Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-70-2023.pdf
PDF · 88.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/70/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou, vo veci starostlivosti o maloletú H.A. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. T. XXX, t. č. Š., T. XX a otec neuvedený, na návrh manželov: V. L., nar. XX.XX.XXXX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H. M. XXX, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Maloletá H., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom: V. L., nar. XX.XX.XXXX a N. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú iba v bežných veciach. II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali zverenia mal. H. do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Poukázali na to, že o dieťa sa starajú od jeho narodenia, keďže matka sa o svoju dcéru nestarala, i keď určitý čas s nimi žila v domácnosti. Od decembra 2022 sa matka o dieťa nezaujíma nijakým spôsobom. V starostlivosti o maloletú sa striedajú podľa toho, ktorý z nich v tom čase nepracuje. Pre dieťa majú zabezpečené všetko potrebné, majú vhodné podmienky pre starostlivosť.
2. Súd rozhodol v neprítomnosti matky, ktorá bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
3. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť podanému návrhu. Poukázal na to, že matka o dieťa záujem nejaví. Maloletá vyrastá v domácnosti navrhovateľov, ktorí sa o maloletú riadne starajú. Zo strany matky navrhol určiť výživné na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.
4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:
Maloletá H. sa narodila z mimomanželského pomeru. V čase narodenia dieťaťa matka bola sama maloletá. Otec dieťaťa nie je uvedený. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 28.09.2022 č. k. 11P/138/2022-32 bol za poručníka dieťaťu ustanovený navrhovateľ, ktorý je povinný sa o maloletú osobne starať, zabezpečovať jej výchovu, zastupovať ju a spravovať jej majetok. Návrh maloletej
matky na priznanie rodičovských práv a povinností vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloletú H., súd zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2022. Dôvodom zamietnutia návrhu bola skutočnosť, že matka sa osobne o svoje dieťa nestarala, i keď žila s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti. 4.1. Dňa 04.06.2023 matka dieťaťa nadobudla plnoletosť, čím stratilo účinnosť rozhodnutie o ustanovení poručníka.
4.2. Navrhovatelia sú manželia. Obaja sú zdraví, nemajú záznam v Registri trestov. Obývajú časť rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve matky navrhovateľky. Majú k dispozícii dve izby, kuchyňu, toaletu a kúpeľňu. V čase šetrenia bola domácnosť čistá, na dobrej hygienickej úrovni. Maloletá má k dispozícii vlastnú izbu, prispôsobenú jej potrebám. Bola vhodne oblečená, na navrhovateľku reagovala pozitívne (práve sa zobudila). Dieťa je plienkované, dokrmované umelým mliekom (vyplýva zo správy o šetrení rodinných pomerov). Obaja navrhovatelia sú zamestnaní na kratší pracovný čas. Navrhovateľ je poberateľom rodičovského príspevku vo výške 301,- eur a rodinných prídavkov 60,- eur. Žiadnu vyživovaciu povinnosť navrhovatelia nemajú. Maloletá má absolvované povinné očkovania i prehliadky. Ošetrujúca lekárka nezistila zanedbanie starostlivosti, resp. zlé zaobchádzanie. Navštevuje gastroenterologickú ambulanciu. Matka dieťaťa od decembra 2022 nežije v domácnosti navrhovateľov. Podľa šetrenia súdu nie je zamestnaná, nepoberá dávky v hmotnej núdzi, ani dôchodkové dávky, inú vyživovaciu povinnosť nemá.
5. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení,
ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
7. Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť"),
8. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
9. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
10. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
11. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
12. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
13. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
14. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
15. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
16. Podľa § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa oň zaručuje čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podobne Dohovor o právach dieťaťa ukladá zmluvným štátom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že sú to rodičia, ktorí majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa. Náhradná starostlivosť pomenúva inštitút, ktorý nahrádza výkon jednej časti rodičovských práv a povinností a to práve osobnej starostlivosti o dieťa. Náhradná starostlivosť je teda dočasným opatrením, ktorá v nevyhnutnom prípade nahrádza osobnú starostlivosť rodičov, ak ju títo nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť, či už z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Môže ísť o zanedbávanie starostlivosti zo strany rodičov alebo zlý zdravotný stav dieťaťa či rodiča, ktorý bráni v riadnom výkone osobnej starostlivosti.
23. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka o svoje dieťa nezabezpečuje osobnú starostlivosť od jeho narodenia ale túto vykonávajú navrhovatelia, t.j. starý otec dieťaťa so svojou manželkou. Matka dieťaťa bola síce v čase narodenia maloletej H. maloletá, avšak žila v domácnosti navrhovateľov a pokiaľ by mala záujem, ako i citový vzťah k maloletej a zodpovedný prístup k rodičovstvu, bola by schopná za pomoci navrhovateľov o dieťa sa starať osobne. Namiesto toho však matka z domácnosti odišla, pol roka žiaden záujem o dieťa neprejavuje, je teda zrejmé, že osud jej dcéry je jej ľahostajný. Zrejme sa spolieha na to, že zo strany jej príbuzných o maloletú bude postarané. S poukazom na to, že matka ako jediný zákonný zástupca sa o maloletú osobne nestará, nezaujíma sa o dcéru a funkcia poručníka, ktorú vykonával navrhovateľ zanikla v súlade s § 59 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, teda dovŕšením plnoletosti matky, súd vyhovel podanému návrhu a maloletú H. zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom, ktorí sa o maloletú starajú od jej narodenia. V starostlivosti z ich strany o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, dieťa k nim prechováva citovú väzbu, navrhovateľ je príbuzný maloletej v priamom rade. Je celkom v záujme dieťaťa táto forma náhradnej starostlivosti, keďže v opačnom prípade by musela byť dieťaťu nariadená náhradná starostlivosť ústavnou formou. Navrhovatelia spôsobom doterajšieho života zaručujú, že budú náhradnú starostlivosť i naďalej zabezpečovať v záujme maloletého dieťaťa. Zároveň súd vo výroku rozsudku vymedzil navrhovateľom rozsah ich práv a povinností vo vzťahu k maloletej H..
24. Zo strany matky určil súd výživné v súlade s § 62 ods. 3 Zákona o rodine, vo výške 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Jedná sa o tvz. „minimálne“ výživné, ktoré je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. V súčasnosti je matka nezamestnaná, bez príjmu. Výživné je matka povinná uhrádzať na Účet úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok ). Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).