Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-226-2012.pdf
PDF · 114.81 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/226/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa MERKAS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Kalinčiakova 2, IČO: 46 295 941, zastúpeného JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 14419/18D proti odporcovi P.S.ENERGO,s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Tulská 66, IČO: 45 296 847, o zaplatenie 4.393,83 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.393,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne, a to zo sumy 1.267,- Eur od 12. 04. 2012 do zaplatenia, zo sumy 3.126,83 Eur od 08. 05. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 263,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.185,50 Eur k rukám JUDr. Petra Petríka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 03. 08. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 4.393,83 Eur s príslušenstvom.
Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 64Rob/ 326/2012-23 zo dňa 13. 09. 2012, ktorý bol však podľa § 173 ods. 2 O. s. p. uznesením tunajšieho súdu č. k. 64Rob/326/2012-31 zo dňa 14. 12. 2012 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania a po oboznámení sa s obsahom spisu zistil tento skutkový stav veci:
Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu, účastníci konania uzatvorili dňa 26. 09. 2011 zmluvu o dielo č. ZoD 11/2011/JL, na základe ktorej navrhovateľ riadne a včas vykonal v prospech odporcu elekroinštalačné práce, tieto riadne odovzdal odporcovi. Na tomto skutkovom základe bola na ťarchu odporcu vystavená faktúra č. 2012/00016 so splatnosťou 11. 04. 2012 na sumu 1.267,- Eur a faktúra č. 2012/00025 so splatnosťou 07. 05. 2012 na sumu 3.126,83 Eur. Odporca predmetné faktúry v lehote splatnosti neuhradil, na výzvy navrhovateľa nereagoval. Odporca tiež žiadnym spôsobom právny základ ani výšku nároku nerozporoval, naopak listom zo dňa 14. 05. 2012 svoje záväzky dobrovoľne uznal. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojich jednotlivých
peňažných záväzkov, uplatnil si navrhovateľ popri istine 4.393,83 Eur i 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 1.267,- Eur od 12. 04. 2012 do zaplatenia a zo sumy 3.126,83 Eur od 08. 05. 2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedených faktúr. Svoj žalobný nárok si navrhovateľ uplatnil podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Odporca prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 27. 02. 2013 (č. l. 52 - 57 p. v.) nesúhlasil s návrhom navrhovateľa na začatie konania, tento považoval za nedôvodný a neopodstatnený. Považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľ si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo neplnil riadne a včas, opakovane porušoval ustanovenie čl. VI ods. 23 zmluvy o dielo, nakoľko tento nezaistil nepretržitý chod prác na stavbe a o prerušení prác odporcu písomne neinformoval. Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ týmto svojím postupom porušil predmetnú zmluvu o dielo podstatným spôsobom v zmysle čl. IX ods. 1 bod 1.7 zmluvy, dňa 26. 04. 2012 využil odporca svoje právo a písomnosťou zo dňa 26. 04. 2012 od predmetnej zmluvy o dielo odstúpil. Ďalej podľa vyjadrenia právneho zástupcu odporcu, navrhovateľ v rozpore s ustanovením čl. XI ods. 7 zmluvy o dielo nadviazal priamy (osobný a telefonický) kontakt s obchodným partnerom odporcu - obchodnou spoločnosťou I. K., L.. C.. I.., teda spoločnosťou, ktorá bola investorom predmetnej stavby a vo vzťahu k odporcovi vystupovala v postavení objednávateľa diela. Navrhovateľ takisto porušil aj ustanovenie čl. VIII ods. 6 zmluvy o dielo, keď zahájil práce na predmetnej zákazke bez toho, aby so zástupcom odporcu prejednal otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím porušil ustanovenie čl. II ods. 3 písm. a) prílohy č. 2 k zmluve o dielo. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal právny zástupca odporcu za to, že odporcovi vzniklo voči navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 21.936,13 Eur, ktorá pohľadávka vysoko prevyšuje právo navrhovateľa na zaplatenie sumy 4.393,83 Eur uplatnené v tomto súdnom konaní. V zmysle ustanovenia § 98 O. s. p. vzniesol odporca voči navrhovateľovi námietku započítania len do výšky pohľadávky navrhovateľa, teda do výšky, v ktorej sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, a to vrátane navrhovateľom uplatňovaného práva na zaplatenie príslušenstva jeho pohľadávky. V prevyšujúcej časti si teda odporca svoju pohľadávku voči navrhovateľovi v tomto konaní neuplatňuje. Z uvedených dôvodov potom navrhol, aby súd návrh navrhovateľa zamietol a priznal odporcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Právny zástupca navrhovateľa trval v konaní na podanej žalobe v celom rozsahu. K samotnému písomnému vyjadreniu odporcu sa vyjadril v tom smere, že odporca vo svojom vyjadrení nerozporuje riadne a včasné vykonanie diela, svoju obranu formuluje do uplatnenia nároku na zmluvnú pokutu z dôvodov tam uvedených. Podľa názoru navrhovateľa je vyjadrenie odporcu účelové a nepodložené a nie je dôvodné. Čo sa týka odporcom tvrdeného údajného porušenia zmluvy, konanie odporcu je podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa šikanózne, jeho uplatnené nároky sú v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nezakladajú sa na pravde tvrdenia odporcu, že navrhovateľ porušil zmluvu. Jednotlivé údajné absencie na pracovisku odporcu odporca v stavebnom denníku nevytýkal. Rovnako odporca v stavebnom denníku nekonštatoval ani nejaké prerušenia prác zo strany navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že z celkovo troch písomne vytknutých údajných porušení zmluvy ani jedna nie je dôvodná, nie je vytýkaná v súlade so zmluvou o dielo a preto bol právny zástupca navrhovateľa toho názoru, že následné odstúpenie od zmluvy z dôvodu opätovného porušenia, ktoré malo byť namietané týmito písomnými podaniami, nie je dôvodné, nie je v súlade so zmluvou, a teda samotné odstúpenie nie je platné. Čo sa týka uplatneného nároku zo strany odporcu - zmluvnej pokuty za to, že navrhovateľ mal byť údajne v nejakom styku so spoločnosťou I., právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ bol touto spoločnosťou kontaktovaný, ale len v súvislosti s vykonávaním a realizáciou prác, kde táto spoločnosť iba pokynovala pracovníkov ohľadne realizácie diela. Žiadny iný kontakt tam nebol vykonávaný. Preto uplatnenie takejto zmluvnej pokuty považoval právny zástupca navrhovateľa za rozpor s poctivým obchodným stykom. Ďalej podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, odporca nerozporoval riadne a včasné vykonanie diela, nerozporoval samotný nárok na zaplatenie odmeny za vykonané dielo. Odporca sa len z dôvodu nejakých formálnych nárokov snaží kapitalizovať zmluvnú pokutu, aby nebol zaviazaný zaplatiť cenu za riadne vykonané dielo, ktorý postup odporcu navrhovateľ charakterizuje ako vyslovene účelové konanie, ktoré nepožíva súdnu ochranu a súd by na takúto obranu nemal prihliadať. Nárok uplatnený žalobou považoval právny zástupca navrhovateľa za dôvodný, riadne odôvodnený, ktorý odporca nejakým spôsobom
nerozporoval, naopak vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 05. 2012 (č. l. 13 p. v.) v podstate uviedol, že toto bude uhradené, čo navrhovateľ považuje za uznanie dlhu a v podstate až po výzvach na zaplatenie začal formulovať nejaké svoje vyjadrenie ohľadom zmluvnej pokuty a doručovať faktúry.
Bývalý právny zástupca odporcu sa v konaní pridržiaval svojho písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu zo dňa 27. 02. 2013 a dodal len toľko, že odporca s podanou žalobou nesúhlasí, túto považuje za neopodstatnenú vzhľadom na tú skutočnosť, že voči navrhovateľovi eviduje pohľadávku v rádovo vyššej sume než si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní, to znamená, že túto svoju pohľadávku si odporca uplatňuje len v rámci obrany proti žalobnému návrhu (do výšky 4.393,83 Eur). Vzhľadom na uvedené navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.
Navrhovateľ tiež prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19. 06. 2013 (č. l. 104 - 107 p. v.) poukázal na tú skutočnosť, že podľa čl. VI ods. 23 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania bol povinný v zmysle tohto ustanovenia „zaistiť nepretržitý chod prác na stavbe v súlade s postupom prác...“, pričom podľa jeho názoru zmluva nedefinuje pojem „nepretržitý chod prác“, ani „prerušenie prác“, ani pojem „neobjektívne prerušenie prác“. Uplatnenie pokuty za tzv. prerušenie prác, resp. neobjektívne prerušenie prác je podľa názoru navrhovateľa nedôvodné, nakoľko nebolo preukázané, že práce prerušil a nie je zrejmé, či spôsob realizovania diela spoločnosťou navrhovateľa naplnil (neurčitý a nedefinovaný pojem) „prerušenia prác“, ako aj „nepretržitý chod prác“. Navrhovateľovi nie je v tejto súvislosti zrejmé, že či každé vzdialenie pracovníkov z miesta výkonu diela je kvalifikovaným „prerušením prác“, ako i to, či „nepretržitým chodom prác“ je činnosť non-stop, alebo taký postup, kedy dochádza k plneniu predmetu zmluvy bez meškania, kedy sú dodržiavané termíny prác. V tomto smere sú dané zmluvné ustanovenia neurčité a nezrozumiteľné. Avšak v stavebnom denníku nie je obsiahnutý ani jeden taký konkrétny zápis, ktorý by potvrdzoval účelové tvrdenia odporcu o porušení zmluvných ustanovení. Navrhovateľ považoval ako dôležité uviesť, že ani v jednom zázname sa neuvádza, že by spoločnosť navrhovateľa neplnila termíny prác alebo by bola v omeškaní s vykonávaním prác. Nároky na zaplatenie zmluvnej pokuty s ohľadom na plnenie termínov prác a žiadne omeškanie s vykonávaním prác zo strany navrhovateľa považoval za výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý nepožíva ochranu súdu. V tomto smere uviedol, že odporcovi z údajného (formálneho) porušenia ustanovení zmluvy nevznikla žiadna škoda. V kontexte vyššie uvedeného je potom zrejmé, že je i odstúpenie od zmluvy odporcom neplatné, nakoľko neboli splnené zmluvné predpoklady pre takýto úkon, pretože ani jedenkrát odporca nevyzval navrhovateľa na navýšenie počtu pracovníkov z dôvodu neplnenia termínov prác alebo meškania s vykonaním prác. Odporca len (hoci bezdôvodne) upozorňoval na absenciu zástupcu spoločnosti a potrebného počtu pracovníkov, ani raz ale neuviedol, že by tieto skutočnosti spôsobili neplnenie termínov prác alebo meškanie s výkonom prác. Tomuto svedčí i protokol o prebratí prác odporcom, ktorý nevytýkal meškanie prác alebo neplnenie termínov prác, dielo prevzal bez vád. Navrhovateľ považoval svoj nárok za oprávnený a dôvodný a tomuto navrhol vyhovieť v zmysle žalobného petitu.
Bývalý právny zástupca odporcu vo svojom poslednom písomnom vyjadrení zo dňa 21. 06. 2013 (č. l. 113
- 115 p. v.) opätovne zopakoval argumentáciu z písomného podania zo dňa 27. 02. 2013 a argumentáciu navrhovateľa považoval za nesprávnu a irelevantnú. Za právne irelevantné považoval aj tvrdenia navrhovateľa, že prerušením prác nemala odporcovi vzniknúť škoda, pretože z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že účastník, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, je zmluvnú pokutu povinný zaplatiť bez ohľadu na to, či takýmto porušením zmluvy druhému účastníkovi škoda vznikne alebo nie. Nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa ohľadne odstúpenia od zmluvy o dielo, pričom bol toho názoru, že od zmluvy o dielo odporca odstúpil plne v súlade s ustanovením čl. IX ods. 1.7 tejto zmluvy, čoho následkom je vznik práva odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Po vykonaní dokazovania navrhol žalobu zamietnuť.
Štatutárny zástupca odporcu sa pojednávania vo veci samej dňa 08. 10. 2013 nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom dňa 07. 10. 2013 ospravedlnil s tým, že nariadeného procesného úkonu sa nemôže osobne zúčastniť, a to z dôvodu neočakávanej, neodkladnej služobnej cesty v zahraničí.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní vo veci samej dňa 08. 10. 2013 (č. l. 124 p. v.) poukázal na písomné odôvodnenie samotného žalobného návrhu, pričom podľa jeho názoru navrhovateľ riadne a včas vykonal dielo na prospech odporcu, ktorý dielo riadne prevzal až do momentu, pokiaľ začal v súdnom konaní uplatňovať navrhovateľ svoje nároky titulom vykonaného diela, odporca odmenu za vykonané dielo nerozporoval, túto uznal a dokonca žiadal o umožnenie splácať dlh v splátkach, resp. splatiť v čase, keď mu to umožnia jeho finančné možnosti. Až na základe podaného návrhu pred súdom, v rámci súdneho konania začal odporca rozporovať nárok v tom smere, že vzniesol kompenzačnú námietku vo výške rovnajúcej sa uplatnenému nároku titulom zmluvnej pokuty. Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že konanie odporcu je účelové a tendenčné, vedené snahou za riadne vykonané dielo, z ktorého odporca s najväčšou pravdepodobnosťou inkasoval finančný prospech, chce jednoducho nezaplatiť a vyhnúť sa svojej finančnej povinnosti. Odporca zmluvnou pokutou uplatňuje svoje nároky za údajné porušenie zmluvy titulom porušenia povinnosti zaistiť nepretržitý chod prác na stavbe v súlade s postupom prác, pričom zmluva o dielo vôbec nedefinuje pojmy ako nepretržitý chod prác, ani prerušenie prác, ani neobjektívne prerušenie prác. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa nebolo vôbec preukázané, že navrhovateľ práce prerušil, resp. že by nezabezpečil nepretržitý chod prác a nároky odporcu zo zmluvne pokuty považoval len za účelové. Právny zástupca navrhovateľa mal za to, že zmluvná pokuta ako taká je neplatne dojednaná a nie je určitá, zrozumiteľná a nie je vôbec zrejmé, v ktorom prípade a kedy ju je možné uplatniť. Poukázal pritom na skutočnosť, že stavebný denník nikde neuvádza nejakú výzvu, v ktorej konkrétnej nejakej miere by bolo zachytené, že počet pracovníkov ako taký je nedostatočný a vo väzbe na nejaké konkrétne prerušenie v prácach, resp. zdržanie pri realizácii ďalších prác. Mal za to, že postup odporcu v tomto konaní je v podstate jeho štandardným konaním, a to nielen v rámci jeho terajšej spoločnosti, ale aj v iných spoločnostiach, ktoré sú personálne späté s osobou spoločníka a konateľ tejto spoločnosti. Zmluvné pokuty si, s najväčšou pravdepodobnosťou, zakomponoval do zmluvy už vopred s tým, že bude neskôr vznášať účelové nároky, aby znížil, resp. absolútne vylúčil svoju povinnosť za dodané práce platiť, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Nárok navrhovateľa považoval za jednoznačne daný, zo strany odporcu nebolo rozporované vykonanie diela, nebolo rozporované jeho riadne odovzdanie, nebol rozporovaný nárok ako taký, ani jeho výška, ani jeho základ, odporca sa v podstate bráni len kompenzačnou námietkou, resp. obranou, kde si uplatňuje zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ považuje za inštitút, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom a na ktorý navrhol preto neprihliadať. Zo všetkých týchto dôvodov potom navrhol, aby súd žalobnému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
Štatutárny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu stotožnil s tým, čo uviedol právny zástupca a viac už k veci nemal čo dodať.
Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 365 vety prvej Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 98 O. s. p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 26. 09. 2011 k uzavretiu Zmluvy o dielo č. 11/2011/JL v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej účastníci konania aj postupovali. Predmetom zmluvy bolo vykonanie elektromontážnych prác na stavbe „Zariadenie pre seniorov Bernolákovo a Bytový dom 2 x 12 bytových jednotiek Bernolákovo“ pre objednávateľa v rozsahu podľa projektovej dokumentácie a podmienok objednávateľa. Na základe Odovzdávacieho protokolu o vykonaných prácach č. 5 za fakturačné obdobie 02/2012, ktorý podpísali obidve zmluvné strany, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. FV2012/00016 zo dňa 12. 03. 2012, splatnou dňa 11. 04. 2012 sumu 1.267,- Eur, na základe Odovzdávacieho protokolu o vykonaných prácach č. 6 za fakturačné obdobie 03/2012, ktorý podpísali obidve zmluvné strany, vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrou č. FV2012/00025 zo dňa 07. 04. 2012, splatnou dňa 07. 05. 2012 sumu 3.126,83 Eur. Odporca predmetné faktúry v lehote ich splatnosti neuhradil a listom zo dňa 14. 05. 2012 oznámil navrhovateľovi, že reaguje na jeho upomienku zo dňa 08. 05. 2012 na úhradu predmetných faktúr a prosí o prepáčenie. Odklad v platení je zavinený zlou finančnou disciplínou jeho odberateľov. Pre nedostatok finančných prostriedkov nemohol odporca splniť svoj záväzok v lehote splatnosti. V závere listu uviedol, že jeho záväzok bude v čo najkratšom možnom termíne vyrovnaný. Právny zástupca navrhovateľa vyzval dňa 21. 05. 2012 odporcu na zaplatenie jeho dlhu vo výške 4.393,83 Eur v lehote do troch dní odo dňa obdržania tejto výzvy. Keďže odporca na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa nereagoval, podal navrhovateľ dňa 03. 08. 2012 na tunajší súd návrh na začatie konania o zaplatenie sumy 4.393,83 Eur.
Ďalej mal súd preukázané, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 4.393,83 Eur i 9% úrok z omeškania ročne, a to zo sumy 1.267,- Eur od 12. 04. 2012 do zaplatenia a zo sumy 3.126,83 Eur od 08. 05. 2012 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti obidvoch peňažných záväzkov. Priznaná výška úrokovej sadzby je v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, t.j. 1 % plus 8 % ročne.
Obranu odporcu, spočívajúcu vo vznesení kompenzačnej námietky do výšky žalobou uplatneného nároku, vyhodnotil súd ako právne irelevantnú, tiež aj ako účelovú a najmä nepreukázanú. Účelovosť obrany odporcu videl súd najmä v tom, že odporca sa po splatnosti obidvoch peňažných záväzkov za ich nezaplatenie v lehote splatnosti navrhovateľovi písomne dňa 14. 05. 2012 (č. l. 13 p. v.) ospravedlnil a vyslovil snahu svoj záväzok v čo najkratšom možnom termíne vyrovnať. Až po podaní žalobného návrhu na súd, vzniesol odporca kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku z titulu dohodnutej zmluvnej pokuty, čo súd považoval za účelové konanie na strane odporcu, v snahe vyhnúť
sa plneniu svojho splatného záväzku vo výške 4.393,83 Eur voči navrhovateľovi. Podľa názoru súdu, sa však odporcovi nepodaril právne relevantným spôsobom preukázať vznik nároku na zmluvnú pokutu tak ako sa snažil počas celého súdneho konania prezentovať. Predovšetkým bol súd toho názoru, že odstúpenie odporcu od zmluvy o dielo zo dňa 26. 04. 2012 je neplatné, pretože odporcovi sa nepodarilo v súdnom konaní preukázať, že v súlade s čl. IX bod 1.7 Zmluvy o dielo č. 11/2011/JL zo dňa 26. 09. 2011 od tejto zmluvy odstúpil, resp. že by boli naplnené predpoklady pre odstúpenie odporcu od zmluvy, osobitne po tom, ako už navrhovateľ vystavil odporcovi obidve faktúry. Ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľ porušil svoje povinnosti zo zmluvy takým podstatným spôsobom, ktoré by zakladali dôvod na odstúpenie odporcu od zmluvy. Takéto konanie odporcu sa potom súdu javilo skutočne ako účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu jeho splatných záväzkov. Okrem uvedených skutočností súd konštatuje, že odporca pri preberaní prác vykonaných zo strany navrhovateľa, ale ani pri ich fakturácii si neuplatnil voči navrhovateľovi tie nároky, ktoré v rámci kompenzačnej námietky vzniesol počas súdneho konania, a naopak evidované peňažné záväzky mal snahu navrhovateľovi zaplatiť, pričom vo svojom liste zo dňa 14. 05. 2012 uviedol ako jeden z dôvodov nesplnenia svojho záväzku v lehote splatnosti nedostatok finančných prostriedkov. Súd už len dodáva, že takýto prístup a konanie odporcu k plneniu si svojich splatných záväzkov hraničí s porušením zásady poctivého obchodného styku, ktoré porušenie nepožíva právnu ochranu.
Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, už potom súd nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz výsluchom svedka I. F., nakoľko jeho svedecká výpoveď by neovplyvnila výsledky vykonaného dokazovania, už aj vzhľadom na vyššie uvedené právne názory súdu. Súd nevykonal výsluch štatutárneho zástupcu odporcu, nakoľko tento sa na pojednávanie nariadené na deň 21. 05. 2013 v deň konania pojednávania ospravedlnil z dôvodu jeho nečakanej služobnej cesty (bez pripojenia relevantného dôkazu), na pojednávanie nariadené na deň 21. 06. 2013 sa opätovne v deň konania pojednávania ospravedlnil z dôvodu jeho kardio vyšetrenia (bez pripojenia relevantného dôkazu), deň pred konaním ďalšieho pojednávania, t.j. 02. 09. 2013 oznámil bývalý právny zástupca odporcu súdu ukončenie právneho zastupovania odporcu, pričom štatutárny zástupca odporcu sa na pojednávanie konané dňa 03. 09. 2013 nedostavil a na posledné pojednávanie dňa 08. 10. 2013 sa štatutárny zástupca odporcu deň predtým, t.j. 07. 10. 2013 z osobnej účasti na tomto pojednávaní ospravedlnil z dôvodu neočakávanej, neodkladnej služobnej cesty v zahraničí (bez pripojenia relevantného dôkazu).
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné ustanovenia považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 263,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.185,50 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v roku 2012 za 2 právne úkony po 161,01 Eur, 2x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu vo výške 337,28 Eur - za prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom dňa 15. 05. 2012 a za písomné podanie na súd - návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 01. 08. 2012; v roku 2013 za 3 právne úkony po 161,01 Eur - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 08. 03. 2013, za písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 19. 06. 2013 a za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 08. 10. 2013, za 3 1 právne úkony po 40,25 Eur - za účasť na pojednávaniach dňa 22. 02. 2013, dňa 21. 06. 2013 a dňa 03. 09. 2013, ktoré boli odročené bez prejednania veci, 6x režijný paušál po 7,81 Eur, spolu vo výške 650,64 Eur. Úkony právnej služby predstavovali za roky 2012 a 2013 spolu sumu 987,92 Eur (337,28 Eur plus 650,64 Eur). Keďže je právny zástupca navrhovateľa ako advokát platiteľom DPH, priznal mu súd zo sumy 987,92 Eur i 20% DPH vo výške 197,58 Eur. Trovy právneho zastúpenia vrátane 20% DPH predstavovali spolu sumu 1.185,50 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyčíslenia náhrady trov konania právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 09. 10. 2013 (na č. l. 130 - 132 p. v.).
Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon po 161,01 Eur plus k tomu režijný paušál po 7,63 Eur plus k tomu príslušná DPH - za výzvu na zaplatenie zo dňa 21. 05. 2012 (č. l. 12 p. v.), pretože tento právny úkon nemá oporu vo vyššie citovanej vyhláške v znení účinnom od 01. 06. 2009 do 30. 06. 2013. Súd takisto nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za 1 právny úkon po 161,01 Eur, tak ako si ho uplatnil právny zástupca navrhovateľa za účasť na konaní pred súdom - pojednávanie dňa 21. 06. 2013, pretože toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, takže právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí za tento úkon 1 odmena zo sumy 161,01 Eur, t.j. vo výške 40,25 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).