Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/42/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, o zaplatenie 1.082,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -71 zo dňa 17.12.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; ; ods. 1 . § až 3; ods. 1, ; ods. 2; ods. 1, ods. 1; ; , §, b, ; ods. 1, ; ; ods. 2 o spotrebiteľských úveroch a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že vykonaným dokazovaním ma za preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzavreli dňa 27.03.2006 Zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na základe ktorej právny predchodca žalobu poskytol žalovanej úver vo výške 995,81 eur (30 000,- Sk), ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach po 25,77 eur (776,57 Sk) so začiatkom splácania od 27.04.2006 a poslednou splátkou dňa 27.03.2011. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu platnú ku dňu schválenia úveru vo výške 18,90 % ročne, ktorá sa nemení po celú dobu splácania úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 10,64 %. Celkové náklady dlžníka, t. j. budúca hodnota spotrebného úveru bola dohodnutá vo výške 1 651,19 eur (49 743,88 Sk) a výška úrokov s poplatkami bola dohodnutá vo výške 655,37 eur (19 743,88 Sk).

V dôsledku neuhradenia dlžnej sumy žalovanou odstúpil právny predchodca žalobcu od Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, pričom výpoveď bola ku dňu 03.05.2007 s dátumom splatnosti úveru ku dňu 07.06.2007.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2006 bola pohľadávka VÚB a,s, voči žalovanej postúpená na žalobcu.

Dňa 20.09.2010 bola medzi účastníkmi uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní, ktorú podpísali obe zmluvné strany. Predmetom Dohody bolo uznanie dlhu zo strany žalovanej a zároveň záväzok žalovanej splatiť dlh formou mesačných splátok vo výške 50,- eur mesačne.

Zo svedeckej výpovede žalovanej vyplýva, že predmetnú Dohodu podpísala bez predchádzajúceho dôkladného oboznámenia sa s predmetom Dohody. Samotná žalovaná uviedla, že Dohodu iba podpísala, teda Dohoda bola už vopred pripravená na predtlači a žalovaná podmienky Dohody osobitne nevyjednala. Tieto jej boli v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej zmluvy - Dohody. Žalovaná teda nemala možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Dohody ovplyvniť.

Súd prvého stupňa po preskúmaní Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, o ktorom žalobca tvrdil, že sa jedná o platne uzavreté uznanie dlhu zo strany žalovanej zistil, že Dohoda o splátkach je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o vedomosti premlčania dlhu.

Súd prvého stupňa vyhodnotil takúto dohodu ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Aj umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľovi. Preto sa javí Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika neplatná.

Nakoľko Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je neplatná, nemôže mať právne následky riadneho uznania dlhu tak, ako to tvrdí žalobca, a to aj čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky.

Preto súd prvého stupňa vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovanou a žalobu zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. , pričom konštatoval, že žalovaná ako úspešná účastníčka by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Žalovaná si však právo na náhradu trov konania neuplatnila, preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, prostredníctvom ktorej žalovaná uznala svoj záväzok voči žalobcovi spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň žalovaná potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Uvedené vyplýva z čl. 3 bodu 3.4 Dohody. Obsahom Dohody je uznanie dlhu žalovanou ako právny inštitút zakotvený v , pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy plynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona.

Podľa žalobcu v danom prípade došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu, pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa . Uznanie premlčaného práva nie

je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročne premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, čí dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nevedel. Preto v danom prípade nastali účinky ustanovenia , a to, že záväzok uznaný žalovanou čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval.

Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že v danom prípade žalovaná nespochybnila podpis Dohody, ani neuplatnila námietku premlčania. Bola si vedomá svojho záväzku, preto záväzok podpisom Dohody uznala. Prístupom súdu dochádza k popretiu zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa.

Žalobca nesúhlasil ani so zamietnutím žaloby z dôvodu premlčania, čo odôvodnil tým, že ak by žalovaná v čase uznania dlhu nevedela o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá ust. druhá veta , t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10-ročne premlčacej doby v takomto prípade nenastupuje. Tým, že žalovaná Dohodu podpísala, prejavila svoju vôľu záväzok splniť a obsah Dohody nie je taký rozsiahly, aby sa žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s Dohodou. Túto podpisovala vo svojom bydlisku a mala možnosť si ju prečítať a mala možnosť ju podpísať, alebo v prípade nesúhlasu s ňou nepodpísať. K podpísaniu Dohody nebola žalovaná nijakým spôsobom donútená a jej uzavretím nedošlo k zhoršeniu jej postavenia.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 73,69 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 01.10.2013 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd konštatuje:

Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní ( ).

K odvolacím námietkam žalobcu, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa druhá veta zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, že uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa a uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo a k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie, odvolací súd konštatuje, že takúto námietku považuje v celom rozsahu za

nedôvodnú, a to preto, že spôsob, akým žalobca chápe právnu úpravu, obsiahnutú v ustanoveniach a , odporuje zmyslu a účelu tejto právnej úpravy.

Ustanovenie upravuje nepochybne inštitút premlčania a ustanovenie jednu z možností zabezpečenia záväzkov.

V prípade, ak veriteľ zabezpečí svoj záväzok dohodou o uznaní dlhu ( ), ustanovenie stanovuje dobu, v ktorej možno toto právo vykonať, pričom označenie záväzku v ust. pojmom „dlh“ a v ust. pojmom „právo“, na tom nič nemení.

K odvolacím námietkam žalobcu, že v danom prípade žalovaná vedela, že uznala premlčaný dlh, odvolací súd konštatuje, že z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že uznanie dlhu by malo zákonom predpokladaný následok len za podmienky, že ten, kto dlh uznal, vedel o tom, že dlh je premlčaný.

Z vyjadrenie žalovanej nepochybne vyplýva, že Dohodu iba podpísala a pri podpise si všimla len, že sa jedná o dohodu o splátkach. Iné dojednanie si nevšimla. Ani následne si Dohodu detailne neprečítala, prečítala len výšku dlhu, mesačné splátky a ich výšku a číslo účtu, na ktorý mala poukazovať splátky. Mala za to, že sa jedná o uznanie dlhu a mnohým pojmom uvedeným v Dohode ani nerozumie.

Takémuto tvrdeniu žalovanej zodpovedá aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, že obsah predmetnej Dohody bol vopred predformulovaný, žalovaná podmienky Dohody osobitne nevyjednala, ale jej boli nadiktovaná v režime štandardnej zmluvy - Dohody. Žalovaná teda nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej Dohody.

K uvedenému odvolací súd na doplnenie konštatuje, že vzhľadom na konkrétne okolnosti pri podpise Dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Vychádzajúc z vyjadrení žalovanej je zároveň je potrebné konštatovať, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v rámci odvolacieho konania nijako nepreukázal, že by dlh, ktorý mal byť predmetom Dohody, bol deklarovaný žalovanou. Žalovaná uviedla, že s výškou dlhu sa oboznámila vlastne až po podpísaní Dohody. Dlh teda deklaroval iba žalobca, nie však aj samotný dlžník.

K uvedenému odvolací súd na doplnenie uvádza, že z predmetnej Dohody a ani zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by boli žalovanej poskytnuté v rámci povinnosti žalobcu postupovať v spotrebiteľských vzťahoch so všetkou odbornou starostlivosťou, dostatočne jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo a aký význam má premlčanie dlhu.

Vzhľadom na uvedené nemožno mať pochybnosti o tom, že v obave o možné neskoršie následky (napr. exekúciu) žalovaná v dôsledku postupu žalobcu predmetnú Dohodu podpísala len z dôvodov, že jej bola ponúknutá možnosť splácať dlh v splátkach.

Súdy vo svojich rozhodnutiach už judikovali, že síce neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak v prípade, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah a dodávateľ vystupuje a koná v právnom vzťahu so spotrebiteľom v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, opomenúc okolnosť, že podrobná znalosť právnych predpisov nemôže byť na ujmu spotrebiteľa, nemožno tomu, kto koná v rozpore s uvedeným, právo priznať.

Je nesporné, že uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka však bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol, a to jednak z dôvodov, že Dohoda o uzavretí splátkového kalendára bola uzavretá v rozpore so zákonom, má povahu nekalej obchodnej praktiky, a tiež z dôvodu žalovanou úspešne vznesenej námietky premlčania. Žalobcovi ako veriteľovi preto nemožno takéto právo v súlade s ustanovením veta tretia priznať.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil, a to aj čo do výroku o trovách konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa v spojení s V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.