Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/70/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. S., E.. XX.XX.XXXX, dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka - D. D., E.. XX.XX.XXXX, bytom O., B. O. X, zastúpená JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2 a otec - Š. S., E.. XX.XX.XXXX, bytom Š., X. X/X, zastúpený JUDr. Martou Bernáthovou, advokátkou, Bratislava, Račianska 66, o návrhu matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloletého J. S., E.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je povinný platiť na výživu mal. J.W. sumu 35 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 04.06.2013.

Otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od 04.06.2013 do 30.09.2013 nevznikol.

Návrh matky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom nevydatej matky súd zamieta.

Súd upravuje styk otca s mal. J. v nasledovnom rozsahu: „Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť. V prípade, že sa z dôležitých dôvodov nemôže styk otca s dieťaťom uskutočniť, sú povinní rodičia o tomto dôvode sa navzájom informovať telefonicky najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 04.06.2013 sa matka maloletého domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu tak, aby súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude dieťa aj zastupovať a spravovať jeho majetok a otca zaviazal k plateniu výživného sumou 80 eur mesačne. Zároveň žiadala otca zaviazať k zaplateniu 1.040 eur na nákladoch matky spojených s tehotenstvom a pôrodom. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2013, rodičia uzavreli o úprave dohodu, ktorú však otec dieťaťa nedodržiava.

K návrhu sa vyjadril otec maloletého s tým, že súhlasí so zverením maloletého matke, výživné navrhol určiť mu sumou 35 eur mesačne s poukazom na jeho ťažkú finančnú situáciu, náhradu nákladov nevydatej matke navrhol zamietnuť z dôvodu hmotnej núdze. V priebehu konania navrhol upraviť rozsah styku počas víkendu jeden deň v poobedňajších hodinách.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedka, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Matka vypovedala, že má príjem z rodičovského príspevku príspevok (mesačne - v roku 2012 vo výške 194,70 eur a v roku 2013 vo výške 199,60 eur), poberá prídavky na jedno dieťa (mesačne - v roku 2012 vo výške 22,54 eur a v roku 2013 vo výške 23,10 eur). Je nemajetná, s dieťaťom býva u svojej matky. Výrazne zvýšené výdavky na dieťa v súčasnosti nemá, dieťa je sledované pediatrom pre nedostatok železa, s tým sú spojené zvýšené nároky na stravu a výživové doplnky. S úpravou styku navrhovanou otcom súhlasila, pričom zdôraznila, že je potrebnejší aj častejší styk. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Otec na výživnom platí od podania návrhu sumu 35 eur mesačne.

K uplatnenej náhrade nákladov nevydatej matky spojených s tehotenstvom a pôrodom matka špecifikovala náklady súvisiace s výdavkami na maloletého - nákup prvotnej výbavičky, hygienické potreby, strava, očkovanie, oslavy, postieľka, výdavky na bývanie a cestovné k lekárovi s dieťaťom, k tomu predložila doklad o kúpe kočíka.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že je nezamestnaný, príjem má z príležitostných prác okolo 150 eur mesačne, finančne ho podporujú matka a brat. Nie je evidovaný na úrade práce, má spoločne s ďalšou osobou zriadenú obchodnú spoločnosť, ktorá za rok 2012 nevykázala žiadny obrat ani zisk. Je vyučený stolár, kvôli alergii na prach nemôže pracovať vo svojej profesii. Aj počas spolužitia s matkou dieťaťa mal príjem z príležitostných prác, finančné prostriedky zabezpečoval tiež predajom svojich dvoch vozidiel a motorky. Prácu si hľadá, k tomu predložil potvrdenie od troch firiem za obdobie máj, jún, august a september 2013. K stretnutiam s dieťaťom uviedol, že naposledy sa s dieťaťom stretol v apríli 2013.

Naposledy bol zamestnaný od 15. októbra do 07. decembra 2012 s vykázaným príjmom 381,93 eur mesačne. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Vlastní byt darovaný mu rodičmi po rozvode ich manželstva, v byte býva aj so svojou matkou. Byt je zaťažený hypotékou, z ktorej byt zrekonštruovali.

Svedok X. S. - brat otca mal. dieťaťa uviedol, že si otec často od neho požičiava peniaze, niekedy aj k splátke hypotéky a na výživné pre dieťa. Finančne ho podporuje, nakoľko nemá záujem na tom, aby ich matka nemala kde bývať. Podľa neho má záujem otec dieťaťa sa zamestnať, aj sám sa pýta známych na pracovné príležitosti pre brata.

Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia výchovného prostredia z 28.08.2013 uviedol, že matka má vytvorené vhodné podmienky k starostlivosti a výchove dieťaťa a o dieťa sa riadne stará. Navrhol dieťa zveriť do starostlivosti matke, výživné otcovi určiť podľa potrieb dieťaťa a upraviť rozsah styku na dve hodiny s tým, že ho môžu rodičia sami rozšíriť po tom, keď sa otec s dieťaťom zblížia.

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. ( o rodine)

Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)

Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného

stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. V otázke zverenia dieťaťa jednému z rodičov, v danom prípade matke, nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by dieťa nemalo ostať v starostlivosti matky a preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa o dieťa riadne starala aj doposiaľ. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na vek dieťaťa a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Dieťa má necelé 2 roky, je odkázané na osobnú starostlivosť matky, ktorá touto starostlivosťou matka vyvažuje svoj podiel na vyživovacej povinnosti, preto sa po finančnej stránke na výžive dieťaťa musí vo väčšom rozsahu podieľať otec. Za primeranú základným odôvodneným potrebám dieťaťa a bežným výdavkom na dieťa (zvýšené výdavky na starostlivosť o dieťa preukázané neboli), súd určil čiastku 35 eur mesačne, čím zároveň aj vyhovel návrhu otca Takto určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb dieťaťa a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o dieťa.

Výživné otcovi súd určil spätne - avšak od podania návrhu. Súdu zo strany matka neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej bránili, aby podala návrh skôr a ktoré by odôvodňovali priznanie výživného v období predchádzajúcom podaniu návrhu. Dokonca matka mala podaný návrh na úpravu aj dňa 14.02.2013, ktorý však s odôvodnením mimosúdnej dohody vzala späť, k čomu však súd poukazuje na cit. ustanovenie § 65 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého dohody o výživnom podliehajú schváleniu súdom. Otcovi do konca septembra (výživné za mesiac september už bolo splatné) takto na určenej čiastke výživného nevznikol dlh (nakoľko si svoju vyživovaciu povinnosť v určenej miere plnil).

Podľa § 74 ods. 1 zák. o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa ods. 2 súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

Podľa ods. 3 právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

Náklady, ktoré vznikli nákupom vecí pre dieťa, nie sú nároky matky upravené v zák. o rodine. Ide o náklady dieťaťa a sú súčasťou výživného. Matka na svojej strane nepreukázala žiadne náklady ( ) a preto súd v tejto časti jej nárok zamietol.

V zmysle § 25 ods. 2 zák. o rodine súd rozhodol aj o úprave rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom vzhľadom k tomu, že rodičia sa na úprave styku otca s maloletým nevedia jednoznačne dohodnúť. Vzhľadom na vek dieťaťa a na záujem upevňovať a rozvíjať vzťah medzi otcom a dieťaťom, je žiaduci intenzívny časový harmonogram vzájomných stretnutí a podľa názoru súdu je potrebné vzájomný vzťah podporovať. Keďže styk sa v období posledného polroka vôbec nerealizoval, dieťa nie je zvyknuté na osobu otca, teda ani na riadnu starostlivosť z jeho strany, je potrebné, aby si zvykalo na rozšírenejší (a samostatný) styk postupne. Preto súd upravil rozsah styku zatiaľ len počas dňa v prítomnosti matky, a časom sa sami rodičia môžu dohodnúť na väčšom rozsahu styku. Tu súd poukazuje na to, že je v záujme dieťaťa aj intenzívna vzájomná komunikácia rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

Z. z. (Exekučný poriadok).