Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/1396/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Moyzesova 8 proti povinnej G. S., nar. X.X.XXXX, bytom V.Á. - B. O., O. XX/XX, o vymoženie 388,37 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I.

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II.

Súd exekúciu zastavuje.

odôvodnenie:

Oprávnený sa návrhom zo dňa 16.2.2006, doručeným exekútorskému úradu dňa 28.3.2006 domáha proti povinnej vymoženia sumy 388,37 € (11 700 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov exekučného konania na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica napísaná dňa 12.11.2005 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom pod č. N 5901/2005, NZ 54012/2005, NCRls 53331/2005.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 21.4.2006 JUDr. Ivone Babuškovej, súdnej exekútorke so sídlom v Novom Meste nad Váhom.

Uznesením zo dňa 14.6.2012, č.k. -15 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol tak z dôvodu, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania, z dôvodu porušenia ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu, vznikol na základe zmluvy o úvere č. 3171618 zo dňa 15.2.2005. Na základe tejto zmluvy bol povinnej ako dlžníkovi poskytnutý úver v celkovej výške 8 000,- Sk, t.j. 365,55 €, splatný v 12 mesačných splátkach po 1 300,- Sk. Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podľa ktorých sa zmluvné strany okrem iného dohodli, že v prípade omeškania dlžníka zaplatí dlžník veriteľovi úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Splnomocnenie je predtlačené na formulári zmluvy o úvere a nebolo účastníkmi osobitne dojednané. Poverený splnomocnenec potom na základe tohto splnomocnenia uznal v mene povinnej dlh v celkovej sume 17 753,- Sk, spočívajúci v úvere a poplatku 11 700,- Sk, spolu s úrokom z omeškania 0,25% denne od 6.9.2005 do zaplatenia. Celý uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Splatnosť uznaného dlhu bola určená do 12.12.2005. Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu že obsahuje náležitosti predpokladané v § 46 a nasl. Notárskeho poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať

miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí. Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť. Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť. Podľa názoru exekučného súdu už samotné vydanie exekučného titulu bolo v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, pretože splnomocnenie pre advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré je predtlačené v listine obsahujúcej zmluvu o úvere, súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a za neplatný právny úkon. Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nie je možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie veriteľovi spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, , ). Zároveň je podľa názoru súdu aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože bez primeraného dôvodu významne zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami dlžníka, dáva možnosť vopred určiť právneho zástupcu dlžníka, ktorý v mene a na ťarchu dlžníka uzná dlh dlžníka voči veriteľovi. Aj ďalšie podmienky v predloženej spotrebiteľskej zmluve súd považuje za nekalé a rozporné s dobrými mravmi. Ide najmä o dojednanie poplatku za poskytnutie úveru, ktorý prevyšuje podstatným spôsobom poplatky za poskytnutie spotrebiteľských úverov bankami (predstavuje 95% istiny). Ďalej je nekalou podmienkou aj dojednanie úroku z omeškania vo výške 0,25% denne (91,25% ročne). Takýto úrok z omeškania takisto podstatne prevyšuje úroky na bankovom trhu, niekoľkonásobne prevyšuje zákonný úrok z omeškania a je v rozpore s písm. e) Prílohy citovanej smernice. Povinný sa pri vydaní exekučného titulu musel podrobiť vôli tretej osoby určenej výlučne oprávneným. Súd má preto dôvodné pochybnosti o tom, že predložená notárska zápisnica je prejavom vôle povinného. Súd má možnosť a zároveň povinnosť zabezpečiť ochranu spotrebiteľa tým, že zabráni, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a aby na základe exekučného titulu vydaného na podklade takejto nekalej podmienky bol vystavený exekúcii. Preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci ( ), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom ( v spojení s ), že súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Zastával názor, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a

ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci. ako exekučnému súdu. neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo veriteľa. K revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Uviedol, že notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní platných právnych normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva situácie, ako napríklad v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút alebo neprimeraných plnení, nie exekučný súd. Bol toho názoru, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Všeobecný súd vo veci žalobcu nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Mal za to, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, a to najmä princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s povinným. Uviedol, že exekučný súd vo veci nevykonával dokazovanie a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutočného stavu. K tvrdeniu súdu, že plnomocenstvo v notárskej zápisnici je neprijateľná podmienka, uviedol, že týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Súčasne bol toho názoru, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle a rovnako nie je ani zmluvným ustanovením, pričom naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ust. . Plnomocenstvo taktiež považoval za dostatočne určité a zrozumiteľné. Povinný taktiež mohol svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo totiž o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na . Pokiaľ ide o záver súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, uviedol, že tento záver nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor súdu. Zástupca povinného bol, na základe plnomocenstva, oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil a žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo. Ďalej namietal, že exekučný súd založil svoje rozhodnutie aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento záver bližšie nerozvinul. Poukázal na to, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. V závere upozornil na to, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 25.10.2012 č.k. -34 tak, že uznesenie okresného súdu vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodol tak z dôvodu, že s účinnosťou od 09.08.2012 bolo do Exekučného poriadku zavedené ustanovenie , v zmysle ktorého pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať ( Exekučného poriadku) je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v posudzovanom prípade v odvolaním oprávneného napadnutých výrokoch vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle Exekučného poriadku, nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky, ktorú posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Predmetné exekučné konanie začalo dňa 16.02.2006. Vzhľadom na prechodné ustanovenie Exekučného poriadku v znení novely č. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť pojednávanie. Z obsahu spisu je nepochybné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, avšak vzhľadom na prechodné ustanovenie Exekučného poriadku v znení novely č. je nevyhnutné aj v danom prípade nariadiť pojednávanie, nakoľko uvedeným spôsobom je účastníkom konania odňaté právo konať pred súdom. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti predmetnej exekúcie, a to aj v spojitosti príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa.

Súd opätovne preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s rozhodnutím krajského súdu a dospel k rovnakému záveru, ako v skoršom rozhodnutí, napadnutým opravným prostriedkom, a to že exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu je neprípustná a je potrebné ju zastaviť. Súd o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení rozhodol podľa ustanovenia § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu rozhodovania súdu bez nariadenia pojednávania, pretože súd môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. V posudzovanej exekučnej veci nie je podľa názoru exekučného súdu nariadenie pojednávania potrebné, pretože pre objasnenie veci postačia listinné dôkazy, ktoré sa už v spise nachádzajú. Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania preto, pretože oproti právnemu stavu účinnému v čase rozhodnutia krajského súdu o odvolaní došlo k zmene v Exekučnom poriadku, keď bolo novelou - ktorým sa mení a dopĺňa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony zavedené do Exekučného poriadku nové ustanovenie § 58 ods. 2, podľa ktorého ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. K zmene oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo v tom, že v exekučnej veci, v ktorej súd dospeje k záveru, že je exekúcia neprípustná a je potrebné exekúciu zastaviť, nemusí súd vždy nariaďovať pojednávanie. Súd má možnosť (nie povinnosť) nariadiť pojednávanie vtedy, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Citovaná novela vrátila teda do Exekučného poriadku s účinnosťou od 1.1.2013 možnosť vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju aj bez nariadenia pojednávania. Uvedený zákon neobsahuje prechodné ustanovenia. Keďže ide o procesnú normu (upravuje postup súdu pri rozhodovaní o zastavení exekúcie), aplikuje sa na všetky rozhodnutia, ktoré sú vydané odo dňa účinnosti citovaného zákona, teda aj na rozhodnutie v tejto exekučnej veci. Keďže rozhodnutie krajského súdu vychádza z iného právneho stavu, ako je účinný v čase súčasného rozhodovania súdu, súd v súlade s príslušnými ustanovenia Exekučného poriadku bez nariadenia pojednávania opätovne posúdil otázku prípustnosti respektíve neprípustnosti predmetnej exekúcie v spojení s príslušnými ustanoveniami právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa, pričom postupoval podľa ustanovení zákona účinných v čase súčasného rozhodovania.

Súd preskúmaním spisového materiálu zistil nasledujúci skutkový stav:

Oprávnený sa domáha proti povinnej návrhom zo dňa 28.3.2006 vykonania exekúcie na podklade notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 12.11.2005 pod sp. zn. N 5901/2005, NZ 54012/2005, NCRls 5331/2005. Domáha sa vymoženia istiny 11 700,- Sk, trov notára 2 463,- Sk, trov exekúcie 500,- Sk, trov právneho zastúpenia 1 100 Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 1800 Sk, poplatku za zasielanie upomienok 150 Sk a úrokov z omeškania 0,25% denne zo sumy 13 000 Sk od 25.6.2005 do 5.9.2005 v sume 2 340 Sk a zo sumy 11 700 Sk od 6.9.2005 do zaplatenia.

Notársku zápisnicu spísal v mene povinnej splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír, advokát v Bratislave. Splnomocnenec povinnej vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 17753 Sk, z čoho úver a poplatok predstavujú sumu 11 700 Sk, pričom suma sa bude úročiť úrokom z omeškania 0,25% denne od 6.10.2005 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Zároveň povinnú zaviazal uvedený dlh splatiť v lehote do 12.12.2005.

Plná moc advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uznanie záväzku povinnej vyplýva zo splnomocnenia, ktoré je integrálnou súčasťou zmluvy o úvere, ktorú dňa 15.2.2005 uzavreli oprávnený a povinná. Zmluva má povahu zmluvného formulára, v ktorom je predtlačené splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra na uznanie záväzku z úveru. Na splnomocnení je predtlačený podpis splnomocnenca. Splnomocnenie je včlenené do ostatného textu zmluvy, nie je osobitne podpísané a podpisom zmluvy dlžník automaticky udelil advokátovi plnú moc. Z toho, že splnomocnenie je súčasťou zmluvného formulára je zrejmé, že splnomocnenca vybral veriteľ - oprávnený, pretože bol to práve oprávnený, kto vopred pripravil text formulára zmluvy. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinná mala možnosť neudeliť splnomocnenie pre advokáta vybraného oprávneným, respektíve že by mala možnosť splnomocniť na uvedený úkon inú osobu ako advokáta vybraného oprávneným.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania súdu (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 58 ods. 2 EP ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.

Podľa o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení účinnom ku dňu 12.11.2005 (ku dňu spísania notárskej zápisnice, predloženej ako exekučný titul) notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.

Podľa § 47 Notárskeho poriadku Notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa článku 153 Zmluvy založení Európskeho spoločenstva Spoločenstvo v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Spoločenstva. Spoločenstvo prispieva k dosiahnutiu cieľov uvedených odseku 1 prostredníctvom: a) opatrení prijatých podľa článku 95 v kontexte zavŕšenia tvorby vnútorného trhu, b) opatrení, ktoré podporujú, dopĺňajú a sledujú politiku členských štátov. Rada v súlade s postupom uvedeným v článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijme opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b). Opatrenia prijaté podľa odseku 4 nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia musia byť zlučiteľné s touto zmluvou. Komisia o nich bude upovedomená.

Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi v procesnom spise dospel k záveru, že je potrebné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná.

Jedným zo spôsobilých exekučných titulov je podľa Exekučného poriadku aj notárska zápisnica, za predpokladu že obsahuje náležitosti predpokladané v Notárskom poriadku. Aby bola notárska zápisnica v exekučnom konaní formálne vykonateľná, musí obsahovať miesto, deň, mesiac a rok spísania, meno, priezvisko a sídlo notára, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, obsah právneho úkonu (právny záväzok, oprávnená osoba, povinná osoba, právny dôvod záväzku, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s exekúciou), údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov a odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis. Ak notárska zápisnica obsahuje všetky uvedené náležitosti, možno ju považovať za formálne vykonateľnú. V posudzovanej exekučnej veci tomu tak je, predložená notárska zápisnica z formálneho hľadiska ako exekučný titul obstojí.

Notárska zápisnica ako exekučný titul obsahuje okrem formálnej stránky aj materiálnu stránku. Jej obsahom je hmotnoprávny úkon (spravidla uznanie dlhu). Ak nie je daný hmotnoprávny základ na plnenie, uvedený v notárskej zápisnici, nemožno hovoriť o slobode vôle pri prejave, ktorý je obsahom notárskej zápisnice. Exekučný súd môže a musí skúmať, či je predložená notárska zápisnica nielen formálne, ale aj materiálne vykonateľná. V prípade, ak exekučný súd dospeje k záveru, že hmotnoprávny základ uvedený v notárskej zápisnici ako exekučnom titule nie je daný, nemôže pripustiť na podklade takejto notárskej zápisnice exekúciu a už začatú exekúciu musí zastaviť.

Z procesného spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul (spísaná notárska zápisnica), je právnym vzťahom spotrebiteľským. Vyplýva to z povahy účastníkov zmluvy o úvere zo dňa 15.2.2005 - na jednej strane oprávnený - veriteľ - podnikateľ, na strane druhej povinná - dlžník - nekonajúci v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na obsah zmluvy o úvere nazerať prísnejšie, rešpektujúc zásady ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch.

Podľa článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách 1. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 2. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 3. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa článku 6 ods. 1 citovanej smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 10 ods. 1 citovanej smernice členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31. decembri 1994.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V právnom vzťahu medzi účastníkmi je podľa názoru súdu splnomocnenie, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 15.2.2005, v rozpore s ustanovením , a teda ide o neplatný právny úkon, pretože svojím účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Súd vykladal citované ustanovenie zákona s prihliadnutím na princípy ochrany spotrebiteľa upravené v smernici 93/13.

Európsky súdny dvor judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Exekučný súd preto ex offo preskúmal exekučný titul v súvislosti s predloženou zmluvou o úvere a zistil, že exekúciu na podklade predloženej notárskej zápisnice je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť.

Udelené splnomocnenie, na podklade ktorého advokát ako splnomocnenec uznal za povinného vo forme vykonateľnej notárskej zápisnice dlh, nebolo osobitne dojednané. Je súčasťou zmluvného formulára, je predtlačené a nebolo možné ho meniť. Dlžník nemohol podpísať zmluvu o úvere bez splnomocnenia. Tým v podstate vopred preniesol významnú časť svojich práv na osobu vopred určenú veriteľom (na splnomocnenca označeného vo formulári zmluvy). Tento splnomocnenec mohol bez toho, aby o tom dlžník vedel, uznať v jeho mene dlh v podstate v akejkoľvek výške. Umožnenie spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu je dokonca zabezpečené zmluvnou pokutou. Celé splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán zmluvy o úvere na škodu dlžníka - spotrebiteľa, ktorý bol prinútený pod hrozbou zmluvnej pokuty nechať sa zastupovať splnomocnencom, ktorého vopred určil veriteľ. Preto ho súd považuje za nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, rozporné s dobrými mravmi a ipso facto za neplatné (čl. 6 ods. 1 citovanej smernice, ). V rozpore s dobrými mravmi je podľa názoru exekučného súdu preto, pretože bez primeraného dôvodu významne zvýhodňuje veriteľa na úkor dlžníka tým, že veriteľovi, ktorého záujmy sú v priamom rozpore so záujmami dlžníka, dáva možnosť vopred určiť právneho zástupcu dlžníka, ktorý v mene a na ťarchu dlžníka uzná dlh dlžníka voči veriteľovi. Takýmto spôsobom sa dlžník nemusí ani dozvedieť o tom, že veriteľ získal voči nemu exekučný titul a stráca reálnu možnosť brániť sa voči nárokom veriteľa.

Keďže exekučný súd posúdil splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, na podklade ktorej bol spísaný exekučný titul, za absolútne neplatné, nemôže byť notárska zápisnica spísaná na podklade takého exekučného titulu materiálne vykonateľná. Keďže splnomocnenie je neplatné, Mgr. Tomáš Kušnír nekonal pri spisovaní zápisnice v mene a na účet povinnej, a teda jeho konanie nemôže mať voči povinnej žiadne právne účinky. Notárska zápisnica v skutočnosti neobsahuje vôľu povinnej uznať záväzok voči oprávnenému, ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v exekučnom konaní. Obsahuje len prejav vôle Mgr. Kušníra, ktorý povinnú nezaväzuje.

Keďže v konaní absentuje vykonateľný exekučný titul, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

O trovách zastavenej exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyúčtovaní poverenou súdnou exekútorkou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Všeobecnými náležitosťami podania podľa sú: označenie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis a dátum. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh (3), súd vyhotoví kópie na jeho trovy.