Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-106-2013.pdf
PDF · 68.67 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/106/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: K. G., nar. X.X.XXXX, bytom A. S. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou so sídlom Slovenská 5, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o zaplatenie 2.500,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 1C/280/2012-56 zo dňa 2.5.2013, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o splatnosti prisúdených plnení.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 1C/280/2012-56 zo dňa 2.5.2013 konanie v časti o zaplatenie 1.240,- eur zastavil. Ďalším výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.260,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 312,95 eur, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia viedol, že predmetom konania je zaplatenie sumy 2.500,- eur titulom uzavretej zmluvy o pôžičke. V priebehu konania zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie 500,- eur (sporná suma) a o zaplatenie sumy 740,- eur pre splnenie dlhu žalovaným po začatí konania. Predmetom konania ostala suma 1.260,- eur predstavujúca nevrátené finančné prostriedky z pôžičky a náhrada trov konania. Žalovaný uznal nárok žalobcu vo výške 1.260,- eur, preto súd rozhodol v zmysle § 153a O.s.p. rozsudkom na základe uznania. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že žalovaný je povinný zaplatiť dlžnú sumu spolu s trovami konania v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že súd poskytol žalovanému časový priestor si finančné prostriedky zaobstarať a vrátiť ich žalobcovi v stanovenej lehote, keďže momentálne je nezamestnaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že sa odvoláva proti rozsudku, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nespĺňa podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia o zaplatení trov a dlžnej čiastky žalobcovi v lehote 3 mesiacov. Oboznámil súd s tým, že je evidovaný na úrade práce a predložil o tom doklad. Je nezamestnaný a momentálne má problém nájsť si prácu. Nemôže pracovať ani u rodičov, lebo ani nemajú zákazky. Ak by sa mu aj podarilo zamestnať, málokde za prácu slušne zaplatia. Z minimálnej mzdy sa za dobu 3 mesiacov suma, ktorú má
uhradiť, ani uhradiť nedá. Preto žiada o splatnosť na viac mesiacov odo dňa, keď si prácu nájde. Ničom sa nevyhýba a chce to vyrovnať čo najskôr, ale musí mať prácu, aby mohol vykonávať splátky vo vyššej sume ako vyrovnáva teraz.
Vychádzajúc z odvolacieho návrhu žalovaného bol rozsudok súdu prvého stupňa napadnutý len čo do splatnosti prisúdenej istiny a jej príslušenstva. Výrok rozsudku, ktorým bolo rozsudkom vo veci samej vyhovené, ale aj výroky o čiastočnom zastavení konania a o trovách konania, neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a tak ich nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.).
Pretože odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, urobil tak bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
Ako je to vyššie uvedené, odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Z odvolania žalovaného je zrejmé, že sa svojim odvolaním domáha možnosti splatiť finančný záväzok v dlhšej lehote splatnosti ako 3 mesiaca a to až odo dňa, keď si nájde prácu.
Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť zásadne do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie pripúšťa, aby súd určil aj dlhšiu lehotu na plnenie, ako je všeobecná trojdňová lehota stanovená zákonom. Pre takéto rozhodnutie však musia byť splnené určité podmienky. Bezdôvodným oddiaľovaním vykonateľnosti stanovenej povinnosti (ktorá je závislá od určenej lehoty na plnenie) totiž môže dôjsť k neprimeranému zásahu do práv oprávneného na plnenie, na ktoré mal právo už pred rozhodnutím súdu.
Súd výnimočne určí dlhšiu, než 3-dňovú lehotu na plnenie peňažného plnenia napr. v prípade, že by vzhľadom na osobné a majetkové pomery povinného účastníka povinnosť uhradiť dlžnú sumu v zákonom stanovenej lehote mohla neprimeraným spôsobom ešte viac zhoršiť jeho situáciu.
V prejednávanej veci prvostupňový súd pri rozhodovaní o splatnosti prisúdeného plnenia vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný je nezamestnaný, prihliadol aj na výšku žalobcovi priznaného nároku a na základe toho rozhodol o výnimke zo zákonom stanovenej lehoty 3 dní, keď žalovanému určil lehotu na plnenie 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku. Podľa názoru odvolacieho súdu je lehota troch mesiacov výrazne dlhšia ako zákonná lehota
a poskytla žalovanému dostatočný časový priestor na to, aby si zabezpečil potrebné finančné prostriedky a splnil povinnosť uloženú súdom v takto predĺženej lehote. Za takejto situácie nie sú splnené podmienky na predĺženie lehoty na splnenie povinnosti žalovaného na dlhšiu dobu a už vôbec nie na dobu neurčitú t. j. až odo dňa, keď si nájde prácu.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. potvrdzuje.
Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Keďže žalobca nepodal návrh na takúto náhradu, nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.