Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-6-2012.pdf
PDF · 90.16 KB
Case nature
Subarea
17C/6/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou vo veci žalobcu: Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 36599361 proti žalovanej: S. L.Q., V.. XX.X.XXXX, V. P. T. X, Q., O. N. S. H., O. Okresného T. Q.S. S., v konaní o zaplatenie sumy 495,82 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o vi n n á zaplatiť žalobcovi sumu 495,82 EUR a nahradiť trovy konania vo výške 29,50 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 6.10.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 495,82 EUR. Súčasne požadoval aj náhradu trov konania vo výške 29,50 EUR.
Žalobca svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že dňa 18.6.2009 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta na ulici Sládkovičova 3 v Košiciach, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle ustanovenia § 39 zákona č.656/2004 Z.z. o energetike. Doba trvania neoprávneného odberu od 17.12.2008 do 18.6.2009 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.154/2005 Z.z. Škodu spôsobenú neoprávneným odberom si žalobca voči žalovanej uplatnil vo výške 495,82 EUR, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200015437 zo dňa 24.6.2009 s lehotou splatnosti 8.7.2009.
7111226986
Súd vo veci vydal dňa 21.10.2011 platobný rozkaz č. k. 34Ro/68/2011-11. Ten zrušil v celom rozsahu uznesením zo dňa 1.12.2011 č. k. 34Ro/68/2011-19 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej.
Súd v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Napriek vykonanému šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej preto jej bola v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní, ktorá sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.
V zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 8.10.2013. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 2.10.2013, t.j. v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k návrhu na začatie konania a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:
Z listiny označenej ako Zápis o zistenom neoprávnenom odbere č. hlásenia 3350078 súd zistil, že dňa 18.6.2009 v Košiciach na ulici Sládkovičova 3 u žalovanej pri čísle elektromera 1270526 bolo zistené, že došlo k porušeniu zabezpečovacieho znaku montážnika na kryte nemeraných častí určeného meradla. Následne bol pripojený elektrometer v. č. 1270526 po jeho odpojení pre neplatenie. Odber bol ukončený dňa 18.6.2009 so stavom 1.399 kWh pre účet, s tým, že došlo k neoprávnenému odberu podľa zákona č. 656/2004 § 39 ods. 1 písm. a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou. Počet dní trvania neoprávneného odberu bol určený za posledných šesť mesiacov, t.j. od 17.12.2008 do 18.6.2009, počet dní celkom 183.
Z faktúry VS č. 6100023160 zo dňa 24.6.2009, splatnej dňa 8.7.2009, súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanej za obdobie od 17.12.2008 do 18.6.2009 škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny vo výške 495,82 EUR.
Z listiny označenej ako Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že škoda v rozsahu 12.627 kWh bola vypočítaná podľa ustanovenia § 1 ods. 4 písmena b/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. s použitím týchto údajov: počet dní 183, hodiny denného využitia 12, počet fáz - 1, napätie 230 voltov, prúd 25A.
7111226986
Z písomnej upomienky na zaplatenie dlhu súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy, avšak bezvýsledne. Zásielka sa mu vrátila s poznámkou: adresát neznámy.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších právnych predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber:
a/ bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania alebo
5. distribúcii elektriny,
b/ bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c/ meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa ustanovenia § 1 ods.1, 2, 4 a 5 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, šoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
(2) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov.
(4) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že
a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia,
7111226986
b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz,
c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.
(5) Vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Predmetom tohto konania bol peňažný nárok žalobcu, ktorý si uplatňoval titulom náhrady škody voči žalovanej v dôsledku neoprávneného odberu elektriny.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušenie právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku.
Zavinenie má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k proti právnemu úkonu a ku škode. Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné.
Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade boli naplnené všetky podmienky pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Bolo preukázané, že žalovaná porušila právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o energetike, keď elektrický prúd dodávaný navrhovateľom, odoberal bez uzavretej zmluvy o odbere elektriny s navrhovateľom, pričom prúd si sama zapojila po tom, čo jej v dôsledku neplatenia úhrad za dodávku elektriny jej dodávka bola odpojená.
7111226986
Porušením tejto povinnosti došlo k naplneniu záveru o neoprávnenom odbere elektriny v zmysle ust. § 39 zákona o energetike, pričom nie je žiadna pochybnosť o tom, že v dôsledku tohto protiprávneho úkonu žalovanej, teda v priamej príčinnej súvislosti s týmto konaním, vznikla navrhovateľovi škoda vo výške 495,82 EUR, ktorá bola vypočítaná v súlade s ustanovením § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., na ktorú odkazuje zákon o energetike v prípadoch neoprávneného odberu energie.
Písomnou upomienkou na zaplatenie dlhu zo dňa 10.11.2010 bolo preukázané, že žalobca písomne vyzval žalovanú na zaplatenie neuhradenej pohľadávky vo výške 495,82 EUR, ktorú žalovaná doposiaľ neuhradila. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval súd návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, a preto mu vyhovel.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania, ktoré predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 24 EUR (položka 1a/ sadzobníka tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1967 Zb. o súdnych poplatkoch, v znení účinnom v čase podania návrhu, t.j. 6% z ceny predmetu konania).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7111226986
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).