Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-101-2012.pdf
PDF · 83.39 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/101/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky: T. W., A.. X.X.XXXX, W. O., M. XX proti odporkyni: P. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. XXX, F. A., F. X v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Z n i ž u j e výživné zo strany navrhovateľky na odporkyňu zo sumy 50 € mesačne na výšku 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu od 10.9.2012 do budúcna, ktoré výživné je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.
Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/192/2009 zo dňa 16.12.2009.
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 10.9.2012 žiadala, aby znížil výživné zo sumy 50 € na sumu minimálneho výživného od 10.9.2012 do budúcna z dôvodu jej malého príjmu.
Odporkyňa s návrhom súhlasila.
Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/192/2009, ktorým bola odporkyňa v čase maloletosti zverená do starostlivosti starého otca. Zo strany matky t.j. navrhovateľky bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 50 € mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2010.
Navrhovateľka v čase poslednej úpravy pracovala ako chyžná v hoteli v Šebastovciach. Mala zdravotné problémy. Po dlhodobej práceneschopnosti sa dohodla so zamestnávateľom, že pracovný pomer bude ukončený. Evidovaná na úrade práce nebola, nepoberala ani dávky sociálnej pomoci.
Od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky.
Navrhovateľka nemohla výživné platiť načas, prišla o prácu a nemohla platiť. V súčasnosti je zamestnaná ako upratovačka, pričom pracuje v poobedňajších hodinách v rozsahu 3,5 hodiny s príjmom vo výške 160 € mesačne. Okrem toho má v starostlivosti ešte syna F. W., A.. X.X.XXXX a býva v podnájme.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom navrhovateľky súhlasí a to z dôvodu, že vie, v akej sa nachádza situácii. Súhlasí, aby súd znížil výživné na minimálne výživné od 10.9.2012 do budúcna. Odporkyňa študuje na vysokej škole Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Pedagogickú fakultu. Aj keď jej výdavky sú vyššie ako to minimálne výživné, súhlasí s tým, aby matka t.j. navrhovateľka prispieval iba v takejto výške.
Z oznámenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice - Sídlisko KVP bolo zistené, že navrhovateľka mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú od 22.8.2011 do 31.12.2012 s 3,5 hodinovým záväzkom. Jej priemerný čistý plat za rok 2011 činil 151,42 €, za rok 2012 činil 159,42 €, za obdobie 10/2012 do 6/2013 jej príjem činil 163,38 €.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o znížení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Súd podrobným a dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a preto znížil výživné zo sumy 50 € na 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu od 10.9.2012 do budúcna. Pri rozhodovaní vychádzal zo zárobkových možností a schopností navrhovateľky, z odôvodnených potrieb odporkyne, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane navrhovateľky a dospel k presvedčeniu, že navrhovateľka vzhľadom na jej súčasné finančné pomery nie je schopná platiť výživné vo výške 50 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že je zamestnaná a jej príjem je minimálny, zabezpečuje starostlivosť o ďalšie mal. dieťa znížil výživné na sumu minimálneho výživného.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V danom prípade by bola úspešná navrhovateľka, nakoľko jej však žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.