Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-54-2013.pdf
PDF · 81.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2P/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. a otec K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletej, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e s ú h l a s za otca k tomu, aby matka podala žiadosť o zmenu priezviska maloletej N. na priezvisko „C.“.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 29.05.2013 matka za maloletú dcéru žiadala, aby súd za otca udelil súhlas na zmenu priezviska ich maloletej dcéry N. z priezviska A. na priezvisko C., nakoľko otec takýto súhlas neudelil. Návrh ďalej odôvodnila tým, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/4/2009 zo dňa 16.02.2009, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.05.2009. Matka a plnoletá dcéra - sestra maloletej N. si zmenili priezvisko na C., pričom všetky tri žijú v spoločnej domácnosti. Otec o dieťa neprejavuje záujem, už dva roky sa nestretli, vyživovaciu povinnosť voči nej si neplní, pričom dieťa chce mať rovnaké priezvisko ako jeho matka a sestra.
Otec sa písomne k návrhu nevyjadril. Na vykonanom pojednávaní súd vypočul matku, otca, maloletú a kolízneho opatrovníka a dokazovanie ďalej vykonal prečítaním rodného listu maloletej, rozhodnutí Obvodného úradu Dolný Kubín o povolení zmeny priezviska matky a staršej sestry maloletej na priezvisko C., rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 10C/4/2009 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Matka k veci uviedla, že na návrhu a dôvodoch v ňom uvedených v celom rozsahu zotrváva. K svojmu rodnému priezvisku C. sa vrátila neskôr po rozvode manželstva. Spočiatku si ponechala priezvisko po bývalom manželovi, pretože obe dcéry boli v tom čase maloleté a ich priezvisko bolo A.. Staršia dcéra N. sa do veku 6 rokov volala C., keďže sa narodila pred uzavretím manželstva s odporcom. Od 6 rokov došlo k zmene priezviska na A.. Keď dosiahla plnoletosť, vrátila sa k predchádzajúcemu priezvisku C.. T.č. žije s dcérami sama. Ona aj staršia dcéra používajú priezvisko C.. Mladšia dcéra N. je A. a z jej iniciatívy vyšlo toto konanie, keďže sa chce volať rovnako ako ony a so svojim otcom už dva roky nemá vôbec žiaden vzťah. Nenavštevujú sa ani nekontaktujú. Iba N. má iné priezvisko, čo pri vycestovaní v zahraničí spôsobuje problémy a nie je jednoduché v inej krajine dokazovať, že matka je jej zákonný zástupca.
Otec uviedol, že s návrhom na zmenu priezviska u maloletej nesúhlasí. Bude súhlasiť len vtedy, ak matka prehlási, že nie je otcom N., ale ak je jej otcom, má niesť priezvisko po ňom. Je pravdou, že s dcérami sa nestretáva, ale nie je to preto, že by nemal záujem, ale preto, že ich matka od rozvodu manželstva mu v styku s deťmi bráni. Problém vyústil v marci 2012, kedy navštívil rodičov bývalej manželky a poprosil ich, aby s dcérou keďže sú s ňou častejšie prehovorili, aby stiahla návrhy na exekúciu, pretože sú nedôvodné. Ona sa domáhala nezaplateného výživného, ktoré prestal platil z dôvodu, že ho podvodne obrala o spoluvlastnícke podiely v dvoch bytoch.
Maloletá N. uviedla, že sa chce volať C., pretože tak sa volá mama, sestra aj starí rodičia. Nechce používať priezvisko A. po otcovi, pretože otec sa o ňu vôbec nestará, neprejavuje o ňu žiaden záujem, prakticky sa nestretávajú už dva roky a nie sú ani v telefonickom kontakte. Za tie dva roky jej raz poslal SMS na narodeniny. Spočiatku po rozvode k otcovi chodila na návštevy, ale sama sa rozhodla, že sa s ním stretávať nebude, keďže ani neplatí žiadne výživné, ani sa o ňu nezaujíma. Nepociťuje, že by mala s používaním priezviska A. nejaké problémy, problémovo to cíti v sebe, že nechce mať priezvisko po otcovi, ktorý sa o ňu vôbec nestará. Chce sa volať ako mama, lebo tá sa o ňu stará a je s ňou stále. V čase po rozvode si s otcom rozumela. Bola vekovo mladšia, otec bol pre ňu dôležitý, istým veciam ešte nerozumela. Za otcom prestala chodiť po tom, ako otec zmenil správanie, pretože napr. stačilo, aby prišla za ním neskôr a už kričal a hneval sa a nadával na mamu. Jeho správanie jej časom začalo prekážať a necítila sa u neho dobre.
Kolízny opatrovník uviedol, že je pravdou, že vzťahy medzi mal. N. a otcom sa zhoršili, avšak návrh navrhuje zamietnuť práve z dôvodu, aby nedošlo už k úplnému pretrhnutiu väzieb medzi otcom a dcérou a tiež preto, že odporca je biologickým otcom mal. N..
Vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín 10C/4/2009 zo dňa 16.02.2009 právoplatne rozvedené. Maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100,- EUR mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený. Ďalej zistil, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od februára 2008, pričom otec bol s maloletou v kontakte ešte dva roky po rozvode manželstva, posledné dva roky sa ale nestretávajú, otec maloletú nekontaktuje, netelefonuje jej ani ju nenavštevuje, svoju vyživovaciu povinnosť si od rozvodu manželstva neplní vôbec, čo matka riešila podaním návrhu na výkon rozhodnutia prostredníctvom súdneho exekútora. Z výsluchu maloletej v neprítomnosti rodičov súd zistil, že táto sama požiadala matku o zmenu priezviska, pretože chce mať spoločné priezvisko ako jej matka a sestra, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. O zmenu priezviska požiadala z dôvodu, že nechce mať priezvisko po svojom biologickom otcovi, nakoľko tento o ňu nejaví záujem. S otcom nie je v žiadnom kontakte, nezavolá jej, ani SMS správu jej nepošle. Neposiela jej žiadne darčeky na narodeniny, meniny či akýkoľvek sviatok. Naposledy videla otca pred 2 rokmi. Jej prianím je volať sa C..
Na zistený skutkový stav súd aplikoval zákonné ustanovenie § 35 Zákona o rodine, prihliadol na názor maloletej, ktorý s ohľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť a dospel k záveru, že návrh matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletej na priezvisko „C.“ je opodstatnený. Otec sa s maloletou už dva roky nestretol a nie je s ňou v žiadnom kontakte. Neplatí na ňu výživné, ani iným spôsobom sa nepodieľa na jej výchove a starostlivosti. Jeho postoj nesvedčí o ozajstnom záujme o maloletú a jeho záujem o dcéru prejavený až v tomto konaní považoval za účelový.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach v súvislosti s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správne majetku maloletého, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Ustanovenie § 35 Zákona o rodine explicitne, nie taxatívne, uvádza výpočet podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v podstatných veciach, pri ktorých nedôjde k dohode medzi rodičmi. Zákon rozlišuje medzi bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností
a podstatnými vecami. Práve z tohto ustanovenia vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv sú rodičia povinní sa dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode v podstatných veciach, v zmysle tohto ustanovenia môže byť rozhodnutie v podstatnej veci nahradené autoritatívnym rozhodnutím súdu.
Maloleté dieťa, ktoré vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté.
Z ustanovenia § 100 ods. 3 <. O.s.p. vyplýva, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie súdu o podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv podľa § 35 Zákona o rodine nie je rozhodnutím, obmedzujúcim rodičovské práva. Výkon rodičovských práv a povinností musí byť vždy v záujme maloletého dieťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí. V záujme dieťaťa je predovšetkým, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. Záujem dieťaťa sleduje, aby sa dieťaťu dostalo len to najlepšie.
Súd pri rozhodovaní o udelení súhlasu za otca pri zmene priezviska vychádzal aj z Článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého maloleté dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a to jednak v rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do tej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či mu je vlastné rozhodnutie na prospech alebo nie. Právo dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samotného, korešponduje s povinnosťou súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 100 ods. 3 O.s.p.
V predmetnej veci bolo nepochybne zistené, že na zmene priezviska sa rodičia maloletej nedohodli. Zmena priezviska je podstatnou vecou, ktorá vyžaduje dohodu rodičov a ak k nej nedôjde, môže súd dohodu nahradiť autoritatívnym rozhodnutím. Maloletá jednoznačne vyjadrila názor pred súdom, že chce zmeniť priezvisko na priezvisko spoločné s ostatnými členmi rodiny, v ktorej žije a v ktorej sa cíti šťastná. Na jej názor s ohľadom na jej vek 14 rokov a vyspelosť mal súd prvého stupňa povinnosť prihliadať. Je potrebné uviesť, že udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletej nie je žiadnym obmedzením výkonu otcových rodičovských práv a povinností a všetky jeho práva, medzi nimi aj právo na styk s maloletou ostali zachované a otec maloletej má možnosť ho realizovať. Maloletá bude vždy jeho dcérou bez ohľadu na to, ako priezvisko bude niesť a pretrhnuté vzájomné citové väzby má otec maloletej možnosť obnoviť kedykoľvek. Je v záujme maloletej, aby niesla spoločné priezvisko so všetkými členmi rodiny (matkou, sestrou), v ktorej žije a v ktorej sa cíti spokojná a šťastná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).