Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-100-2005.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/100/2005
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí na rodiny v Kežmarku, so sídlom Dr. Alexandra 61, Kežmarok, IČO: 37 938 606, proti povinnému F. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. Ž. XX, občan SR, pre vymoženie sumy 115,85 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu vedenú u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (Ex 417/05).
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 53,38 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 21.02.2005 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky, priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím č. 1316/00 zo dňa 09.04.2002 vydanými Okresným úradom Kežmarok, odbor sociálnych vecí a pre vymoženie trov exekúcie.
Tunajší súd vydal dňa 29.03.2005 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 17.03.2010 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného. V katastrálnom portáli nebol zistený žiaden nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. Prostredníctvom evidencie ODI neboli zistené žiadne motorové vozidlá vo vlastníctve povinného. V obchodom registri a živnostenskom registri povinná záznam. Povinný je nezamestnaný, nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni. Pracoval ako dohodár u svojej matky do doby vyhlásenia konkurzu na matku. Nevlastní žiaden hnuteľný majetok, žije u svojich rodičov v slabých sociálnych podmienkach. U povinného nie je predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúceho exekúcii. Exekútor vo svojom podaní vyhlásil, že si uplatňuje náhradu trov exekučného konania.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež aj z obsahu pripojeného spisu EX 417/2005, z ktorého sú tvrdenia exekútora dostatočne preukázané. Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorého prvoradým záujmom je vždy pokračovať v exekúcii aj v takomto prípade, napr. z dôvodu očakávania, že povinný niekedy v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je žiaden reálny predpoklad, že by v budúcnosti povinná nejaký majetok podliehajúci exekúcii nadobudla.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (účinnej v čase začatia exekučného konania), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 € za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 vyhl č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy (paušálna odmena) paušálnou sumou za 3 úkony v celkovej sume 9,96 eur, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného v mieste bydliska. Exekučný súd považuje tieto úkony za účelné a preukázané obsahom spisového materiálu a preto ich priznal v exekútorom uplatnenej výške.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy exekúcie (časová odmena) za 5 začatých hodín v sume 33,19 eur. Súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu priznal za úkony - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie - 10 min., vyhotovenie žiadosti o poverenie a zaslanie na príslušný súd - 20 minút, zabezpečenie výpisu z OR alebo ŽL povinného cestou internetu - 15 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 25 min., zaslanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 min., vypracovanie správy oprávnenému - 40 minút, vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie - 35 min., vyúčtovanie trov exekúcie - 15 min., spolu teda za 180 minút, čiže za 3 začaté hodiny, spolu v sume 19,92 eur.
Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za úkony - zaevidovanie návrhu v evidenčných zošitoch súdneho exekútora - 25 min., zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie - 15 min., zaevidovanie uznesenia o zastavení exekúcie - 15 min., žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie - 10 min., vyhotovenie vrátenia poverenia a jeho odoslanie - 15 min. a archivácia spisu, vyradenie z evidencií súdneho exekútora - 50 min., nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora, a to v zmysle § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Nejde o úkony samotnej exekučnej činnosti, pretože nesmerovali bezprostredne k vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať, na čo poukázal aj dovolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 48/08.
Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súd súdnemu exekútorovi priznal aj hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky, telekomunikačné výdavky a kancelárske potreby celkovo v sume 5,97 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov v sume 6,37 eur za cestu Poprad - Huncovce a späť v celkovej dĺžke 24 km. Náhradu za 1 km požadoval vo výške 0,27 eur. Súd po preskúmaní priloženého technického preukazu a priloženého cenníka pohonných hmôt zistil, že priemerná spotreba vozidla na 100 km je 7,2 l, cena PHM v uvedenom čase bola 1,273 eur, sadzba základnej náhrady za 1 km v zmysle opatrenia MPSVaR SR bola v čase uskutočnenia cesty vo výške 0,183 eur, z čoho súd zistil, že exekútorom uplatnená náhrada cestovného zodpovedá uvedeným hodnotám, preto exekútorovi uplatnenú náhradu cestovného priznal v ním uplatnenej výške.
V zmysle § 23 citovanej vyhlášky súd súdnemu exekútorovi priznal aj náhradu za stratu času za 2 hodiny vo výške 1 polhodina x 0,66 eur, spolu vo výške 2,64 eur.
V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad uplatnený nárok na 19 % DPH, teda priznal mu sumu 8,52 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 53,38 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania ostatných účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok. /§ 58 ods. 5, 6 EP/
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.