Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoPr/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: N. U., T., T. Q. XX, právne zastúpený Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému: T. M. - Miami Wash, T., U. XX, právne zastúpený AK Vaľo & Partners s.r.o., Prešov, Konštantínova 3, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -40 zo dňa 20.05.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o vylúčení konania na náhradu mzdy na samostatné konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobcovi žalovaným dňa 23.11.2012 podľa je neplatné.

Konanie o náhradu mzdy súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie.

Vyslovil, že o náhrade trov konania žalobcovi súd rozhodne v konečnom rozsudku.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že rozhodol tak na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným mal uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú od 01.01.2012 do 31.12.2014. Listom zo dňa 23.11.2012 žalovaný s ním okamžite rozviazal pracovný pomer podľa z dôvodu, že mal dňa 22.11.2012 fyzicky napadnúť svojho zamestnávateľa, čím závažne porušil pracovnú disciplínu.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. , , ako aj a , skonštatoval, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob rozviazania pracovného pomeru a právna úprava oprávňuje zamestnávateľa, aby takýmto spôsobom skončil pracovný pomer iba vo výnimočných situáciách, keď nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer ďalej pokračoval, a to ani do uplynutia výpovednej lehoty. Ide teda o mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru, a to len z dôvodov, ktoré sú uvedené v ustanovení .

Súd prvého stupňa vyhodnotil úkon okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 23.11.2012 po formálnej stránke tak, že je v ňom vymedzený dôvod pre okamžité zrušenie pracovného pomeru v zmysle , a preto sa nejedná o neplatný právny úkon.

Po vyhodnotení dôkazov podľa súdu prvého stupňa vyšlo najavo, že výpoveď žalobcu ako aj výpoveď žalovaného ohľadne vzniku incidentu nebola zhodná, keď na jednej strane žalobca tvrdil, že podnetom k incidentu malo byť správanie žalovaného, ktorý neustále vykrikoval, že jeho sestra je pobehlica ap., navážal sa na neho a tým, že stále nadával na jeho sestru, s ktorou sa žalovaný rozviedol, ho vyprovokoval k tomu, že ho chytil za sveter a povedal mu, aby prestal nadávať. Žalovaný naopak tvrdil, že podnetom ku konfliktu bola skutočnosť, že oznámil žalovanému, že ho prepustí k 31.12.2012 pre finančnú situáciu a vtedy žalobca hodil handru, pribehol k nemu, začal ho napádať, začal proti nemu vyskakovať, ľudovo povedané robil koníka, teda čelom mu búchal do tváre, voči čomu sa ohradil s tým, že prestal, potom sa ho snažil zvaliť na zem, obaja spadli a na to povedal, že zavolá polícii, pričom žalobca ho sotil a vtedy mu aj roztrhol retiazku. Naviac žalovaný uvádzal, že v ten istý večer prišiel žalobca so svojou sestrou ho prosiť, aby skončil s ním pracovný pomer dohodou. Týmto tvrdeniam žalovaného však nezodpovedajú svedecké výpovede T. W. a E. C.. Svedok W., ktorý vykonal vyšetrenie z titulu svojich služobných povinností ako policajt, vypočúval žalobcu uviedol, že tento nepopieral, že došlo k fyzickému napadnutiu, bol rozrušený a k takému správaniu malo dôjsť pre rodinné problémy ohľadne jeho sestry, ktorá mala byť exmanželkou žalovaného, preto medzi nimi došlo k hádke a žalobca v afekte strhol žalovanému retiazku z krku s tým, že keď prišli na miesto samé, oni dvaja už boli oddelení, žalovaný bol vo svojej kancelárii, žalobca na opačnej strane a medzi nimi nezaznela vo výpovediach žiadna zmienka ohľadne pracovných záležitostí. Obaja spomínali rodinné problémy.

Svedkyňa E. C. vypovedala tak, že neriešila žiadne otázky týkajúce sa pracovného pomeru žalobcu ako jej brata so žalovaným, ani uňho nebola.

Súd prvého stupňa, vzhľadom na svedecké výpovede, výpoveď žalovaného hodnotil ako nevierohodnú, a to aj v otázke akým spôsobom ho napadol žalobca, t. j. že ho mal čelom búchať do tváre, čo nie je možné, už aj z dôvodu, že žalobca je podstatne nižší ako žalovaný a nemohol týmto spôsobom naňho útočiť. Z vyhodnotenia svedeckých výpovedí vyplynulo, že dôvodom konfliktu mali byť rodinné problémy, správanie žalovaného, ktorým znevažoval svoju bývalú manželku, t. j. sestru žalobcu, čo vyvolalo u žalobcu emočný nepokoj a aby tento zabránil ďalšiemu osočovaniu, žalovaného trhol za sveter, pričom mu strhol retiazku z krku. Za uvedené bola žalobcovi uložená bloková pokuta vo výške 10 Eur za priestupok. S poukazom na ust. , bolo konštatované, že súd nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní a iné otázky posúdi sám.

Súd prvého stupňa zistil, že žalobca ako zamestnanec neporušil žiadne svoje pracovné povinnosti na pracovisku, sám žalovaný voči výkonu jeho práce nenamietal, aj vyšetrovací orgán zistil, že dôvodom konfliktu neboli pracovné záležitosti. Toto správanie teda nesúviselo s výkonom práce žalobcu, ale s rodinným konfliktom, pričom sám žalovaný svojim správaním vyprovokoval k emocionálnemu vypätiu žalobcu, keď verbálne hanlivo útočil na sestru žalobcu, svoju bývalú manželku a napriek upozorneniam žalobcu s tým neprestal.

Bolo preto vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa ustálené, že sám žalovaný svojim správaním vyvolal konflikt, keď verbálne útočil na rodinu žalobcu, v tomto správaní ďalej pokračoval, na výzvy žalobcu nereagoval, preto žalobca, aby zastavil takéto verbálne útoky, ho strhol za sveter. Žalovaný až na druhý deň, po tom čo mu žalobca doniesol doklad o PN, resp. oznámil PN, sa rozhodol so žalobcom okamžite zrušiť pracovný pomer. Žalobca po incidente uznal pred vyšetrovacím orgánom, že dal strhnúť emóciami, oľutoval svoje správanie a blokovú pokutu zaplatil na mieste samom. Pri hodnotení závažnosti porušenia prac. disciplíny je potrebné vyhodnotiť tieto konkrétne skutočnosti správania sa žalobcu i žalovaného a na základe toho posúdiť, či sa jednalo o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalobca nemôže zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného.

Súd na základe vyššie uvedeného dokazovania a zhodnotenia dôkazov dospel k záveru, že sa nejedná o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktorú by mal okamžite skončiť pracovný pomer u žalobcu, a to práve z dôvodu, že závažným spôsobom na vyvolaní konfliktu sa podieľal sám žalovaný svojimi verbálnymi útokmi, čo je tiež v rozpore so spoločenským správaním a podieľal sa tak na vzniknutom konflikte v rovnakom podiele ako žalobca. Naviac výpoveď žalovaného je

rozporuplná a bola vyvrátená svedeckými výpoveďami. Konflikt z 22.11.2012 nemá súvis s výkonom práce žalobcu, ani s porušením jeho pracovných povinností, ale bol vyústením rodinných konfliktov medzi žalobcom a žalovaný. Súd poznamenáva, že aj žalovaný ako zamestnávateľ, mal vytvárať priaznivé pracovné podmienky svojmu zamestnancovi a nevťahovať ho do rodinných záležitostí, resp. robiť ho zodpovedným za rozpad manželstva. Vzhľadom k takto zisteným skutočnostiam súd má za to, že okamžité skončenia pracovného pomeru nie je primeraným spôsobom skončenia prac. pomeru, lebo zo strany žalobcu sa nejednalo o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého nebolo možné, aby zotrval na pracovisku. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Nárok žalobcu na náhradu mzdy súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie z dôvodu, že pre rozhodnutie o tomto nároku chýbali podklady, ktoré by špecifikovali spôsob výpočtu náhrady mzdy, a preto je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Súd prvého stupňa ďalej skonštatoval, že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozsudku.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal napadnutý rozsudok v celom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, resp. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vrátiť na nové konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný a že okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny je v ňom dostatočne vymedzené, a to konkrétnym a nezameniteľným spôsobom. Žalobca hrubo porušil pracovnú disciplínu, keď fyzicky napadol jeho osobu dňa 22.11.2012 do oblasti tváre bez akéhokoľvek objektívneho dôvodu, pretože mu tento oznámil, že pre zlú finančnú situáciu s ním ukončil pracovnú pomer k 31.12.2012. Incident riešili privolaní policajti, a to T. U. a T. W. z OO PZ Prešov - Juh, ktorí udelili žalobcovi blokovú pokutu vo výške 10 Eur a vykázali ho z prevádzky. Prvostupňový súd si jednostranne osvojil tvrdenie žalobcu, že dôvodom fyzického napadnutia žalovaného boli jeho vulgárne nadávky na sestru žalobcu, bývalú manželku žalovaného. Žalovaný predložil rozsudok o rozvode manželstva, z ktorého je evidentné, že rozvod bol 11.02.2011, pritom pracovná zmluva so žalobcom je z 21.12.2011. Neobstojí preto tvrdenie, že žalovaný mal na svoju bývalú manželku nadávať viac ako po 21 kalendárnych mesiacoch od rozvodu.

Odvolateľ vytýkal súdu prvého stupňa aj to, že vyhodnotil výpoveď žalobcu za pravdivú i napriek jeho rozporuplným vyjadreniam na pojednávaní dňa 03.04.2013 a 20.05.2013. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s tvrdením žalovaného, že dôvodom fyzického napadnutia žalovaného bola tá skutočnosť, že mu oznámil, že k 30.12.2012 bude nútený skončiť pracovný pomer s ním z dôvodu zlej finančnej situácie. Na preukázanie uvedeného predložil súdu potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o existencii nedoplatkov. Súd prvého stupňa taktiež mal vypočuť aj policajta T. U., ktorý žalovaného vypočúval a neuspokojiť sa len s vypočutím policajta T. W.. Vo veci mal súd prvého stupňa rozhodnúť až po vypočutí T. U.. Nevykonaním tohto dôkazu bola žalovanému navyše odňatá možnosť konať pred súdom a bolo mu odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. Má preto za to, že jeho odvolanie je dôvodné a v súlade s , ,

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že výpoveď žalovaného je rozporuplná lebo žalovaný útok opisuje stále inak, raz, že ho mal žalobca chytiť za krk spredu, neskôr že mal vyskakovať a búchať ho do tváre a tiež, že ho mal sotiť. Jeho výpovede sa líšia v podstatných rozdieloch. Keďže žalobca je nižší ako žalovaný, nemohol ho búchať čelom do tváre. Nedá sa tiež uveriť tvrdeniu žalovaného, že chcel s ním rozviazať pracovný pomer z finančných dôvodov, lebo sám žalovaný v roku 2013 si kúpil nové auto. Žalovaný sa rozhodol okamžite skončiť s ním pracovný pomer až po tom, čo mu žalobca oznámil, že nastupuje na PN. Dôvodom ich konfliktu neboli pracovné záležitosti, ale išlo o rodinný spor.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len odvolací súd ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 30.09.2013 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklady v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Aj odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, aby žalobca porušil pracovné povinnosti tak závažným spôsobom, aby bolo možné v súlade s ustanovením skončiť uňho pracovný pomer okamžite.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca, vyplývajúcim z pracovného pomeru. Základné povinnosti zamestnanca sú konkretizované v ust. v znení zmien a doplnkov. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu spočíva v plnení povinností, ktoré sú pre zamestnanca vymedzené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo príkazom či pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a podobne. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

Okamžité skončenie pracovné pomeru predstavuje veľmi významný zásah do existencie pracovného pomeru, pracovný pomer sa totiž končí okamžite - okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takto pracovný pomer môže skončiť jednak zamestnávateľ, ale i zamestnanec, a to ak vzniknú dôvody uvedené v a a .

Ani v , ani v ostatných pracovnoprávnych predpisoch nie sú pojmy ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, závažné porušenie pracovnej disciplíny a porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom definované, preto na ich vymedzení závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny. Teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade na úvahe súdu, ktorý musí prihliadnuť pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú zastáva, k jeho doterajšiemu postoju pri plnení pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, ku spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, k tomu, či svojim konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Zákon takto ponecháva súdu širokú možnosť uváženia, aby rozhodnutie o platnosti rozviazania pracovného pomeru zodpovedalo tomu, či je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho naďalej pokračoval.

Obsahom porušenia pracovnej disciplíny sú také porušenia povinnosti zamestnanca, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca, a im korešpondujúce povinnosti zamestnávateľa. Aj porušenie pracovných povinností zamestnávateľom môže mať v závislosti na ich príčinnom vzťahu k vlastnému porušeniu pracovnej disciplíny zamestnancom, význam z hľadiska hodnotenia jeho intenzity.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, správne vo veci zistil skutkový stav, vyvodil správne právne závery a správne aj rozhodol, keď určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalobcovi žalovaným dňa 23.11.2012 podľa je neplatné.

V konaní bolo preukázané, že dôvodom incidentu medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnancom a zamestnávateľom nebolo porušením základných povinností zamestnanca voči zamestnávateľovi, ale rodinný konflikt vyvolaný žalovaným, keď tento negatívne hodnotil svoju bývalú manželku, sestru žalobcu. Konflikt medzi účastníkmi konania teda nevznikol v súvislosti s výkonom práce a v súvislosti

s plnením základných povinností zamestnanca a zamestnávateľa. Išlo teda o vybočenie z rámca pracovnoprávnych práv a povinností účastníkov konania nesúvisiacich s výkonom práce. Nebol teda dôvod, aby žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu tohto incidentu.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že ani súd prvého stupňa nepovažoval právny úkon okamžité zrušenie pracovného pomeru za taký, ktorý by mal formálne nedostatky. V konaní nebolo preukázané tvrdenie, aby žalovaný bol v takej zlej finančnej situácii, aby to bolo dôvodom na skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Aj keď do spisu bola pripojená fotokópia rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočky Prešov zo dňa 07.11.2012 o tom, že žalovaný mal nedoplatok k uvedenému dňu vo výške 337,98 Eur, toto samo o sebe ešte nie je dôkazom o zlej finančnej situácii najmä, ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný v roku 2013 si kúpil nové motorové vozidlo. K námietke týkajúcej sa nevypočutia aj druhého policajta vyšetrujúceho incident zo dňa 22.11.2012 odvolací súd uvádza, že nie je možné hodnotiť ako konanie, ktorým by mala byť žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Ako z obsahu spisu vyplýva, súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 20.05.2013 vo veci vypočul ako svedka T. W., príslušníka Obvodného oddelenia PZ SR Prešov - Juh, ktorý riešil spolu s kolegom incident medzi účastníkmi konania zo dňa 22.11.2013. Vypočutie svedka bolo dostačujúce pre posúdenie nároku. Na uvedenom pojednávaní boli účastníci v zmysle ust. poučení a po poučení zo strany žalovaného bolo uvedené, že nemá ďalšie návrhy na dokazovanie.

Je potrebné vo veci ešte dodať, aj keď nie je prípustné, aby zamestnanec napadol zamestnávateľa, za situácie, keď sa to udialo tak, ako v prejednávanej veci, teda že konflikt nevyplynul pri plnení a v súvislosti s plnením pracovnoprávnych povinností, nebolo namieste skončiť pracovný pomer okamžite tak, ako to urobil žalovaný u žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výroku o vyslovení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru postupom podľa potvrdil.

Vzhľadom na to, že z obsahu odvolania nevyplýva, aby odvolanie bolo podané aj čo do výroku, ktorým súd konanie o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, tento výrok nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Navyše ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, nakoľko o nich rozhodne súd prvého stupňa v konečnom rozhodnutí vo veci, a to postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.