému v čase kedy sa má styk realizovať podľa právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu, aby súd v tejto časti rozhodol tak, aby povinná bola za nerealizované stretnutia otca s deťmi najprv upovedomená výzvou a ak by k realizácií napriek tomu nedošlo potom, aby súd pristúpil k sankcii.
Z vykonaného dokazovania a s obsahu spisu bolo zrejmé, že povinnej súd doručoval výzvu na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia, ktorú prevzala 05.04.2012 a napriek tomu sa styk
oprávneného s deťmi nerealizoval. Povinná sa tak isto vyjadrila, že o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi nepožiadala, pretože podľa jej názoru síce nad tým uvažovala, ale vyslovila obavu, že by to bola strata energie.
Podľa § 272 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, ktorý sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí.
Podľa § 273 ods. 1 O. s. p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 O.s.p. zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľné rozhodnutie podľa § 272 O.s.p., pokutu vo výške 200,- Eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30.septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojím článkom 49 ods. 2 dňom 6. Februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa rozhodnutia Bergman proti Českej republike Európskeho súdu pre ľudské práva ( ďalej len „Súd“) zo dňa 27.10.2011, sťažnosť č. 8857/08, je základným cieľom článku 8 Dohovoru síce ochrana jednotlivca pred svojvoľnými zásahmi orgánov verejnej moci, toto ustanovenie však zmluvnému štátu neukladá len povinnosť zdržať sa takých zásahov, tento skôr negatívny záväzok môže byť doplnený o pozitívne záväzky, ktoré sú pevne späté s účinným rešpektovaním súkromného či rodinného života. Tie môžu zahŕňať prijatie opatrení smerujúcich k rešpektovaniu rodinného života až po úroveň vzťahov medzi jednotlivcami, ku ktorým okrem iného patrí zavedenie vhodných a dostatočných právnych nástrojov na zabezpečenie legitímnych práv zúčastnených osôb a plnenia súdnych rozhodnutí, popr. vhodných osobitných opatrení. Z článku 8 tak vyplýva právo rodiča na to, aby boli prijaté opatrenia, ktoré mu umožnia styk so svojím dieťaťom, aj povinnosť vnútroštátnych orgánov také opatrenia prijať. Podľa súdu je potrebné na tieto zásady nazerať tak, že sa uplatnia aj v prípade sporov medzi rodičmi ohľadom styku s dieťaťom. Pozitívne záväzky sa okrem toho neobmedzujú len na zabezpečenie toho,
aby sa mohlo dieťa navrátiť k svojmu rodičovi či s ním byť v styku, ale zahŕňajú aj súbor prípravných opatrení, ktoré umožňujú dosiahnutie tohto výsledku. Úplné prerušenie stykov je možné ospravedlniť iba vo výnimočných prípadoch (Scozzari et Giunta proti Taliansku [veľký senát], č. 39221/98 a 41963/98, § 170 ESĽP 2000-VIII). Nedostatok spolupráce medzi rozvedenými rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti prijať všetky opatrenia, ktoré by mohli umožniť zachovanie rodinných väzieb (pozri, mutatis mutandis, Reigado Ramos proti Portugalsku, č. 73229*01, § 55, 22. novembra 2005).Podľa Súdu situácia v prejednávanej veci, ktorá bola zaiste zložitá, nezbavovala súd povinnosti chrániť rodičovské práva sťažovateľa a mala ho viesť k tomu, aby
37 Em /2/2012 - 137
prijal vhodné opatrenia. V závere Súd konštatoval, že právo na rešpektovanie rodinného života sťažovateľa nebolo chránené účinným spôsobom, ako to vyžaduje Dohovor.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uložil povinnej pokutu vo výške 200,- Eur. Súd mal za preukázané, že nedochádza k dobrovoľnému plneniu rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi, resp., že povinná sa odmieta tomuto rozhodnutiu podrobiť. Podľa súdneho rozhodnutia má matka povinnosť maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť, pričom pripravenie maloletých detí na stretnutie neznamená len materiálne zabezpečenie (oblečenie, obutie, odovzdanie preukazu poistenca, liekov, pokiaľ ich dieťa užíva) ale aj psychické prichystanie maloletých detí na jeho odovzdanie oprávnenému rodičovi. V danom prípade matka túto povinnosť porušuje, deti na stretnutie bez závažných dôvodov nepripravuje. Súd poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dospel k názoru, že nedostatok spolupráce medzi rodičmi nezbavuje príslušné orgány povinnosti prijať všetky opatrenia, ktoré by mohli umožniť zachovanie rodinných väzieb.
Nakoľko sa výzva súdu na dobrovoľné plnenie rozhodnutia o úprave styku ukázala ako bezvýsledná, práve naopak došlo ešte k intenzívnejšiemu porušovaniu práva oprávneného súd pristúpil k ďalšiemu prostriedku a to uloženiu pokuty povinnej.
Súd zároveň upozorňuje povinnú, že pokiaľ bude terajší stav pretrvávať, pristúpi súd k uloženiu ďalších pokút, ktorých počet nie je obmedzený.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné
podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne a v troch
vyhotoveniach.