Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/31/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej v právnej veci žalobcov: 1/ L. W., bytom K. XXX, I., 2/ K. W., bytom K. XXX, I., obaja zastúpení Advokátskou kancelároiu JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra (do 30. 09. 2013 Obvodný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky), so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti stavebníka: L. O., bytom X. X, I., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 zo dňa 21. marca 2013, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2013 č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov a ust. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov zamietol spoločné odvolanie žalobcov v 1. a 2 rade a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 19980/2012-005-Ing.Wi zo dňa 03. 12. 2012, ktorým bola pre stavebníka L. O. dodatočne povolená rozostavaná stavba “Rodinný dom” na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, kat. úz. O. V. potvrdil.

Žalobcovia rozhodnutie žalovaného považujú za nezákonné, nakoľko žalovaný správny orgán nedostatočne preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a spisový materiál. Namietali, že správny orgán si pri vydávaní napadnutého rozhodnutia opomenul vyžiadať stanovisko požiarnej ochrany a súčasne opomenul špecifikovať územný plán Mesta Nitra, pretože Mesto Nitra má vyhotovený a aktualizovaný územný plán, a preto bolo nevyhnutné územný plán bližšie určiť, čím porušil ust. Boli toho názoru, že správny orgán nedostatočne a v rozpore so zákonom posúdil súlad stavby s verejným záujmom a v podstate súlad stavby s verejným záujmom ani neposúdil. Ak by sa správny orgán riadil ustanoveniami zákona, zabezpečil by statický posudok na už postavenú stavbu, geometrické zameranie polohy stavby, v ktorom by bolo presne deklarované umiestnenie stavby a súčasne výškové osadenie stavby, zohľadnil by námietky účastníkov konania a vyžiadal by si stanoviská všetkých dotknutých orgánov, žalobou napadnuté rozhodnutie by v uvedenom znení nevydal. Mali za to, že konaním správneho orgánu boli porušené základné zásady správneho konania uvedené v ust. Uviedli, že bolo nevyhnutné, aby správny orgán posúdil vzdialenosť medzi dodatočne povoľovanou stavbou a susednými stavbami podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou

pohybu a orientácie a skutočnosť, že v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. Žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Tejto žiadosti súd vyhovel a uznesením zo dňa 01. 07. 2013 podľa odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného až do právoplatného skončenia vo veci samej.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 05. 06. 2013, v ktorom žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Konštatoval, že ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcov, preskúmal napadnuté rozhodnutie Mesta Nitra č. SP 19980/2012-005-Ing.Wi zo dňa 03. 12. 2010 o dodatočnom povolení stavby „Rodinný dom“ situovanom na pozemkoch parc. č. XXX/X a XXX/X v kat. úz. O. V. pre stavebníka L. O. spolu s kompletným spisovým materiálom vo veci v celom rozsahu a v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nezistil také porušenie zákona, následkom ktorého by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť stavebnému úradu na nové konanie. Zdôraznil, že pri stavbách postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť, pričom vyhodnocuje jej vplyv na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, prihliadne tiež na záväzné stanoviská dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže dodatočne povoliť. Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby nepreukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad v súlade s ust. dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. V súvislosti s námietkou žalobcov ohľadom opomenutia statického posúdenia stavby postavenej bez projektovej dokumentácie správnym orgánom, uviedol, že stavba rodinného domu sa nerealizovala bez stavebného povolenia, ale v rozpore s ním, preto začal stavebný úrad konanie o dodatočnom povolení stavby, ku ktorému stavebník predložil statický posudok stavby vypracovaný projektantom Ing. Romanom Hrnčárom, ktorý je potvrdený odborne spôsobilou osobou z oblasti statiky stavieb Ing. Petrom Kotrym, ako podklad pre uskutočnenie stavby podľa dodatočného stavebného povolenia. K námietkam žalobcov ohľadom neodbornej realizácie stavby a obavy z ohrozenia ich života, zdravia a majetku, ktoré by mohlo spôsobiť nekvalitné realizovanie stavebných prác predmetnej stavby uviedol, že sa jedná o jednoduchú stavbu štvorcového pôdorysu o celkových rozmeroch 9,2 x 9,2 metra, ktorá sa realizovala na podľa pôvodného stavebného povolenia a pri realizácii stavby došlo ku zmene umiestnenia stavby, ale nie ku zmene konštrukčného charakteru stavby, preto sa jedná o rovnakú stavbu, ktorej sa zmenilo umiestnenie. Poukázal na skutočnosť, že predmetná stavba je v zmysle realizovaná zhotoviteľom prostredníctvom spoločnosti BC-real - stavbyvedúceho vykonáva W. J., ktorý je vedený ako odborne spôsobilá osoba na výkon stavbyvedúceho podľa Slovenskej komory stavebných inžinierov. Ku konaniu o dodatočné stavebné povolenie bola predložená projektová dokumentácia stavby vypracovaná projektantom Ing. Romanom Hrnčárom, ktorá bola takisto overená stavebným úradom s dátumom 03. 12. 2012 a ktorá obsahovala aj časti s projektom protipožiarnej bezpečnosti stavby, projektom elektrotechniky, projektom ochrany pred bleskom a prepetím a projektom pre kanalizačnú a vodovodnú prípojku, pričom tieto projektové dokumentácie boli vypracované odborne spôsobilými osobami na vybrané činnosti vo výstavbe. Konštatoval, že ďalšom námietkou žalobcov bolo, že správny orgán v konaní nezabezpečil geometrické zameranie stavby, čím nezohľadnil technickú vhodnosť osadenia stavby do terénu. V posudzovanom spisovom materiály (v rámci odvolacieho konania) sa nachádzal polohopisný a výškopisný plán parciel č. XXX/X, XXX/X, vypracovaný geodetom a kartografom zo dňa 22. 08. 2012, ako aj geometrický plán zamerania predmetnej stavby zo dňa 27. 11. 2012, overený Správou katastra Nitra. Okrem toho stavebný úrad pri dodatočnom stavebnom povolení neposudzuje vhodnosť umiestnenia stavby, nakoľko stavba je už postavená. Stavebný úrad v bode 7 dodatočného stavebného povolenia uložil podmienku, že po ukončení stavby je potrebné podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, čím stavebný úrad zabezpečil skontrolovanie skutočného vyhotovenia stavby, použitia vhodných materiálov v rámci kolaudácie predmetnej stavby, kde môže stavebný úrad prizvať vypracovateľa projektovej dokumentácie, zhotoviteľa stavby a osobu, ktorá vykonávala stavebný dozor, aby mohla preukázať komplexnosť realizácie stavby. V súvislosti so zabezpečením stanovísk dotknutých orgánov žalovaný uviedol, že keďže sa jednalo o rovnakú stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, vychádzal stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sa už k stavbe vyjadrovali a podkladov predložených v pôvodnom stavebnom konaní, nakoľko im bolo oznámené konanie o dodatočnom povolení stavby a

svoje nové stanoviská k danej stavbe nezaslali, má sa za to, že so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Trval na dôvodoch uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, nakoľko zo strany stavebného úradu nebol porušený procesný postup a konanie stavebného úradu bolo v súlade s platnými právnymi predpismi. Ku všetkým námietkam žalobcov, možno nájsť v napadnutom rozhodnutí ich zdôvodnenie, ktoré je aj podložené príslušnými právnymi predpismi.

K danej veci sa písomne dňa 17. 07. 2013 vyjadril i stavebník, ktorého súd podľa uznesením z 01. 07. 2013 (č. l. 29 - 30 ) pribral do konania. Uviedol, že sa plne stotožňuje s písomným vyjadrením žalovaného. Poukázal na to, že stavebné povolenie č. SP 22584/2011-003-ing.Wi mu bolo právoplatne udelené dňa 17. 01. 2012 a žiadny z dotknutých orgánov a ani žalobcovia nevzniesli proti nemu žiadne námietky. Pôvodné stavebné povolenie bolo vydané na stavbu „ Prestavbu a prístavbu rodinného domu“, avšak k starému domu bola ešte v 60-tych rokoch pristavaná ďalšia časť a stará stavba rodinného domu bola z časti umiestnená na pozemku parc. č. XXX/X v kat. úz. O. V., ktoré je v podielovom vlastníctve a keďže vysporiadanie sa s vlastníkmi pozemku by bolo komplikované, pristúpil k vypracovaniu nového projektu a táto časť stavby bola navrhnutá na asanáciu. Stavba sa v minulom roku začala realizovať podľa právoplatného stavebného povolenia, avšak stavba starého rodinného domu bola previazaná železnými konštrukčnými prvkami k pôvodnej stavbe, došlo k narušeniu statiky a pôvodná časť, ktorá mala byť rekonštruovaná, musela byť z bezpečnostných dôvodov asanovaná. Nastala situácia, že stavba sa uskutočňovala v rozpore so staveným povolením, pričom tento priestupok proti stavebnému zákonu bol riešený a sankcionovaný a stavebné práce boli okamžite zastavené, a to až do nadobudnutia právoplatnosti dodatočného stavebného povolenia. Zdôraznil, že v súčasnosti zrealizovaná stavba je totožná s projektovou dokumentáciou pôvodného stavebného povolenia zo dňa 17. 01. 2012. Konštatoval, že všetky náležitosti ohľadom dodatočného stavebného povolenia na požiadanie oboch úradov (MsÚ Nitra - odbor stavebného poriadku a Obvodného úradu Nitra) a v riadnom termíne doložil a zdokladoval. Mal za to, že keďže stavba nie je realizovaná v rozpore s verejným záujmom, stavebný zákon ukladá obom stavebným úradom povinnosť takúto stavbu dodatočne povoliť. Podľa jeho názoru v danej veci absentovali dôvody na podanie predmetnej žaloby.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 03. 2013, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa . Žalobcovia, žalovaný i stavebník sa vyjadrili tak, že súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a s konaním v súlade s ust. . Rozsudok dňa 08. 10. 2013 verejne vyhlásil ( a ).

Z predloženého administratívneho spisu, týkajúceho sa žalobcov, súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, súd zistil, že stavebník L. O. podal dňa 18. 09. 2012 na Mestský úrad v Nitre žiadosť o dodatočné povolenie rozostavanej stavby „Rodinný dom“ na parc. č. XXX/X, XXX/X v kat. úz. O. V., pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie SP 22584/2011-003-Ing.Wi zo dňa 17. 01. 2012, právoplatné dňa 14. 02. 2012. Stavebný úrad dňom podania žiadosti začal konanie o dodatočnom povolení rozostavanej stavby, nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 16. 10. 2012 a v oznámení poučil účastníkov konania o možnosti uplatniť svoje námietky a pripomienky k žiadosti o dodatočné stavebné povolenie najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Oznámenie o začatí konania bolo žalobcovi v 1. rade doručené dňa 16.10. 2012 a žalobkyni v 2. rade dňa 05. 10. 2012. Dňa 08. 10. 2102 písomne uplatnili námietku. Zo zápisnice z ústneho pojednávania a miestneho zisťovania č. SP 19980/2012-003-Ing.Wi zo dňa 16. 10. 2012 vyplýva, že na pojednávaní žalobcovia vzniesli opätovne tú istú námietku a žiadali odstrániť stavbu, nakoľko nebolo v stavebnom povolení č. SP 22584/2011-003- Ing.Wi uvedené osadenie stavby voči ich parc. č. XXX/X kat. úz. O. V.. Mesto Nitra rozhodnutím č. SP 19980/2012-005-Ing.Wi zo dňa 03. 12. 2012 podľa dodatočne povolil rozostavanú stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X kat. úz. O. V. pre stavebníka

L. O.. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2013 č. ObU-NR-OVBP2-2013/00278-002 podľa a ust. zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra zo dňa 03. 12. 2012.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žida, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Podľa stavebného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov), stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,

Podľa § 88a ods. 1, 4, 7 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523140b'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a podkladov predložených v stavebnom konaní.

V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia až 66 <aspi:// module='ASPI'&link='%252358-66'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.

V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. , teda za osobitnú náležitosť žaloby je potrebné považovať konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Napokon pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, a preto skúmal, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec príslušný právny predpis a dospel k záveru, že oba správne orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými v Stavebnom zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise, a to v o Správnom poriadku, v znení neskorších predpisov (, , ), na ktorý Stavebný zákon () odkazuje a zadovážili si podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný, ktorý rozhodoval o odvolaniach žalobcov v 1. a v 2. rade, postupovali správne a dôsledne sa riadili vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami. V danej veci súd zistil a nie je sporné, že žalobcovia po doručení oznámenia stavebného úradu o začatí stavebného konania zo dňa 01. 10. 2012 ,vo veci žiadosti stavebníka, dňa 08. 10. 2102 písomne uplatnili námietku, týkajúcu sa umiestnenia stavby v pôvodnom stavebnom povolení, vydaným Mestom Nitra č. SP 22584/2011-003-Ing.Wi dňa 17. 01. 2012, kde nebolo uvedené, že stavba susedí s parc. č. XXX/X a žiadajú stavbu povoliť podľa pôvodného stavebného povolenia alebo ju odstrániť. Žalobcovia boli účastníkmi konania i pôvodného stavebného konania a nevzniesli žiadnu námietku voči stavbe. Zúčastnili sa aj ústneho pojednávania a miestneho zisťovania dňa 16. 10. 2012 a uplatnili tú istú námietku, ako v písomnom podaní. S touto námietkou sa stavebný úrad zaoberal a poukázal na tú skutočnosť, že v konaní o dodatočnom povolení stavby nerieši umiestnenie stavby, nakoľko stavba je už rozostavaná, a tým i umiestnená. Jej umiestnenie skúmal v súlade s verejným záujmom na základe stanovísk podľa § 140d stavebného zákona a podkladov predložených v stavebnom konaní. Nezistil však rozpor s verejným záujmom, ani s územným plánom Mesta Nitra, preto ju považoval za neopodstatnenú. Poukázal na žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie rozostavenej stavby a doklady, ktoré stavebník v zmysle zákona zadovážil a predložil stavebnému úradu. Stavebný úrad posúdil umiestnenie stavby, či je v súlade s platným územným plánom, ako i platnými zákonmi a vykonávacími predpismi, a to najmä s ust. , vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti a všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané s osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu. Mesto Nitra rozhodnutím zo dňa 03. 12. 2012 dodatočne povolil zrealizovanú stavbu rodinného domu na parc. č. XXX/X, č. XXX/X v kat. úz. O. V., označenú ako SO 01 (prízemný rodinný dom bez podpivničenia o rozmere 9 m x 9,050 m zastrešený sedlovou strechou). V rozhodnutí konštatoval aj rozsah prác na dokončení stavby, vodovodnú prípojku a jej umiestnenie (SO 02), kanalizačná prípojka a jej umiestnenie (SO 03), elektrická prípojka a jej umiestnenie (SO 04). Konštatoval i umiestnenie rozostavanej stavby vo vzdialenosti 0,700 m od parc. č. XXX/X, vo vzdialenosti 0,550 m od pozemku parc. č. XXX/X a ďalšie vzdialenosti od susedov, ako i výškové osadenie stavby., ktoré sa nemenilo a zostalo určené ako v pôvodnom stavebnom povolení na stavbu RD - prestavba a prístavba. V zmysle zákona stanovil i podmienky na dokončenie stavby a okrem iného v bode 7 konštatoval, že po ukončení stavby stavebník je povinný podať návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia v zmysle Stavebného zákona, ku ktorému stavebník je povinný predložiť geometrický elaborát výsledného operátu, merania a zobrazenia skutočného vyhotovenia stavby alebo zariadenia pri podzemných sieťach technického vybavenia, vykonaného ešte pred ich zakrytím v zmysle všeobecného nariadenia Mesta Nitry č. 4/2006. Taktiež mu nariadil, aby predložil i geometrický certifikát v zmysle V bode 4 tiež konštatuje, kto stavbu pre stavebníka realizuje, teda zhotoviteľ stavby je známy a tiež konštatoval menovite, kto vykonáva stavebný dozor.

Žalobcovia v lehote stanovenej zákonom podali odvolanie, v ktorom v podstate len opísali známe skutočnosti o umiestnení a architektonickom riešení stavby, teda údaje, ktoré mali k dispozícii už na nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní dňa 16. 10. 2012. Ďalej uvádzali zdôvodnenie stavebného úradu v ich námietke, poukázali na ust. vyhl. č. , ktoré i citovali v odvolaní. Poukázali na technickú správu zo dňa 12. 09. 2012, vypracovanú Ing. Hrnčárom, z ktorej vyplýva, že rozostavaná stavba susedí s ich parcelou č. XXX/X, ktorá nebola uvedená v pôvodnom stavebnom povolení zo dňa 17. 01. 2012 a záverom iba konštatovali, že stavebný úrad je priveľmi ústretový k stavebníkovi, lebo stavba je umiestnená v rozpore so stavebným povolením.

Žalobcovia v podanej žalobe vzniesli ďalšie námietky, súvisiace s dodatočným povolením stavby pre stavebníka a zdôrazňovali, že stavebný úrad opomenul vyžiadať stanovisko požiarnej ochrany a súčasne opomenul špecifikovať územný plán Mesta Nitra. Týmto postupom mal porušiť ust. § 88a ods. 1. Ďalej uviedli, že správny orgán opomenul statické posúdenie stavby postavenej bez projektovej dokumentácie, že bolo nevyhnutné posúdiť výškové osadenie stavby a jej súlad s územným plánom mesta. Žalobcovia tvrdia, že rozhodnutie správneho orgánu spočívalo v dodatočnom schválení stavby, postavenej bez stavebného povolenia, bez zohľadnenia technickej hodnosti jej osadenia do terénu a správny orgán nedostatočne a v rozpore so zákonom posúdil súlad stavby s verejným záujmom, resp. tento súlad ani neposúdil. Taktiež namietali nedodržanie vzdialeností medzi rodinnými domami v zmysle vyhl. č.

Správne vychádzali oba stavebné úrady z ust. Stavebného zákona, pokiaľ ide o uplatnené námietky, ako i z ust. vyhl. č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických podmienkach pre výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby, pokiaľ ide o vzdialenosti medzi stavbami, avšak táto úprava sa vzťahuje iba na novorealizované stavby, a nie na existujúce stavby, ktoré sú rekonštruované alebo sa dostavujú. V danom prípade stavebný úrad nerozhodoval o povolení stavby bez stavebného rozhodnutia, ale o dodatočnom povolení rozostavanej stavby realizovanej v rozpore s vydaným stavebným povolením, čo je potrebné rozlišovať. Súd v danej veci nezistil porušenie ustanovení vyhl. č. , ako i ust. SZ, ktoré stanovuje podmienky o odstránení nepovolenej stavby, boli dodržané. Vzdialenosť medzi dodatočne povolenou stavbou a rodinným domom odvolateľov je 6,64 m, pričom na protiľahlej stene nie sú žiadne okná a umiestnenie stavby je potom v súlade s , citovanej vyhlášky. Žalovaný tiež správne uviedol, že ak by v priebehu realizácie stavby z dôvodu nekvalitných prác bol ohrozený majetok žalobcov, majú právo sa nápravy domáhať súdnou cestou v zmysle . K vydaniu dodatočného stavebného povolenia však nie je potrebný súhlas vlastníkov susedných pozemkov a stavieb.

Z ust. § 88 stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad z vlastného podnetu nariaďuje odstránenie stavby z dôvodov taxatívne vymedzených, avšak vychádza pritom najmä z vyhodnotenia technického stavu stavby (existujúcej, rozostavanej) a jej závadnosti. Pri stavbách postavených v rozpore so stavebným povolením (alebo bez stavebného povolenia) je stavebný úrad povinný vždy skúmať, či takúto stavbu je možné dodatočne povoliť. V takýchto prípadoch zákon neumožňuje stavebnému úradu priamo nariadiť odstránenie stavby. Žalobcovia si nesprávne vykladajú a aplikujú toto ustanovenie na prípad stavebníka v tejto veci, naviac neuvádzajú, ako by mala ohrozovať táto stavba ich stavbu, keďže stavebník realizuje stavbu na mieste pôvodného rodinného domu, ktorý bol v teréne osadený v susedstve s parcelou žalobcov. Mesto Nitra, ako tvorca územného plánu, túto stavbu nenamietalo. Žalovaný v odvolacom konaní, nad rámec ust. § 61 stavebného zákona sa vyporiadal s námietkami žalobcov uvedených v odvolaní, ktoré neboli uplatnené v lehote stanovenej stavebným úradom, ani na ústnom pojednávaní dňa 16. 10. 2012, na ktoré sa neprihliada. Vlastník stavby k podanej žiadosti a na výzvu stavebného úradu pripojil všetky potrebné doklady ako sú rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia dotknutých orgánov (vrátane uvedených v žalobe), ktoré zákon určuje na začatie stavebného konania o dodatočnom povolení rozostavane stavby. Stavebný úrad preto mal podklady potrebné na vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Zákon neuvádza, že stavebník by mal k žiadosti o dodatočné povolenie stavby predložiť opätovne nové doklady od dotknutých orgánov, ak sa už nachádzajú v pôvodnom stavebnom a ide o krátke časové rozpätie.

Súd preto považuje za potrebné zdôrazniť, že v stavebnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na ďalšie pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada. Účelom tejto zásady je, že zákonodarca chcel bezpochyby stanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by vo svojom dôsledku mohli zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti stavebníka. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre odvolací správny orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok v rámci prvostupňového stavebného konania.

Pokiaľ ide o námietku žalobcov v žalobe, že stavebný úrad neskúmal „nedostatočne a v rozpore so zákonom posúdil súlad stavby s verejným záujmom, resp. tento súlad ani neposúdil“, súd uvádza, že verejným záujmom sa v stavebných konaniach rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonal stavebný úrad i žalovaný, rozsah požadovaných dokladov však nie je taxatívne uvedený.

Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR , a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť

dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď.

S poukazom na vyššie uvedený záver stavebného úradu a žalovaného (obe rozhodnutia tvoria jeden celok), ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami stavebného zákona. Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcov a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa musel prihliadnuť.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v lehote 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného

súdu v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).