Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-1537-2005.pdf
PDF · 80.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/1537/2005
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislav Ágh, so sídlom Jaskový rad 79, 831 01 Bratislava, vo veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (predtým Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave), IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: U. I., C.. X.X.XXXX, XXX XX U. XXX.
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinnému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,75 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd má preukázané, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušení rozpočtových organizácií, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2012 zrušilo rozpočtovú organizáciu- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave.
Podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Práva a povinnosti rozpočtových organizácií prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.“
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ku dňu 31.12.2012 bolo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave zrušené a počnúc dňom 1.1.2013 prechádzajú všetky jeho práva a povinnosti na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Súd preto ďalej pokračuje v konaní s novým oprávneným: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 4.11.2005 a exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1465837 zo dňa 5.5.2003 podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie /poverenie č. 5511 010526*/. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 20.5.2003.
Podľa ust. § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. zákona o priestupkoch, účinného v čase začatia konania o priestupku (t. j. v čase vydania rozhodnutia o priestupku), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súd pri posúdení výkonu predmetného rozhodnutia aplikoval citované ustanovenie zákona č. 372/1990 Zb. o výkone rozhodnutia, a teda postupoval podľa doterajších právnych predpisov. V súčasnosti platná právna úprava ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb., účinná od 01.09.2008 (ktorá už neustanovuje plynutie trojročnej prekluzívnej lehoty) sa podľa názoru súdu vzťahuje
len na konania začaté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. (novela zákona č. 372/1990 Zb.), t. j. po 01.09.2008, nakoľko neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, upravujúce jej účinnosť vo vzťahu k už začatým konaniam. Vzhľadom na uvedené, právna úprava, účinná od 01.09.2008 podľa názoru súdu nepôsobí retroaktívne, preto z hľadiska výkonu rozhodnutia je v tomto prípade potrebné postupovať podľa doterajšieho právneho režimu. S vyššie uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v konaniach č. 9CoE 84/2009, 5CoE 5/2010, 9CoE 10/2010 a iné.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (EP): „Exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.“
Podľa § 58 ods. 1 EP: „Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.“
Súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nie je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie, a to v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej zákonom o priestupkoch. Dňom 20.5.2006 uplynula totiž lehota troch rokov, počas ktorej bolo možné najneskôr takéto rozhodnutie vykonať. To znamená, že po uplynutí tejto lehoty exekučný titul vydaný v priestupkovom konaní stráca vykonateľnosť, teda takú vlastnosť, ktorá je základným predpokladom vykonania exekúcie /§ 41 EP/, a teda takéto rozhodnutie už nemôže byť náležitým podkladom pre vykonanie exekúcie alebo pre ďalšie pokračovanie exekúcie.
Súd prihliada k tejto lehote ex offo (z vlastnej iniciatívy, z úradnej povinnosti) v každom štádiu konania. Vzhľadom k uvedenému súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 a § 196 EP a na ich úhradu zaviazal povinného, ktorý nesplnením povinnosti zaplatiť pohľadávku oprávneného zavinil vedenie exekučného konania. Ak muselo dôjsť k zastaveniu konania kvôli uplynutiu prekluzívnej lehoty, je na povinnom, aby uhradil trovy exekúcie. Súd pritom vychádzal zo všeobecnej zásady stanovenej v § 197 ods. 1 EP, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný, a súčasne zo skutočnosti, že neboli splnené podmienky pre použitie niektorého dôvodu pre náhradu trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 1, 2 alebo 3 EP.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 63,18 eur.
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 37,75 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:
a/ 13,28 eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodina a 50 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za každú aj začatú hodinu):
· Prevzatie a preštudovanie návrhu 20 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy povinnému 30 min.
· Vypracovanie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu 30 min.
· Návrh na zastavenie exekúcie 20 min.
b/ 9,96 eur za 3 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného
· Zisťovanie bydliska povinného
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 9,86 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 9,86 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 23,24 eur, priznané DPH celkom vo výške 4,65 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Čo sa týka úpravy časovej špecifikácie určenej súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch, t.j. úprava času potrebného na vykonanie úkonov v zmysle § 14 vyhlášky č. 288/1995, súd v danom prípade pri svojom rozhodovaní zohľadnil náročnosť, účelovosť, nevyhnutnosť ako aj opakovanosť (paušalizáciu) jednotlivých úkonov v danom exekučnom konaní, a preto trvanie času určeného v špecifikácii trov súdnym exekútorom pri jednotlivých úkonoch upravil tak ako to je vyššie uvedené.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia a súčinnosti, nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko nejde o činnosť súdneho exekútora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony: doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie, doručovanie príkazu na začatie exekúcie a doručovanie exekučného príkazu, nakoľko z exekučného spisu Ex 3705/2005 má súd preukázané, že súdny exekútor doručoval tieto písomnosti prostredníctvom pošty a nie osobne, a teda mu nárok na paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky nevznikol.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 5,93 Eur (administratívny materiál, telekomunikačné výdavky), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná.
Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti ani čo do výšky, ani čo do ich dôvodnosti a účelnosti. Z obsahu predloženého exekútorského spisu EX 3705/2005, však nie je možné preukázať na základe čoho súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní hotových výdavkov. Avšak položku administratívny materiál súd nepriznal z dôvodu, že tieto náklady, ako aj výdavky za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu exekútorovi ani priznať nemožno, pretože sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Položku telekomunikačné výdavky nie je možné priznať z dôvodu, že nie je zrejmé, ako bola určená takáto konkrétna výška. Ani z obsah spisu nie je možné ustáliť, čo bolo predmetom týchto výdavkov.
Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.